Bajkonur 16. marca 2016 (HSP/Foto:YouTube)
Vedci asi nepoznajú sankcie a pokračujú v realizácii spoločných projektov EÚ – Rusko. Z kozmodrómu Bajkonur 14. marca odštartovala nosná raketa Protón-M s dvoma kozmickými aparátmi rusko-európskej misie ExoMars
Zostava bloku a aparátu Trace Gas Orbiter a Schiaparelli sa úspešne oddelila od tretieho stupňa rakety. Kozmické aparáty boli vynesené na obežnú dráhu okolo Zeme. Následne by mal vyniesť aparáty na trajektóriu k Marsu rozháňajúci blok. ExoMars je spoločný projekt ruskej štátnej korporácie a Európskej vesmírnej agentúry výskumu Marsu.
ExoMars je názov roveru, ktorý Ruská kozmická agentúra Roskosmos a Európska kozmická agentúra vyslali v rámci spoločného projektu Aurora na planétu Mars. Ide o čiastočne autonómny rover podobný americkým sondám MER, na rozdiel od nich ale zameraný na hľadanie stôp života. Súčasťou misie je okrem roveru aj geofyzikálny modul GEP, ktorý zostane na mieste pristátia, a bude monitorovať seizmickú, magnetickú a meteorologickú aktivitu.
Hlavné vedecké ciele misie ExoMars sú: štúdium biologických aspektov prostredia povrchu Marsu a hľadanie (prípadných pozostatkov) života, charakterizácia marťanskej geochémie a výskytu vody, identifikácia možných rizík na povrchu pre prípadné budúce pilotované lety, zlepšenie poznatkov marťanského prostredia a geofyziky.
Ďalšie ciele sa týkajú vývoja nových, či v ESA dosiaľ nevyskúšaných, technológií. Tie sú kľúčové nielen pre úspech misie ExoMars, ale tiež pre nasledujúce misie zahrňujúce nielen robotický prieskum, ale aj prípadné neskoršie pilotované lety k červenej planéte. Ide predovšetkým o pristátie veľkých objektov na povrch Marsu, využitie slnečnej energie pre pohon robotov na Marse, zvládnutie autonómnej navigácie a samotného pohybu na povrchu Marsu, vývoj avioniky použiteľnej pre ďalšie misie projektu Aurora umožňujúcej tak zníženie nákladov.
Pristávací modul sa odpojí niekoľko dní pred príletom k Marsu od vlastnej sondy a po balistickej krivke vstúpi rovno do atmosféry Marsu. Tam sa zhruba vo výške 120 km nad povrchom aktivuje pristávací systém, ktorý mu umožní mäkké pristátie na planéte. Rover bude hlavným nákladom pristávacieho modulu. Bude vážiť približne 240 kg a bude vybavený 6 nezávislými kolesami a systémom autonómnej navigácie. Navyše bude vybavený prístrojmi zabezpečujúcimi odoberanie vhodných vzoriek: vrták schopný vyhĺbiť vrt do hĺbky až 2 metrov a odobrať vzorky, automatické rameno schopné odberu vzoriek na povrchu SPDS – dopravný systém schopný dopraviť získané vzorky pre analýzu vo vedeckom module Pasteur.
Na jar 2006 prebehlo úspešné testovanie predbežného designu podvozku roveru firmou EADS-Astrium na vulkanických plošinách sopky El Teide na Kanárskych ostrovoch. Najdôležitejšou súčasťou roveru bude súbor vedeckých nástrojov, ktoré sa majú zamerať na hľadanie stôp života (či už mŕtveho či prípadne žijúceho). Rover pomenovaný po významnom francúzskom mikrobiológovi a chemikovi Louisi Pasteurovi.
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu: