Viceprezident USA Vance tvrdí, že Rusko, Čína a Spojené štáty sú jednotné v tom, že nechcú dovoliť Iránu získať jadrové zbrane.

„Je to jedna z mála otázok, v ktorej Rusko, Čína a USA majú širokú zhodu. Nechceme vidieť preteky v zbrojení na Blízkom východe,“ povedal Vance v rozhovore pre ABC News.

Podľa neho aj napriek „hlbokým nezhodám“ zástupcovia Moskvy v priebehu nedávnych rokovaní dali najavo, že tiež nemajú záujem na tom, aby Irán získal jadrový arzenál.

Vyhlásenie zaznelo na pozadí publikácie Dmitrija Medvedeva, v ktorej označil údery USA za „nezmyselné“ a naznačil, že niektoré krajiny sú pripravené poskytnúť Iránu jadrové zbrane priamo.

Iránske tankery stále nakladajú surovú ropu a dnešné satelitné snímky ukazujú, že ďalšie iránske a zahraničné tankery sa približujú k iránskym ropným terminálom aj po nočných leteckých útokoch na iránske jadrové zariadenia.

Kongresman Massie vyhlásil, že americké bombardovanie Iránu „môže byť verziou „dvoch týždňov na spomalenie šírenia v roku 2025“, a dodal, že „nám sľúbili, že sa nezúčastníme novej vojny“.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu uviedlo, že „dôrazne odsudzuje“ americké útoky na iránske jadrové zariadenia. Čínsky prezident Si Ťin-pching minulý týždeň počas telefonátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že prímerie medzi Iránom a Izraelom je „najvyššou prioritou“.

„Čína vyzýva všetky strany konfliktu, najmä Izrael, aby čo najskôr zastavili paľbu,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Iránske ministerstvo zdravotníctva v nedeľu potvrdilo, že americké útoky na jadrové zariadenia v krajine zranili nešpecifikovaný počet ľudí. Nikto z nich po vyhľadaní liečby nejavil žiadne známky rádioaktívnej kontaminácie.

Lesný požiar prinútil v nedeľu úradníkov evakuovať stovky žiadateľov o azyl z prijímacieho tábora na gréckom ostrove Chios. Uviedlo grécke ministerstvo pre migráciu. Chios, ktorý leží pri západnom pobreží Turecka, je častým miestom vylodenia migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy.

Ekonomika eurozóny je slabá a potrebuje ďalšie stimuly od Európskej centrálnej banky (ECB). Vyhlásil to guvernér portugalskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Mário Centeno v rozhovore pre nedeľné vydanie talianskeho denníka La Stampa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko, Čína a Pakistan predložia Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, v ktorej odsudzujú útoky USA na územie Iránu. Informujú o tom ruské médiá.

Dokument obsahuje požiadavku na okamžité zastavenie paľby, ako aj návrh poskytnúť Iránu záruky na realizáciu mierového jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií.

Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na tému útokov USA na jadrové zariadenia Iránu sa začne dnes o 20:00 stredoeurópskeho času.

Predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí: Teraz je úplne jasné, že americká administratíva spolupracuje s vojnovým zločincom, aby viedla nespravodlivú agresívnu vojnu proti našej krajine, čo je hrubým porušením základných princípov medzinárodného práva, Charty OSN a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Americké letecké útoky na iránske jadrové zariadenia zvýšili bezpečnosť sveta. Je o tom presvedčený americký minister zahraničných vecí Marc Rubio. Minister odmietol obavy, že by táto akcia mohla rozpútať širší konflikt.

„Myslím si, že svet je dnes bezpečnejší a stabilnejší ako pred 24 hodinami,“ povedal pre Fox News a varoval blízkovýchodný národ, že ak bude trvať na zachovaní „tajného“ jadrového programu, riskuje ďalšie odvetné opatrenia.

Francúzsko prijalo útoky USA na Irán „so znepokojením“, vyhlásil minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Zvlášť zdôraznil, že „Paríž sa nezúčastnil ani na samotných útokoch, ani na ich plánovaní“.

Francúzsko tiež „vyzvalo všetky strany k zdržanlivosti, aby sa zabránilo eskalácii a rozšíreniu konfliktu“. A vyhlásilo, že „trvalé riešenie je možné len v rámci rokovaní o Dohode o nešírení jadrových zbraní“.

To sa líši od postoja Nemecka, ktoré po útoku vyjadrilo Izraelu „bezvýhradnú podporu“ a nevyjadrilo ani náznak kritiky voči krokom USA.

Agentúra Fars: Islamská republika sa pripravuje na vojnu s Izraelom, ktorá potrvá „najmenej dva až šesť mesiacov“.

Iránsky parlament údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada. Informovala o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroj iránskej štátnej televízie Press TV.

Iránske Islamské revolučné gardy v nedeľu po útokoch na nukleárne zariadenia vyslali varovanie americkým základniam na Blízkom východe. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Útokom na mierové jadrové zariadenia sa (americké sily) de facto vystavili priamemu nebezpečenstvu,“ uviedli gardy podľa tlačovej agentúry Fars.

USA nemali v úmysle svojimi údermi zmeniť režim ajatolláhov v Iráne, vyhlásil šéf Pentagónu.

„Úlohou nebola zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu na neutralizáciu hrozieb pre naše národné záujmy, ktoré vychádzajú z iránskeho jadrového programu,“ povedal Pete Heggset, ktorého cituje agentúra Bloomberg.

Poradca Chameneího: Útok USA legitimizuje akýkoľvek krok, ktorý podnikne Irán. Náš náboženský vodca môže podniknúť akýkoľvek krok.

Generál Caine: V priebehu operácie sme zhodili 14 protibunkrových bômb (12 na objekt Fordow a dve na Natanz). Celkovo bolo v priebehu operácie zhodených 75 vysoko presných bômb, na operácii sa zúčastnilo 125 amerických bojových lietadiel.