Rozhovor v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky vznikol počas vzdelávacieho seminára Európskej migračnej siete (EMN), ktorý sa konal v Bratislave v dňoch 20.-22. augusta. Danziger hovoril o príčinách migrácie z oblasti strednej a severnej Afriky a jej dopadoch na migrantov i krajiny, do ktorých smerujú.

Aké sú hlavné príčiny migrácie z oblasti strednej a severnej Afriky?

Patria sem pracovné príležitosti, slabé poskytovanie služieb zo strany vlády ako napríklad nedostatočne zabezpečené vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Vplývajú na to aj klimatické zmeny, ktoré ľudí vytláčajú z vidieckych oblastí do miest a nárast extrémizmu a terorizmu, ktorý spôsobuje pohyb ľudí v rámci krajín západnej Afriky a cez hranice.

Koľkých ľudí sa to týka?

V oblasti západnej Afriky sú približne štyri milióny vysídlených ľudí. Tento počet zahŕňa vnútorne vysídlených v rámci svojej krajiny a aj utečencov, ktorí sa nachádzajú v iných krajinách v tejto oblasti. Takisto je tam aj veľký dobrovoľný pohyb osôb za prácou. Je to podobný otvorený hospodársky priestor ako Európska únia. Počet ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, dosiahol vrchol v roku 2017 a odvtedy klesá.

Z ktorých krajín pochádza najviac ľudí a do ktorých krajín zvyčajne smerujú?

Guinea, Mali, Nigéria, Pobrežie Slonoviny a Senegal. Veľa ľudí z krajín bývalej Francúzskej západnej Afriky (AOF) – Guinea, Mali, Senegal a Pobrežie Slonoviny – si chce v prvom rade nájsť prácu v oblasti severnej Afriky. Ak sa im to nepodarí, často pokračujú ďalej smerom do Európy.

Čo sa týka Nigérijčanov, v minulosti veľa obyvateľov krajiny smerovalo za prácou do Líbye. Ich počet však po vypuknutí konfliktu v Líbyi prudko poklesol. Z európskych krajín je medzi migrantmi najväčší záujem o Francúzsko, najmä čo sa týka ľudí z oblasti bývalej Francúzskej západnej Afriky, Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Aké sú názory samotných migrantov na situáciu v ich krajinách pôvodu?

Mladí obyvatelia západnej Afriky, ktorí túto oblasť opúšťajú, hovoria o tom, že si hľadajú prácu a idú za lepšími možnosťami. Mnohí z nich počas konverzácie pripomínajú, že spoločnosť v krajinách ich pôvodu nie je spravodlivá, nepoznajú správnych ľudí a sú z nesprávneho etnického zázemia. Všetko to vyústi do problematiky slabej štátnej správy. Toto je jedna z príčin, prečo odchádzajú. Majú vysokoškolské vzdelanie, ale vedia, že si nenájdu prácu. Verejné financie v tejto oblasti sveta nie sú investované do oblastí, kde sú najviac potrebné.

Aké sú ich šance presadiť sa v Európe?

Úprimne, ak by boli v Európe legálne, myslím si, že by sa im darilo veľmi dobre. Tí, ktorí sa vydajú na cestu, sú väčšinou iniciatívni, ambiciózni, väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a 8-10 percent z nich možno aj univerzitné vzdelanie.

Skutočnosť, že prichádzajú do Európy bez dokladov, však zvyšuje pravdepodobnosť, že nedostanú potrebné dokumenty, štatút utečenca alebo víza. Väčšine z nich sa preto v Európe nepodarí presadiť sa, pretože na to nedostanú príležitosť.

Čo sa s nimi stane?

Niektorí požiadajú o azyl a spracovanie žiadosti môže zabrať istý čas. Môže sa stať, že im nebude udelený štatút utečenca. Stáva sa, že aj keď sú ľudia na základe dokumentov nútení opustiť krajinu, mnohí z nich sa pokúsia “stratiť sa” a pracovať načierno. Vo väčšine krajín je pomerne ľahké “zmiznúť”.

Predstavujú títo migranti potenciálnu hrozbu pre Európu?

Nie, vôbec nie. Po prvé, musíme byť veľmi opatrní. Viem, že veľa ľudí si migrantov spája s kriminalitou, čo však pri pohľade na akékoľvek štatistiky nie je pravda. Počet trestných činov spáchaných migrantmi je všeobecne nižší, ako množstvo trestných činov spáchaných občanmi daných krajín. V súvislosti s terorizmom títo migranti nespĺňajú osobnostný profil teroristov alebo ľudí, ktorí sú náchylní na zverbovanie teroristami.

Pri pohľade na prehľad teroristických činov v Európe, ak boli spáchané niekým s mimoeurópskym pôvodom, sa v prípade páchateľov väčšinou jedná o druhú generáciu migrantov. Vyskytujú sa aj teroristické činy spáchané priamo migrantmi, napríklad v Nemecku, ich počet je však minimálny.

Ako európske krajiny pristupujú k začleňovaniu týchto ľudí do spoločnosti?

Pozrime sa bližšie na Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Spojené kráľovstvo tradične presadzovalo multikulturalizmus, čo je podobné prístupu USA. Imigrant príde do krajiny a očakáva sa, že sa naučí jazyk a bude rešpektovať zákony a zvyky. Migranti žijú v susedstve s pôvodnými obyvateľmi Británie, no prinášajú si aj svoje vlastné zvyky a tradície. Najpopulárnejšie jedlo v Británii je napríklad indické karí. To je príklad multikulturalizmu.

Vo Francúzsku je vo veľa mestách veľa štvrtí, kde žijú výlučne migranti prvej a druhej generácie. Vytvára sa tam viac get pre migrantov. Ani jeden z týchto systémov nie je dokonalý, ale myslím si, že všeobecne sa britský systém považuje za o niečo úspešnejší. Je však zaujímavé, že napríklad vo Francúzsku v sčítaniach obyvateľstva nie je povolené položiť otázku o rasovej alebo etnickej príslušnosti. Na jednej strane sú migranti fyzicky oddelení, no na základe sčítania obyvateľov nie je možné presne štatisticky určiť, koľko ľudí je cudzieho pôvodu.

Ako by podľa vás mali európske krajiny pristupovať k migrantom?

Myslím si, že európske krajiny strácajú príležitosť. Namiesto zatvárania dverí pred migrantmi by mali pripustiť existenciu reálnej a rastúcej potreby na prácu migrantov. Počet ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, nie je vysoký v porovnaní s počtom jej obyvateľov. Európa však migrantov potrebuje aj v súvislosti so starnúcou populáciou. Je lepšie, ak vlády európskych krajín riadia migráciu, namiesto jej ignorácie.

Ako v jednotlivých krajinách prijímajú migrantov?

Vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku a v Spojenom kráľovstve už dlho žijú aj ľudia s africkým a ázijským pôvodom. Spoločnosti v krajinách strednej Európy sú viac homogénne. Preto podľa mňa istý čas trvá, kým ľudia akceptujú, že cudzinec môže byť ako ja alebo vy. Myslím si, že záleží na politikoch, aby viedli túto debatu a aby bola založená na správnych informáciách a faktoch.

Migranti z ktorých krajín sa najlepšie prispôsobujú životu v Európe?

Ľudia z Afganistanu sú veľmi dobre prispôsobiví životu v iných krajinách. Sú pracovití, učia sa jazyky, veľa z nich má so sebou rodinu. Afganci by pravdepodobne veľmi dobre zapadli do spoločnosti aj na Slovensku. Majú to oveľa jednoduchšie ako napríklad ľudia zo západnej Afriky, z ktorých mnohí nie sú s touto časťou Európy oboznámení. Veľa Afgancov však v minulosti študovalo v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a aj v bývalom Československu.