Príhovor Svätého Otca na poludnie 6. veľkonočnej nedele: V čom spočíva láska

V tomto veľkonočnom období nám Božie slovo naďalej ukazuje štýly života, ktoré verne zodpovedajú tomu, čo znamená byť spoločenstvom Zmŕtvychvstalého. V rámci toho nám dnešné Evanjelium prestavuje Ježišov odkaz: „Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9). – Ostať v Ježišovej láske. Prebývať v prúdiacej Božej láske, trvalo sa v nej udomácniť, to je podmienkou ako zaistiť, aby naša láska postupne nestratila na svojom zápale a odvahe. Aj my – tak ako Ježiš a v Ježišovi – máme s vďačnosťou prijímať lásku, ktorá pochádza od Otca a ostať v tejto láske, usilujúc sa neodlúčiť sa od nej egoizmom a hriechom. Je to plán náročný, ale nie nemožný.

Predovšetkým je dôležité uvedomiť si, že Kristova láska nie je nejakým povrchným sentimentom. Je základným postojom srdca, ktorý sa prejavuje životom podľa jeho vôle. Ježiš totiž hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (v. 10). Láska sa uskutočňuje v každodennom živote, postojmi, činmi; ak nie, potom je iba niečím iluzórnym. Sú to iba slová, slová, slová: to však nie je láska. Láska je vždy konkrétna, každý deň. Ježiš od nás žiada, aby sme zachovávali jeho prikázania, ktorých zhrnutím je toto: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (v. 12).

Ako ale túto lásku, ktorú nám dáva zmŕtvychvstalý Pán, zdieľať s ostatnými? Ježiš viackrát ukázal, kto je tým druhým, ktorého máme milovať nie slovami, ale skutkami. Je to ten, ktorého stretávam na ulici a ktorý mi svojou tvárou a svojím príbehom kladie otázky; je to ten, ktorý ma samotnou svojou prítomnosťou pobáda zanechať vlastné záujmy a istoty; ten, čo očakáva moju ochotu počúvať a uraziť kus cesty spolu s ním. Ochota – voči každému bratovi a sestre, nech je to ktokoľvek a v akejkoľvek situácii by sa nachádzal; počnúc tým, kto je mojím blížnym v rodine, v spoločenstve, v práci, v škole… Takýmto spôsobom, ak ostávam zjednotený s Ježišom, môže jeho láska dosiahnuť toho druhého a pritiahnuť ho k sebe, do svojho priateľstva.

Táto láska k druhým sa nemôže obmedzovať len na výnimočné momenty, ale má sa v našom bytí prejavovať neustále. Práve preto sme povolaní napríklad starať sa o starých ľudí s láskou ako o vzácny poklad, aj keď to spôsobuje ekonomické problémy a isté nepohodlie, no máme povinnosť sa o nich postarať. Práve preto máme venovať chorým, i keby boli v terminálnom štádiu, všetku možnú starostlivosť. Práve preto majú byť ešte nenarodené deti vždy vítané. Práve preto rozhodne musíme život vždy chrániť a milovať, od počatia až po jeho prirodzený skon. V tomto spočíva láska.

Sme milovaní Bohom v Ježišovi Kristovi, ktorý od nás žiada, aby sme sa milovali navzájom, ako on miluje nás. Toto však nedokážeme, ak v sebe nemáme jeho vlastné Srdce. Eucharistia, na ktorej sme pozvaní mať účasť každú nedeľu, má za cieľ formovať v nás Kristovo Srdce, aby sa tak celý náš život riadil jeho veľkodušnými postojmi.

Nech nám Panna Mária pomáha ostávať v Ježišovej láske a rásť v láske voči všetkým, najmä tým najslabším, aby to plne zodpovedalo nášmu kresťanskému povolaniu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)