Pripomína agresia USA spred 57 rokov na Kube súčasné praktiky Západu? Svojou povahou a prevedením určite. Sýrsky chemický útok sa tak javí v inom svetle

Havana 18. apríla 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Alex Castro)

Koniec Castrovej éry na Kube sa zhoduje s 57. výročím invázie do zálivu Bay of Pigs – neúspešným útokom CIA, ktorý katalyzoval vzostup Fidela Castra, ktorý odolal americkému zásahu.

Vo štvrtok Raul Castro, 86-ročný brat niekdajšieho lídra Fidela, odstúpi z funkcie prezidenta Kuby. Prvýkrát za takmer 60 rokov ostrov nebude vedený rodinou Castrovcov, hoci muž, o ktorom sa predpokladá, že nastúpi na uvoľnené miesto – viceprezident Miguel Diaz-Canel – prisľúbil, že politicky ostane na vlne Fidelovej revolúcie.

Dva dni predtým tento ostrov zaznamenal výročie, keď jeho sily v roku 1961 potláčali útok, o ktorom vo Washingtone dúfali, že zničiť komunistický sen Kuby a jeho vodcu Fidela.

Invázia do zálivu Bay of Pigs (alebo invázia do Playa Giron) bola americkou taktickou akciou na zmenu režimu. Zorganizovala, pripravovala a financovala ju CIA za účasti dezertérov z Castrovej kubánskej revolučnej armády, ktorí predtým utiekli do USA. Použité vojenské lietadlá boli namaľované farbami kubánskych vzdušných síl, lode boli odkúpené od kubánskej spoločnosti a bojovníkom bol poskytnutý politický azyl – všetko kvôli navodeniu atmosféry “vierohodného odhodlania”. Dúfalo sa, že malá skupina vracajúcich sa exilantov spôsobí väčšie povstanie Kubáncov proti Castrovi.

Prípravy na trojdňovú akciu, ktorá nakoniec skončila fiaskom, trvali takmer rok. Ofenzíva bola schválená americkým prezidentom Dwightom D. Eisenhowerom, no spustil ju jeho nástupca John F. Kennedy. Stála 13 miliónov amerických dolárov, vyžiadala si životy takmer 300 ľudí a dosiahla presný opak svojho cieľa: Kuba, ktorá bola proti Spojeným štátom a mala zrazu ešte bližšie k Sovietskemu zväzu ako kedykoľvek predtým.

Zápas o záliv Bay of Pigs mal byť útokom s viacerými fázami, s leteckými náletmi, výsadkami, pozemnými demolačnými tímami a tankmi. CIA zhromaždila a vyškolila okolo 1400 ľudí na ostrove pri pobreží Floridy. Piloti boli vycvičení na špeciálne vybudovanom letisku v Guatemale.

Akcia začalo 15. apríla 1961, sériou leteckých náletov zameraných na ochromenie vzdušných síl Fidela Castra. Bombardéry B-26 dostali špeciálny vzhľad – boli namaľované farbami kubánskych vzdušných síl (FAR, Fuerza rea Revolucionaria) a bolo to naplánované tak, ako keby vzbura vlastných pilotov napadla kubánske letiská. Do kokpitov sa navyše umiestnili rôzne položky “typické pre kubánske vojenské lietadlá” vrátane falošných letových denníkov. A boli aj nahradené časti krytu trupu lietadla, prederavené guľkami, aby sa zdalo že rebelujúci pilot sa stretol v prestrelke s komunistickými silami.

Medzinárodnému spoločenstvu sa to malo prezentovať ako dôkaz toho, že v zálive neboli prítomní Američania. Kuba zavolala zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v deň, keď sa uskutočnili nálety a americký veľvyslanec Adlai Stevenson, ktorý nevedel o činnosti CIA, priniesol informácie o “vymaľovanom” lietadle. Na fotkách bol kovový nos lietadlá FAR, skutočné kubánske lietadlá však mali plastové nosy.

Od tohto momentu to išlo pre prezidenta Kennedyho dolu vodou; v snahe zabrániť väčšiemu konfliktu odvolal ďalšie bombardovanie, ktoré plán CIA považoval za rozhodujúce pre úspech celej operácie. To umožnilo časti kubánskych vzdušných síl prežiť, zmobilizovať sa a následne udrieť proti výsadkárom v zálive Bay of Pigs. Zmobilizovali sa aj kubánske ozbrojené sily a milície. Invázia sa rýchlo ocitla v patovej situácii.

Jedna americká loď, nesúca vojakov a materiál, bola zasiahnutá raketami FAR. Ďalšia, s leteckým palivom na palube, explodovala a potopila sa. Kubánske vojnové lietadlá zničili viacero výsadkárskych plavidiel, keď sa snažili priviesť vojakov na breh Kuby.

Medzitým kubánska polícia zatkla tisíce potenciálnych rebelov, zadržiavala ich hromadne na štadiónoch, v divadlách a vojenských základniach.

Keďže Kubánci odrezali zásobovanie a mnohé lety boli zrušené Kennedyho rozkazom, členovia brigády operujúcej v zálive boli buď zabití alebo zajatí. Celkové straty v operácii sa odhadujú na 176 mŕtvych a viac ako 500 zranených na kubánskej strane, 118 zabitých a 360 zranených v americkej brigáde; boli tiež zničené dva americké bombardéry a dve vojenské lode.

Posledné stopy dôvery medzi vládou Castra a Washingtonom boli zničené. Kuba bola presunutá do náručia Sovietskeho zväzu a upevnila svoje postavenie bašty veľmi obávaného “globálneho komunizmu”. Bolo tak vybudované pomyselné pódium pre najstrašidelnejších 13 dní studenej vojny – Kubánska raketová kríza.

Aké ponaučenie z toho plynie? V Spojených štátoch nasledovalo hašterenie. Vo februári 1962 nasledoval rýchly audit, v ktorom inšpektor generálneho tajomníka CIA Lyman Kirkpatrick našiel niekoľko dôvodov zlyhania v Bay of Pigs ako zlé plánovanie, personálne obsadenie a nedostatočné pokrytie spravodajskými službami. Okrem toho spomenul, zlé zaobchádzanie s členmi brigády ich americkými supervízoromi a nesprávne rozhodnutia prezidenta, keď sa začali objavovať šance na úspech.

Táto správa bola odmietnutá plánovačom invázie, zástupcom riaditeľa plánovania CIA Richardom Bissellom a následne bola utajená na ďalších 35 rokov. Správa nebola diskutovaná v rámci CIA alebo Kongresu. Usúdilo sa, že ak by sa dostala do “nepriateľských rúk” (to znamená, že by bola zverejnená), podkopalo by to autoritu CIA, ktorú zúfalo potrebovala v budúcich akciách.

A tie prichádzali: od podpory prevratov po celej Latinskej Amerike, od dodávok zbraní revolucionárom v Afrike až po ozbrojovanie islamských militantov v Afganistane v 70. a 80. rokoch či pokus o prevrat v Iraku v roku 1996. Dnes sa takými akciami javí podpora “umiernených” rebelov v Sýrii či podpora a ochrana ISIL.