Prebudili sme sa zo zlého sna a všetko je opäť ako bolo. Teda takmer. Predstavenie sa skončilo happyendom, herci vyšli na javisko. Po mesiaci hádok a chaosu sú vo vláde napokon tí istí ľudia, len Igor Matovič a Eduard Heger si vymenia stoličky. Mesiac hašterenia a výsledok? Sme tam, kde sme boli pred mesiacom.

Po mesiaci nechutného a neuveriteľne primitívneho cirkusu, keď boli aktéri tohto predstavenia plne zaujatí svojimi intrigami a melodrámami, keď hodili za hlavu pandémiu, ekonomiku, svoje rezorty a podaktorí aj masky a všetky škrupule, teraz jeden po druhom slávnostne vystúpili a dramaticky a kvetnato zdôraznili, ako odteraz už opäť začnú robiť všetko pre ľudí, pre Slovensko, pre zlepšenie situácie bežných občanov, pre ich blaho a prosperitu, a ako stŕpnuté obyvateľstvo odteraz už čakajú len samé radosti a šťastie (zvláštne, Fica ani Kuciaka tentoraz väčšinou nespomínali). Samozrejme, v tomto smere za najväčšiu hviezdu bola tá, ktorú dnes už väčšina obyvateľstva ani nenazve inak, ako prirovnaním k istému hospodárskemu stvoreniu.

Dobre maskovaný puč

I keď prebehol na pozadí osobného hašterenia s Richardom Sulíkom, ale v podstate to bol palácový prevrat síl naprieč celou koalíciou, v porovnaní s ktorými sám (ešte stále predseda vlády) Igor Matovič je príliš proruský, príliš konzervatívny, príliš málo oddaný ideálom euroatlantizmu a liberálnej demokracie v tom správnom bruselskom a washingtonskom vydaní.

Hoci v tomto príbehu sa stretá naraz niekoľko rovín, motívov a hier viacerých hráčov, netreba zabudnúť, že rozbuškou sa stala Matovičova partizánska kúpa vakcíny Sputnik V, za ktorú bol najprv riadne vyzauškovaný korporátnymi médiami aj politikmi, aby po mesiaci vzpierania sa nakoniec prišiel aj trest.

Či odstúpením z premiérskeho kresla sa trest naplní bezo zvyšku, alebo je iba začiatkom Matovičovho trpkého konca, to v tejto chvíli ešte nie je celkom jasné, hoci určité indície tu sú.

Prepáčte, správal som sa ako debil. Začnime odznovu

„Prepáčte, správal som sa ako debil. Začnime odznovu“ – veselý obrázok Igora Matoviča s takýmto textom pred časom koloval po internete. Toto „memečko“ (kedysi sa tomu normálne hovorilo vtip) veľmi pekne vystihuje spôsob, akým Matovič v medziľudských vzťahoch používa metódu pokus-omyl. Nevyšlo jedno, nevadí, skúsime druhé. V tomto duchu sa nesie aj jeho nedeľný status, ktorým oznámil svoje veľké rozhodnutie:

„V predvečer Veľkého týždňa, ktorý slávime ako symbol utrpenia, obety a odpustenia som sa rozhodol urobiť gesto odpustenia voči ľuďom, ktorí v politike zažiadali môj odchod z postu predsedu vlády – rozhodol som sa stiahnuť personálne požiadavky voči našim koaličným partnerom. Vždy som sa riadil starozákonným pravidlom oko za oko, zub za zub. Dnes som nastavil druhé líce … a prezradím vám tajomstvo – bolo to sakra ťažké, pri mojej bojovnej povahe ,) Slabosť? Nie, odpustenie a dobrý pocit. #MilujemSlovensko,“ píše Igor Matovič na sociálnej sieti dramaticky.

Veľké odpustenie? Alebo skôr veľká prehra?

Lenže čo sa to v koalícii v skutočnosti stalo? Pred týždňom Matovič, pod čoraz väčším tlakom zo všetkých strán, sa rozhodol zahrať vabank: postavil podmienky, za ktorých teda „odíde“, pričom pointa bola, že by zase tak celkom z exekutívy neodišiel, ale ostal by vo vláde kontrolovať svojho premiéra.

Toto mu však najprv neprešlo: Sulík jeho priehľadnú fintu „prekukol“ a naďalej tlačil na pílu. A medzitým už aj univerzálny koaličný partner Boris Kollár dal tvrdý termín, do ktorého sa musí celý cirkus skončiť, inak vláda padne.

Preto sa Matovič rozhodol urobiť posledný šachový ťah, ktorým pre seba zachráni aspoň pozíciu ministra a zachová si pred svojimi vernými ako-tak tvár, že on to vo svojej veľkodušnosti takto chcel: urobil „veľké odpustenie pred Veľkou nocou“, na ktoré už ani Sulík nemohol reagovať odmietavo.

A tak dvaja kohúti ostanú aj naďalej v tej istej vláde, ale s tým, že odteraz bude ich spolužitie vyzerať úplne inak, haštereniu už má byť naozaj koniec. Vraj. Na dnes a možno ešte aj na zajtra… Pre tých, ktorí hľadajú nejaké racionálne zdôvodnenie a vyústenie tejto krízy, je to takmer výsmech.

Ako to bolo v skutočnosti?

Čo starému stratégovi Matovičovi, ktorý mal zdanlivo v ruke všetky karty, pokazilo hru? Veď on predsa mohol s neposlušným trpasličím koaličným partnerom s jeho politickým výtlakom pozametať podlahu, či nie?

To podstatné, čo sa stalo, sa verejnosť nedozvedela. Udialo sa to potichu vo vnútri Matovičovho hnutia OĽaNO. Ako sa dalo čakať v politickom subjekte, ktorý pozbieral svojich poslancov na poslednú chvíľu „na ulici“, hneď po voľbách, už pred rokom tam vzniklo pnutie. Jedno krídlo, tzv. kresťanské, stojí za Matovičom, ale to druhé, liberálne, atlantické, si smerovanie krajiny dlhodobo predstavuje inak.

Tlak vyvolaný horúcou koaličnou krízou tento rozkol priviedol do štádia, keď časť poslancov mala svojmu straníckemu šéfovi vyhlásiť otvorenú rebéliu. Podľa informácií z prostredia OĽaNO zostalo Matovičovi verných menej ako 40 poslancov – a to by znamenalo, že by trojkoalíciu neustál.

Matovič teda musel pred Sulíkovým nátlakom ustúpiť, nemal inú možnosť. V poslednej fáze už išlo len o to, ako to urobiť so cťou a uchrániť si výmenou za „odpustenie“ aspoň miesto ministra.

I ty, Brutus?

Naozaj zaujímavá je otázka, ako sa voči svojmu straníckemu šéfovi zachová nový premiér Eduard Heger. Doposiaľ bol jeho verným spojencom, pretože bol voči vodcovi submisívny, neprejavoval príliš vlastný názor. Lenže to sa teraz musí zmeniť – ako predseda vlády to odteraz bude on, Heger, kto má ukazovať svoju vlastnú vôľu a víziu.

Ako to bude znášať Matovič, ktorý je vo vláde odrazu v pozícii jeho podriadeného? Bude Heger Matovičovým bábkovým premiérom, alebo sa tu črtá nový konflikt? Pripomeňme si, že Matovičov politický život je dlhou sériou rozchodov s ľuďmi, ktorí mu začali už príliš krížiť jeho plány – len námatkovo môžeme spomenúť Sulíka, Hlinu, Remišovú, ale je tam celý rad ďalších, „menších“ politických postavičiek.

A spomeňme si, ako dopadla analogická situácia prednedávnom v strane Smer-SD, kde tiež sprvu nevýrazný zástupca straníckeho šéfa potom, ako dostal priestor, vyrástol na momentálneho suverénneho preferenčného lídra politickej scény…

Z prostredia OĽaNO presakujú v tomto smere naozaj zaujímavé informácie. Heger mal údajne proti Matovičovi intrigovať a vyjednávať bez jeho vedomia s ďalšími koaličnými stranami, ako aj vo vnútri hnutia OĽaNO, aby sa stal premiérom. A údajne Matovič toto jednanie považuje za podraz, je ním silne ponížený a nahnevaný a pripravuje svojmu podriadenému, ktorý je teraz zároveň jeho nadriadený, a vlastne aj celej koaličnej bande, ktorá ho odstavila, pomstu.

Matovič a financie?

Či veriť takýmto zákulisným klebetám, to je otázka, ale v každom prípade je fakt, že sa Matovič zo dňa na deň ocitol z politického výslnia v pozícii ministra financií – takej tej šedej myšky každej vlády, ktorá namiesto veľkolepého vládnutia má skôr opatrne brzdiť vizionárske nadšenie veľkých chlapcov tam hore a trpezlivo rátať haliere v štátnej kasičke.

To je pre neho nepochybne studená sprcha. Ktovie či mu vôbec došlo, do akej pasce sa týmto šachovým ťahom sám dostal. Nejednému občanovi tiež napadlo, či vôbec Matovič bude ako minister financií dostatočne odborne zdatný. Treba povedať, že vzdelanie na to má: absolvoval Fakultu manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor Finančný manažment. Štúdium dokonca ukončil záverečnou prácou s názvom „Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty“, teda by mal byť expert na finančné hospodárenie štátu.

Pravda, všetci vieme, že sám priznal, že nenapísal z tej diplomovky ani písmenko. No ale možno si ju aspoň prelistoval, takže o daňovom systéme niečo vie aj inak, než len z praxe, keď previedol svoju firmu s účtom, na ktorom bolo 122 miliónov vtedajších korún, na bieleho koňa presne jeden deň pred daňovou kontrolou, a keď stratené účtovníctvo údajne skladoval u starej mamy na povale. Mimochodom, v tejto kauze ho obhajoval dnešný úplne nezávislý a apolitický špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ale to spomíname naozaj len tak na okraj.

Zábave nemusí byť ešte koniec

Jedna vec je istá: týmto zdanlivým vyriešením situácie a uvedením politického života v tejtokrajine „do pokoja a normálneho režimu“, sa zábava ani zďaleka neskončila, koaličným kotrmelcom rozhodne nie je koniec a už čoskoro sa môžeme tešiť na ďalšie dramatické koaličné zvraty, zvratky, zápletky a prekvapivé rozuzlenia.

Prezidentka Čaputová napríklad nemusí novému premiérovi Hegerovi za ministra financií schváliť človeka, o ktorom všelikto tvrdí, že je daňový podvodník, a ktorý sa priznal, že sfalšoval svoju diplomovku o financiách.

A napokon, viete si predstaviť, že by Matovič s jeho povahou nechal takúto potupu bez pomsty?

Ivan Lehotský