Môj profil 
Predplatné
Čaputová zvyčajne oznamuje svoje rozhodnutia o podpísaní či nepodpísaní zákonov v tlačovej správe, dnes to však výnimočne urobila formou vyhlásenia. V tejto súvislosti ide o vôbec prvé vetovanie zákonov, ktoré prezidentka vracia na opätovné prerokovanie od aktuálneho zloženia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Na základe veta prezidentky sa do parlamentu vracia aj novela zákona o prokuratúre. Tá mala umožniť kandidatúru na šéfa generálnej prokuratúry aj neprokurátorovi. NR SR by vďaka nej získala tiež možnosť odvolať generálneho prokurátora, ak by nevykonával svoju funkciu riadne či čestne. Práve to je dôvodom, pre ktorý Čaputová využila právo veta. Uvedené skutočnosti považuje za protiústavné a v prípade prelomenia veta podá podnet na Ústavný súd SR.
„Mojím cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa následne predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov. Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, a to najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora,“ začala svoje vyhlásenie. Podľa nej však takáto zmena siaha na ústavné právomoci ústavného súdu uvedené v ústave a posilňuje právomoci politikov v dôležitom procese. Prezidentka to nepovažuje za správne. „Považujem to za neustávané, ako som už povedala, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ zdôraznila.
Čaputová tiež uviedla, že nevidí ako vhodnú cestu posilňovať politickú závislosť prokuratúry. Za problematické považuje tiež to, ak by sa človek, ktorý je mimo prokuratúry, stal generálnym prokurátorom a po skončení jeho funkčného obdobia alebo odvolaní už neostáva ďalej prokurátorom. To podľa hlavy štátu znovu zvyšuje politickú závislosť daného človeka na politickej garnitúre. „Treba povedať, že ak by generálny alebo špeciálny prokurátor prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, porušil by jednu alebo viaceré povinnosti prokurátora v zmysle zákona o prokuratúre. To znamená, dopustil by sa disciplinárneho deliktu,“ vysvetlila prezidentka s tým, že doposiaľ o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora rozhoduje v zmysle ústavy ústavný súd, a to na návrh NR SR.
Hlava štátu si tiež nemyslí, že zmenila názor na to, či by generálnym prokurátorom mal byť výlučne prokurátor. Podľa nej je to síce lepšia cesta, ale nevidí nič protiústavné na tom, že by sa ním mohol stať aj neprokurátor „Sama som naznačila svoju inú osobnú preferenciu. Osoba, ktorá je zvnútra tohoto orgánu, zvnútra prokuratúry, pozná ten systém dokonale. Možno to bola moja osobná preferencia, ale zároveň musím konštatovať, že nepovažujem za neústavné, a už vôbec by som pri menovaní nepovažovala za apriori diskriminačné to, ak by to kandidát zvolený národnou radou nepochádzal z prokuratúry,“ upresnila.
Pri výbere prokurátora však chce zohľadňovať nielen osobný príbeh daného človeka, ale aj jeho odborné predpoklady na výkon takejto funkcie. Pripomenula, že už samotná novela zákona pripúšťa vstup ľudí s politickou minulosťou na túto pozíciu. Kľúčové pri rozhodovaní pre prezidentku však bude posilnenie politickej nezávislosti fungovania prokuratúry. Čaputová vrátila parlamentu aj novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá je podľa nej tiež v rozpore s ústavou.
Tretím vetovaným zákonom je novela, ktorá upravuje možnosti odvolania komisára pre deti, ak svoju funkciu nevykonáva šesť mesiacov. Podľa hlavy štátu sa nenaplnili dôvody na skrátené legislatívne konanie. „Tento zákon vraciam z toho dôvodu, že sa nenaplnili podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ vysvetlila. Prezidentka povedala, že aj keď vníma potrebu rozšírenia podmienok na odvolanie, chce, aby sa účel zákona naplnil riadnou legislatívnou cestou. „Pointou tohoto prístupu je pomôcť tomu, aby sme odstránili nedostatky v právnej úprave, ktoré spočívajú v kolízii s ústavou alebo zákonmi,“ uzavrela.
.jpg)
.JPG)
