Rafaj píše, že v dôsledku korona opatrení doteraz opatrné a škrtiace centrálne banky a monetárni politici na celom svete zrazu spustili obrovské záchranné operácie podľa jeho názoru “chorého systému”, kde v každej kríze 1% najbohatších ešte viac zbohatne a 99% ostatných ešte viac schudobnie a štáty sa ešte viac zadlžia.
“Jeden príklad za všetky: Najbohatší muž sveta, Jeff Bezos, počas pandémie koronavírusu ešte viac zbohatol, pretože hodnota akcií jeho internetového obchodu Amazon vzrástla o 5% na historicky najvyššiu hodnotu a zvýšila sa o 24 miliárd USD na 138,5 miliardy USD.”
Bývalý poslanec za SNS dodal, že netreba zabúdať na túto ekonomickú nerovnicu, keď sa teraz v médiách čoraz častejšie objavujú správy ako vlády pumpujú obrovské zdroje na záchranu ekonomiky a pracovných miest, no najmä na zastavenie pádu globálnej ekonomiky, ktorá podľa Rafaja pripomína “domino efekt a živí kráľovsky horných 10-tisíc zbohatlíkov”. “A nezabúdajte, že to všetko nakoniec aj tak zaplatia pracujúci ľudia cez infláciu, neskoršie verejné škrty, ďalšie pôžičky od koho asi (?!) a tiež na zvýšených poplatkoch v bankách. A to všetko preto, aby to 1% najmajetnejších nie že neprišlo o nejaký ten dolár, ale naopak – aby sa ešte viac nabalili!”
Vysvetlil, že vláda trebárs jednou rukou dáva živnostníkom cca 270 eur mesačne, pričom v Nemecku to je 9 000 eur na tri mesiace bez byrokratických obštrukcií, aby si druhou rukou, hoci s možným oddialením, vybrala od nich mesačné preddavky na zdravotné a sociálne poistenie.
“Príklad. V prípade, že SZČO mala príjem v predošlom roku 35 000 eur, zaplatí ročne minimálne 5000 eur na zdravotnom a sociálnom, v priemere asi 420-450 eur mesačne. Túto sumu musí tak či tak živnostník aktuálne bez príjmu zaplatiť. S odkladom o pár mesiacov. A za to „dostane“ tých 270 eur za mesiac marec, prípadne maximálne 540 eur neskôr (podľa miery poklesu príjmu). Takže je na tom asi fifty-fifty. A vláda okolo „pomoci“ robí každodenné tlačovky.”
Doplnil, že vláde trvalo týždeň, aby “nakŕmila” aj veľké nadnárodné mamutie firmy, prevažne zahraničné, najmä automobilky, ktoré na konci roka pošlú zas svojim akcionárom do cudziny tučné zisky, zatiaľ čo im slovenská vláda za prestoje preplatí 80% mzdy ich zamestnancov, hoci sa im Slováci predtým poskladali v stovkách miliónoch eur na investičné stimuly a mnohoročné daňové prázdniny.
“Takže korona kríza skutočne len zvýraznila chronickú chorobu tohto systému, kde po skončení tvrdých opatrení a ešte tvrdších dopadov na verejné financie horné 1% si ako obyčajne pripíše ďalšie miliardy a 99% zbytku sveta si pripíše ďalšie dlhy a ešte väčší prepad životnej úrovne. Tak na čo sa to pre Boha hráme, a ešte v priamom prenose?!” Pýta sa Rafael Rafaj v komentári na Facebooku.
Po skončení korona pandémie by podľa neho mala začať liečba či karanténa tohto chorého monetárneho liberálneho finančného systému. “Lebo ten vo svete likviduje dlhodobo a nepretržite viac obetí ako nejaký koronavírus,” uzavrel.