Podľa portálu HNonline.sk rodina zavraždeného politika kritizuje vyšetrovateľa Juhása z kauzy Kuciak. Výsledky preverovania a prácu Juhása pozostalí po rokoch označujú ako babráctvo.

„Je nám nesmierne ľúto rodín Jána a Martiny. Veľmi dobre vieme, čo cítia. Prežívali sme to isté, no ich pozitívne skúsenosti s Juhásom, bohužiaľ, nemôžeme zdieľať. My máme na neho ťažké srdce,“ uviedla pre portál Bernadett Sárai, sestra zavraždeného.

Tieto informácie okomentoval na sociálnej sieti bývalý policajný prezident Milan Lučasnký, ktorý uviedol, že je dôležité nenechať sa opantať falošným pocitom o vlastnej dokonalosti.

“Každý raz začínal a učil sa na vlastných chybách. Aj ja som si musel prejsť dlhou cestou, než som sa stal prezidentom Policajného zboru. V každom zamestnaní je dôležité zachovať si pokoru a učiť sa od skúsenejších, ináč veľmi rýchlo sa môže stať, že Vás opantá falošný pocit o vlastnej dokonalosti, z ktorého sa budete musieť raz prebudiť…,” uviedol v príspevku Lučanský.

Lučanský o Juhásovi a prípade Kuciak

Lučanský sa na adresu Juhása vyjadril aj koncom minulého týždňa, kedy sa rozhodol priblížiť, ako to bolo v prípade tímu Kuciak:

„Nakoľko viem, že sa vyšetrovateľ Juhás nechával počuť, že on je procesne samostatný a jeho môže kontrolovať iba prokurátor. Kladiem si otázku, či náhodou jeho tútorom nebol skôr jeden z právnych zástupcov poškodených. To, že podal návrh na podanie obžaloby si musel dobre rozmyslieť, lebo tým sa obral o možnosť ďalšieho dokazovania. Alebo si myslel, že ešte bude dohadzovať dôkazy počas hlavného pojednávania so slovami ‘Prepáčte, ešte som na niečo zabudol?’.“

Lučanský sa tiež vyjadril aj k rozpusteniu vyšetrovacieho tímu Kuciak, ktorý bol podľa jeho slov zriadený výlučne na objasnenie vraždy. Bývalý policajný šéf tvrdí, že ak by sa Juhás nebol zbavil veci a, naopak, ak by trval na vyšetrovaní, tak tím mohol doteraz fungovať a nemuseli sa zriaďovať pracovné skupiny s názvom „Novinár“ a „Hmla“ (viac v článku).

Bola šanca zabrániť zavraždeniu Jána s Martinou?

Aj bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek sa vo svojom blogu pozrel na vyšetrovanie prípadu Kuciak a porovnalo ho s prípadom vraždy Petra Molnára.

Vyšetrovateľ Juhás v jednom z rozhovor hovoril o množstve úkonov, ktoré v prípade Kuciaka vykonali a množstve zaistených informácií. Podľa Šáteka už ale nepovedal, či okamžite preverili aj všetky prípady vrážd v širokom okruhu Veľkej Mače, čo býva bežné. “Zdá sa mi, že v tomto prípade táto úloha splnená nebola a ak bola, tak nebola vykonaná dôsledne, čo je prekvapivé, zarážajúce až znepokojujúce.”

Ak by sa totiž pri vyšetrovaní pozreli aj na tento aspekt, tak by podľa neho už na začiatku narazili na vraždu Petra Molnára z roku 2016. V tom čase páchateľ ešte nebol známy.

 Množstvo úplne alebo veľmi totožných znakov 

Podľa Šáteka tieto prípady vykazujú množstvo detailne zhodných znakov. Napríklad, rodinný dom Molnára v Kolárove stojí v tesnej uličnej zástavbe, tak ako aj rodinný dom vo Veľkej Mači. Obe vraždy boli spáchané v rodinnom dome obete a vo večerných hodinách okolo 20 hodine. Vrah (v prípade Molnára – Marček so Szabóm, v prípade Kuciaka a Kušnírovej – Marček) prešiel zadným pozemkom susediacim s rodinným domom obetí k plotu a tento prekonal. Vrahovia čakali dlhší čas ( 45 minút až dve hodiny) skrytý pri rodinnom dome a sledovali cez oblok svoju obeť.

Ďalšími podobným znakom je, že vražda bola spáchaná strelnou zbraňou. Vrah strieľal na hlavu resp. na srdce a to maximálne dve strely. V oboch prípadoch sú ale aj iné podozrivé fakty.

Nezistenie totožnosti páchateľov v jednej vražde (Molnára), tak umožnilo spáchať ďalšiu dvojnásobnú a pripravovať tri ďalšie. Dôvod prečo polícia nezistila totožnosť vrahov Petra Molnára, nie je jasný.

“Vráťme sa však na začiatok, ak by sa vyšetrovací tím už v začiatkoch vyšetrovania začal vážne zaoberať prípadom vraždy Petra Molnára so značným počtom veľmi totožných znakov so spôsobom spáchania dvojnásobnej úkladnej vraždy Jána s Martinou, tak by podľa môjho predpokladu systematickým postupom využitím všetkých zákonných vyšetrovacích a operatívnych úkonov mohol k záveru o možných podozrivých (páchateľoch) dospieť veľmi rýchlo a jednoduchšie ako sa to fakticky aj stalo, veď do osobného kontaktu s obeťou Petrom Molnárom sa dostali všetci  zainteresovaní do zavraždenia Jána s Martinou a to Andruskó, Marček i Szabó,” píše Šátek.

Podľa Šáteka sa dalo očakávať, že vrahovia Petra Molnára, ktorí sa museli od decembra 2016 dostať do vyšetrovacieho mlynčeka NAKA, sa stiahnu, a budú v strehu. Podľa všetkého sa ale vrahovia cítili úplne bezpečne.

“Neviem prečo už dávno tieto fakty nevzbudili pozornosť prokuratúry a policajnej inšpekčnej služby, pretože ak sa nič nezmení a podozrenie na „mordpartiu“ posmešne odbijú len mávnutím ruky, môže sa stať, že vraždenie neviniatok bude pokračovať,” dodáva Šátek v závere.

Tatiana Stará