Všetci štyria členovia rodiny, informuje apoštolská Charita, boli umiestnení vo vatikánskom byte v blízkosti námestia Svätého Petra. Tým bola “okamžite podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu.“
Podľa zákona, prvých šesť mesiacov od predloženia žiadosti o azyl, žiadatelia nemôžu pracovať. V tomto období im bude teda, “pomáhať a sprevádzať ich farské spoločenstvo sv. Anny“. Až do rozhodnutia Talianska o uznaní štatútu utečencov, píše sa v poznámke,“ nie je možné poskytnúť ďalšie informácie, ktoré sa týkajú tejto rodiny prijatej farnosťou sv. Anny vo Vatikáne“. Teda preto, aby boli chránení počas tohto času čakania na schválenie žiadosti od médií, ktoré sú požiadané o to, aby “rešpektovali ich želanie nevyhľadávať ich a žiadať o rozhovor“.
Čo sa týka prijatia druhej rodiny zo strany ďalšej vatikánskej farnosti, tej zo sv. Petra, Charita nepodá “žiadnu správu až do uzatvorenia všetkých úradných náležitostí“. V tomto kontexte kresťanského súcitu k ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a hladom, zdôrazňuje vyhlásenie, “stojí za to tiež zdôrazniť, že po mnoho rokov pápeži, skrze Apoštolskú Charitu, prispievali k úhrade poplatkov za vydanie prvého povolenia k pobytu pre utečencov prostredníctvom centra Astalli vedeného Jezuitmi. (v roku 2014 bolo zaplatených asi 50 tisíc eur na tento účel)“. Okrem toho Charita, vždy v pápežovom mene, pomáha každodenne mnohým ľudom a utečeneckým rodinám tým, že zabezpečí prvotné potreby, tiež zdravotné, pre mnohých z prijímajúcích stredísk nachádzajúcich sa v Ríme.
Pred niekoľkými dňami oznamuje Apoštolská Charita, “moderná mobilná klinika, darovaná pápežovi pred niekoľkými rokmi z Bavorska, doteraz využívaná iba na jeho zasadnutia, bola poskytnutá k dispozícii niekoľko krát týždenne, aby sa pomáhalo utečencom v prijímacích strediskách, aj tým, ktorí prichádzajú nelegálne a sú umiestnení na okraji mesta Rím. Dobrovoľníci, zhŕňa vyhlásenie, sú doktori, zdravotné sestry a príslušníci švajčiarskej gardy, ktorí sú zamestnancami štátu Vatikán, univerzity Tor vergata a členovia asociácie Ústavu Lekárskej Solidarity Onlus.
Martin Šuly
Článok v originálnom znení si môžete prečítať tu.