Minister Gröhling pred týždňom uviedol, že „hraničný termín je 1. február, kedy by sa mal začať používať tzv. covid automat, ktorý by za určitých podmienok umožnil otvárať prvý stupeň a následne v priebehu ďalších týždňov aj druhý stupeň základných škôl.

„Je to priamoúmerné aj skríningu, ktorý prebiehal a uvidíme, aké budú dáta budúci týždeň,“ povedal pred týždňom minister školstva. Gröhling tvrdí, že aj na vláde sa zhodli na tom, že školstvo je priorita, a keď to situácia dovolí, tak prvé, o čom sa budú rozprávať, bude otváranie škôl. Nástup žiakov druhého stupňa základných škôl a stredoškolákov do škôl bude podľa ministra školstva určite podmienený testovaním.

Návrat žiakov do škôl už od 1. februára však začiatkom tohto týždňa označil vzhľadom na epidemiologickú situáciu za „riziko“ minister zdravotníctva Marek Krajší z hnutia OĽaNO. Na stredajšej tlačovej konferencii Krajčí operoval termínom 8. február.

Vyhlásil, že keby sa v pondelok (8. 2.) zapol covid automat, naďalej bude platiť zákaz vychádzania. Výnimkou bude len výlet do prírody, či cesta do lekárne alebo obchodu. Podľa Krajčího, ak bude región v čiernej farbe, ľudia budú potrebovať negatívny test na cestu do práce. Keď bude okres v bordovej, deti budú môcť chodiť do školy a povinný negatívny test budú musieť mať rodičia sprevádzajúci dieťa do nej.

Habánik: Som za 1. február

Podľa poslanca parlamentu za Smer-SD Jozefa Habánika, ktorý je overovateľom vo Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, by bolo vhodné opätovne spustiť prezenčné vzdelávanie už od budúceho týždňa.

„Som za návrat detí do materských škôl a žiakov na prvom stupni základných škôl od 1. februára, tak ako bolo pôvodne plánované.“ Podobne, ako minister školstva Gröhling, aj poslanec Habánik si myslí, že v ďalšej fáze na základe testovania by mali nasledovať aj žiaci na druhom stupni ZŠ.

„Po ďalšom dobrovoľnom testovaní žiakov druhého stupňa základných škôl, ich učiteľov a jedného z rodičov alebo zákonných zástupcov som za prezenčnú formu vzdelávania na tomto stupni od 8. februára, prípadne podľa rozdelenia krajov a jarných prázdnin.“

.

Habánik pre Hlavné správy doplnil, že na Výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport žiadal od Štátnej školskej inšpekcie predloženie metodiky hodnotenia dopadov dištančného vzdelávania na kvalitu a obsah školských programov. „Aby sme mali najneskôr do konca júna 2021 prvé dáta ako sa v obsahu vzdelávania prejavilo online vzdelávanie, osobitne u sociálne znevýhodnených skupín.“

Foltin: Žiaci sú ohrození absenciou socializácie

Podobne vidí situáciu aj koaličný poslanec a podpredseda klubu SaS Roman Foltin, ktorý uviedol: „Som za návrat žiakov 1. stupňa do škôl, najmä ak ide o okresy, v ktorých je menšie percento pozitívne nakazených. Je potrebné si uvedomiť, že máme dve vážne ohrozené skupiny, (deti a starých ľudí), pričom každá skupina je ohrozená rovnako. Jedna skupina je ohrozená absenciou socializácie a druhá vírusom.“

Argumentuje aj tým, že žiaci na prvom stupni ZS ešte nie sú samostatní. „Záťaž je tak na ich rodičoch. Žiaci druhého stupňa zažívajú najmä absenciu sociálnej interakcie a absenciu procesuálnych vecí ako systém práce a zodpovedný prístup,“ zdôrazňuje Foltin zo SaS.

„Už teraz je 5 minút po 12-tej. Samotní psychológovia sa vyjadrujú, že šesť mesiacov stačí na vytvorenie rôznych závislostí a vznik psychických porúch. V online priestore fungujú deti už niekoľko mesiacov a staršia mládež sympatizuje s rôznymi sociálno-patologickými skupinami (kriminalita, násilie, šikana a iné). Na druhej strane máme žiakov, ktorí nie sú dostatočne technicky vybavení a nie je im umožnený prístup k online výučbe. Týmto žiakom sa môže pochopiteľne zhoršiť celkový prospech.“

.

Roman Foltin ocenil, že online výučba sa počas druhej vlny pandémie posunula o čosi dopredu v porovnaní s prvou vlnou. „Technicky sú školy lepšie pripravené aj žiaci a rodičia. No online priestor nikdy nenahradí prezenčnú formu vyučovania. Učitelia teraz viac upustili z biflovačky, čo je pozitívum.“

„Stále častejšie sa hovorí o hybridnom vyučovaní, čo je kombinácia prezenčnej a online výučby. Izolácia žiakov trvá pridlho, deti začínajú byť frustrované, týka sa to najmä žiakov od druhého stupňa vyššie. Adaptácia žiakov na prezenčnú výučbu bude veľkou výzvou po mesiacoch onlinu. V skratke, škola potrebuje svojich žiakov v laviciach a žiaci potrebujú svoju školu a školské prostredie,“ zhrnul v reakcii pre HS poslanec Foltin.

Kašper: Deti sa naučili samostatnosti, na druhej strane chýba sociálny kontakt

Poslanec za hnutie Sme rodina Igor Kašper, ktorý je členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uviedol, že je za “návrat detí do škôl v čo najskoršom termíne pokiaľ to dovolí epidemiologická situácia”.

V súčasnej ťažkej situácii podľa neho učitelia robia skvelú robotu. “Často majú viac práce ako počas normálneho vyučovania. Najlepšie to vidím sám doma, mám deti na základnej aj strednej škole.”

“Na jednej strane sa naučili deti samostatnosti, na druhej strane veľmi chýba sociálny kontakt. Treba však podotknúť, že je to jediný možný spôsob ako v súčasnosti nahradiť normálne vyučovanie,” doplnil Igor Kašper.