Po približne dvadsaťminútovom vystúpení mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Rakúskej republiky mali poslanci možnosť klásť mu otázky. Predsedajúci výboru, poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) mu ich položil hneď niekoľko.

Prvou z nich bola otázka na postoj Rakúska k migrácii a kvótam. „Pokiaľ ide o otázku migrácie, v súčasnosti najdôležitejšou otázkou je Frontex a ochrana vonkajšej hranice únie. Je už štandardom, že je na nás vyvíjaný tlak, aby sme spolu s Európskou komisiou a predsedníctvom rady tlačili na implementáciu opatrení, ktoré boli dohodnuté na rade v júni. Tam bolo urobených veľa dôležitých rozhodnutí prijatých pred jesenným predsedníctvom, ohľadne zaistenia vonkajších hraníc. Najmä ide o naštartovanie Frontexu (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, pomáha Schengenu strážiť vonkajšie hranice, má 315 zamestnancov a sídli vo Varšave) a tiež zriadenie regionálnych vyloďovacích platforiem spolu s UNHCR a Medzinárodným úradom pre migráciu, ktoré by mali slúžiť na premiestňovanie ilegálnych migrantov. V Bruseli je pracovná skupina, ktorá dohliada na to, aby to všetko bolo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Ľudí tieto témy zaujímajú, sú to veci, ktoré rozhodujú o dôvere v EÚ a je stále veľa toho, čo treba urobiť. Pracovné skupiny vo Viedni aj Bruseli majú bohatú agendu. Zosúladiť požiadavky, ako na jednej strane zaistiť bezpečnosť vonkajšej hranice tak, aby s ľuďmi bolo zaobchádzané podľa medzinárodného humanitárneho práva, a súčasne bojovať proti kvótam na migráciu, to je niečo, na čom bude treba veľmi tvrdo pracovať.“

Druhá otázka poslanca Blahu sa týkala aktuálneho vývoja EÚ: „Včera pán Juncker hovoril o jednote EÚ a následne Európsky parlament schválil rezolúciu proti jednej členskej krajine. A pred pár týždňami tu zase bola rezolúcia zbaviť niektorých práv inú členskú krajinu, Poľsko. Vieme tiež, že v minulosti bol prípad, keď aj Rakúsko bolo cieľom podobnej kritiky. Nech si čokoľvek myslíme o poľskej či maďarskej vláde, otázka na rakúsku vládu a rakúske predsedníctvo je: aká je v tomto vaša pozícia?“

Helfried Carl: „To nie je otázka na naše predsedníctvo, je to vec parlamentu. Môžem vás informovať, že zo straníckych frakcií volili proti rezolúcii len poslanci zo Slobodnej strany, všetky ostatné strany boli za. Federálny kancelár tiež bol proti, ale treba povedať, že to nie je konečný verdikt – je to proces, ktorý sa začal. Rakúsko je teraz zodpovedné za riadenie tohto procesu. Podobne je to aj v poľskom prípade.“

Ďalšia otázka poslanca Blahu sa týkala subsidiarity (princíp, keď nižšie organizačné jednotky majú si samy riadiť to, čo môžu, a vyšším organizačným jednotkám majú ostať iba právomoci, na ktoré tie nižšie samy efektívne nestačia): „O subsidiarite, ktorá našu komisiu veľmi zaujíma, bude diskusia aj v novom parlamente, kde budú zmenené počty a bude viac euroskeptických strán. Aká bude štartovacia pozícia Rakúska?“ Veľvyslanec Carl zopakoval, že v tejto otázke je stanovisko Rakúska také, že subsidiarita musí byť súčasťou budúcej vízie usporiadania EÚ.

Blaha položil rakúskemu veľvyslancovi aj praktickú otázku, ktorá zaujíma mnohých Slovákov pracujúcich v Rakúsku: týkala sa zníženia prídavkov na ich deti žijúce na Slovensku až o tretinu. Veľvyslanec odpovedal: „Chcem vás informovať, že zmena zákona, ktorú vláda navrhuje, bude v októbri prejednávaná v parlamente vo výbore pre rodinu a mládež. Parlament aj vláda však tvrdia, že z právneho hľadiska zákon, ktorý som vám už prezentoval, nie je diskriminačný, ale je to naozaj férovejší systém platenia prídavkov na detí podľa ich potrieb.“

Blaha sa tiež dotkol vzťahov Rakúska s Ruskou federáciou: „Vidím signály od niektorých popredných rakúskych politikov mať priateľskejší vzťah s Ruskom. Vidím nejaké signály od rakúskeho kancelára, pána Kurza, ruský prezident Putin bol na svadbe rakúskej ministerky zahraničných vecí Karin Kneisslovej. Prejaví sa to nejako aj na rakúskom predsedníctve?“

Carl: „Môžem len zopakovať, že vždy budeme za dialóg, trváme na postoji EÚ k sankciám. Veríme že dialóg je dôležitý, myslíme si že samotné sankcie nie sú všetko. Chcem vás informovať, že sme radi, že ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli, že bude dobré sa stretnúť v marci 2019 v čase valného zhromaždenia OSN s ruským aj americkým ministrom zahraničných vecí. To je jedna z ciest, ako môže EÚ realizovať konštruktívnu politiku.“

Ďalšie otázky položil rakúskemu veľvyslancovi poslanec Martin Klus (SaS). Hneď na úvod nezabudol zdôrazniť, že má na uvedené veci a na vzťah s Ruskom úplne iný pohľad ako poslanec Blaha. Jeho prvá otázka: „Rakúsko bude kľúčovou krajinou pri rozhodovaní o brexite. Aká je pozícia Rakúska k tejto veci, máte nejaké nápady čo s tým? Lebo teraz sme všetci pripravení na tvrdý brexit…“

Veľvyslanec: „Nie som si istý, či sme dnes bližšie k tvrdému brexitu ako včera. Verím, že pozície Rakúska a Slovenska sú v tejto veci v podstate totožné. Je veľmi dôležité, aby sme boli jednotní, teraz sú mítingy o technických aspektoch brexitu a nechceli by sme, aby boli tie jednania separátne. Sme šťastní, že zatiaľ nie je na programe najhorší možný výstup, čiže tvrdý brexit. Sú tu však ešte niektoré body, v ktorých EÚ nemôže robiť kompromisy. Súkromne si myslím, že od samého začiatku neboli niektoré tieto princípy britskou stranou plne zohľadňované.“

Klus: „Pán Juncker nedávno hovoril o zavedení nového spôsobu väčšinového rozhodovania v Európskych inštitúciách. Povedal, že verí, že táto vec bude prioritou novej komisie, ale myslím, že vaša vláda, a naša tiež, túto myšlienku nevíta s radosťou.“

„My sme otvorení všetkému, čo by mohlo zlepšiť výkonnosť EÚ. Veríme, že by mala byť silnejšia. Tu samozrejme treba postupovať prípad od prípadu. Ale napríklad kancelár Kurz už navrhoval zmenšiť počet komisárov, čo je princíp veľmi ťažko stráviteľný pre malé členské štáty. My však sme pripravení tak urobiť. Pokiaľ ide o jednanie o väčšinovej voľbe, diskusia v Rakúsku sa ešte neskončila, ale nemožno väčšinovú voľbu úplne vylúčiť. Aplikovanie tohto princípu by posilnilo EÚ, preto by sme mali byť pripravení vzdať sa niektorých právomocí,“ uviedol veľvyslanec Carl, ktorý však chvíľu predtým hovoril o princípe subsidiarity ako základe EÚ…

Klus: „Spominali ste Afriku. Aké je očakávanie rakúskej vlády v tejto veci? Sme schopní pokročiť s niektorými dôležitými otázkami, ako napríklad ustanovenie nových diplomatických vzťahov, získanie nových investícií? Aký je názor rakúskej vlády?

Carl: „Už som hovoril o pripravovanom fóre EÚ-Afrika. Aj kancelár Kurz už povedal, že očakáva od tohto samitu perspektívu, že spoločne vyvinieme riešenie pre africký kontinent. Toto je strategická priorita pre EÚ, ide o kontinent, ktorého populácia sa blíži k 2,5 miliarde ľudí. Čína tam vo veľkom investovala a aj pre nás je pozitívnou výzvou vytvoriť partnerstvá, kde africkí lídri budú na takej úrovni, akú my očakávame od partnerov.“

Poslanec Karol Farkašovský: „Povedali ste, že pre stabilitu EÚ je doležité posilniť dôveru občanov. Aké konkrétne kroky k dosiahnutiu tohto cieľa chcete urobiť?“

„Čo môžeme urobiť ohľadne stability, je predovšetkým všeobecný princíp: menej „megafónovej“ diplomacie a viac racionálnej debaty. K tomu chceme prispieť a chceme znovu uistiť obyvateľov, že berieme do úvahy spätnú väzbu od nich,“ odpovedal veľvyslanec Helfried Carl.

Ivan Lehotský