Rodiny hľadajú svojich blízkych, ktorí zmizli v Kosove: “Máme podozrenie, že na únosoch sa podieľali velitelia Kosovskej oslobodzovacej armády. Máme mená”

Mitrovica 6. marca 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Visar Kryeziu)

Strašné zločiny proti civilnému obyvateľstvu Kosova zostávajú nevyriešené ani po 20 rokoch. Predseda Asociácie rodín unesených a nezvestných osôb v Kosove a Metochii z Kosovskej Mitrovice Milorad Trifunović povedal v rozhovore pre Sputnik, v čo dúfajú a čo čaká príbuzných zmiznutých ľudí

Aké údaje o počte nezvestných osôb má vaše združenie?

Trifunović: Naše združenie, ktoré bolo založené a začalo pracovať v roku 1999, zhromaždilo údaje o 941 nezvestných. Nejde len o Srbov, ale aj o Rómov a 21 Albáncov.

Ide o osoby vo veku 16 až 82 rokov, z ktorých väčšina sú muži vo veku od 25 do 45 rokov. Títo ľudia boli v období svojich plných síl. Máme mená, priezviská, dátumy narodenia, miesto a čas zmiznutia. Tieto dáta boli overené a preskúmané miestnou komisiou Červeného kríža.

Existuje nejaké svedectvo o tom, ako títo ľudia zmizli?

Jedným z prvých bol únos deviatich baníkov z otvorenej priehlbiny Belačevac blízko mesta Obilic zhruba o 7 hodine ráno 22. júna 1998 na parkovisku spoločnosti, kam prišli teraz nezvestní ľudia so svojimi autami. Odviezli ich neznámym smerom. Medzi nimi bol aj môj brat Miroslav. Boli unesení ľuďmi v uniforme Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA), ale bez uniforiem. Od tej doby sa neustále objavovali únosy.

Boli nájdení nezvestní baníci?

Mali sme informácie o tom, že ich pozostatky sa nachádzajú v súkromnej bani pri dedine Žilivode. Albánci, ktorých identitu nepoznáme, povedali, že tam boli pochovaní.

Požadovali sme, aby medzinárodný kontingent pod záštitou NATO (KFOR) vykonal exhumáciu na tomto mieste, ale o dva dni neskôr sme dostali telefonát od nášho svedka, ktorý hovoril, že kopali v tejto oblasti, ale na nesprávnom mieste. Oznámili sme to medzinárodným vyšetrovacím orgánom, ale odpovedali, že majú informácie z troch rôznych zdrojov. To trvalo od roku 2010 štyri roky s prestávkou v zimnom období.

Miesto je naozaj ťažko dosiahnuteľné, dochádza tu k zosuvom pôdy v období dažďov, a bolo rozhodnuté, že sa tam nič nenašlo. Ale deň pred tým, než bola práca zastavená, došlo k veľkému požiaru, ktorý trval dva dni. Preto máme podozrenie, že ak tam niečo bolo, oheň to zničil.

Myslíte si, že niektorí z nezvestných mohli byť unesení za účelom získania orgánov?

Samozrejme, že takéto podozrenie máme. Koniec koncov, väčšina ľudí bola unesená v období ich plných síl. Keď bol v roku 1999 menovaný Bernard Kouchner vedúcim dočasnej administratívy OSN v Kosove, boli mu položené otázky ako jednému zo zakladateľov medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc. Keď sa ho novinári spýtali, či o obchodovaní s ľudskými orgánmi niečo vedel, odpovedal nahnevane: “Ste vôbec normálny, aký obchod s orgánmi!“

Prebieha teraz vyšetrovanie v regionálnych a medzinárodných štruktúrach o únose ľudí do Kosova?

Máme podozrenie, že sa na únosoch podieľali všetci velitelia a poľní velitelia siedmich operačných zón Kosovskej oslobodzovacej armády. Máme mená.

V roku 2002 sme v Belehrade odovzdali informácie o 574 nezvestných osobách Štátnemu zastupiteľstvo pre vojnové zločiny. Uviedli, že materiály odovzdali Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu.

Sme presvedčení, že došlo k obchodovaniu s ľuďmi, čo potvrdila aj správa poslanca Rady Európy z roku 2010 Dicka Martyho. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo túto správu.

Boli nájdené telá počas exhumácie, ktoré mali známky odstránenia orgánov?

Je takmer nemožné to zistiť po 20 rokoch. Zostali len kosti, väčšinou nič viac. Existujú však verzie, že sa na transplantácii podieľalo niekoľko kliník v Albánsku.

Existujú určité informácie a predpoklady, že naši krajania boli privezení do Albánska a Macedónska, kde im boli odstránené orgány a potom mohli byť zabití a pochovaní tam.

Preto predovšetkým dúfame, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu odpovie na naše otázky. Existuje však ďalší problém, čo je ochrana svedkov. Svedkovia sú v našom prípade kľúčovým prvkom. My, ako rodinní príslušníci nezvestných, nemáme právo dávať mená našich zdrojov informácií, pretože naši príbuzní sú určite mŕtvi. A čo sa stane s nimi a ich rodinami? Preto sme teraz medzi kladivom a nákovkou, pokiaľ ide o svedkov.

Okrem toho má špeciálna prokuratúra Medzinárodného súdneho dvoru zoznamy právnikov, ktorí budú zastupovať naše záujmy, a hovoria, že v našom procese si nemôžeme zvoliť našich zástupcov.

Zároveň sa teraz dozvedáme, že bývalý hlavný sudca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), Theodor Meron, ktorý odsúdil Srbov, teraz obhajuje záujmy Albáncov v nadchádzajúcich súdnych procesoch. Preto sa cítime ako občania piatej triedy. Ako by bol celý svet proti nám.