Viedeň 8. januára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Ronald Zak)
Rakúsky vicekancelár Heinz-Christian Strache si v budúcnosti dokáže predstaviť, že žiadatelia o azyl budú vo Viedni umiestnení do nevyužitých kasární a riadiť sa budú musieť aj zákazom vychádzania
“Už aj v minulosti sa o tom diskutovalo, či by nemalo byť tak, aby do určitej večernej hodiny mali byť späť v kasárňach,” vyjadril sa Strache v rakúskej televízii ORF k prípadu, že by žiadatelia o azyl boli zaradení do vopred určených viedenských kasární, pretože “je potrebné postarať sa o poriadok počas otvoreného azylového konania u jednotlivých osôb”.
Stracheho stranícky kolega z FPÖ a bývalý zástupca viedenského primátora Johann Gudenus navrhoval stavať azylové štvrte na okraji mesta, kde žije menej ľudí, no kasárne sa zdajú Strachemu lepšia možnosť, aby tak boli pod lepšou kontrolou.
Okrem iného, Strache v rozhovore spomenul vyjadrením “nikdy nehovor nikdy” aj svoju možnú budúcu kandidatúru na primátora Viedne v roku 2020.
České Novinky.cz pridávajú aj vyjadrenia ministra vnútra Herberta Kickla (FPÖ), ktorý Strachemu dáva za pravdu slovami: “Keď požadujeme od našich mladých mužov a žien, aby strávili šesť mesiacov v kasárňach, prečo by sme to nemohli očakávať od ľudí, ktorí u nás hľadajú ochranu?”
S nesúhlasom vyšli aj kritici, napríklad člen viedenskej rady Jürgen Czernohorszky, ktorý podotkol, že “FPÖ nahradila slovo integrovať výrazom internovať”. Strache však situáciu upokojil vyjadrením, že presun azylantov do prázdných kasární “nie je na programe dňa”.
Český server pripomína, že k realistickému pohľadu na prisťahovalectvo vyzval politikov v Nemecku aj denník Die Welt: “Nastala doba rozlúčiť sa s nemeckými ilúziami. Nejde o azyl a o utečencov, ale o migrantov. Ide o ľavicu zrodenú a kancelárskym úradom adaptovanú lož o tom, že nekontrolovaná prisťahovalecká politika nemá žiadne dôsledky. Pretože v lete 2015 chýbal politický koncept, stala sa mantra “to zvládneme“ placebom. Avšak nadšenie pre vítanie s hlbokými sympatiami vydržalo krátko.”
Die Welt tiež pripomenul, že ten, kto varovali pred terorizmom a rastom kriminality, bol až príliš často označovaný za nepriateľského voči cudzincom, “no varovania sa ukázalo byť oprávnené”.