Keďže priemerná hrubá mzda baníka, ktorý pracuje v podzemí, podľa navrhovateľa kompenzačného príspevku, poslanca NR SR za Smer-SD Jaroslava Bašku dosahuje okolo 1 400 eur, prepustený baník s 30 rokmi odpracovanými v bani by mohol šesť mesiacov dostávať z úradu práce dávku v nezamestnanosti v sume 700 eur. Okrem toho by mohol požiadať aj o vyplácanie kompenzačného príspevku vo výške 816,60 eura. Po ukončení poberania nezamestnaneckej dávky by takýto baník dostával ďalšieho 6,5 roka kompenzačný príspevok, ktorý by najprv predstavoval 816,60 eura a potom sa mu každoročne zvyšoval o rast životného minima.

Poslanec NR SR za Smer-SD Jaroslav Baška pritom na septembrovej schôdzi pri rokovaní o kompenzačnom príspevku pre baníkov avizoval, že poberatelia tohto príspevku nebudú môcť dostávať nezamestnaneckú dávku. “Ideme odstrániť súbeh v dávke v nezamestnanosti s týmto kompenzačným príspevkom. To bude zmena, ktorá bude v druhom čítaní odstránená,” povedal. To však už po rokovaniach s ministerstvom práce a sociálnych vecí neplatí. “Kompenzačný príspevok podľa nášho názoru plní odlišnú funkciu ako dávka v nezamestnanosti, ktorá je dávkou sociálneho poistenia a slúži ako náhrada príjmu poskytovaná z dôvodu straty zamestnania poistenca,” uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška. Kompenzačný príspevok vníma rezort práce ako štátnu sociálnu dávku, ktorá predstavuje isté odškodnenie baníkov, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti.

“Dávka v nezamestnanosti predstavuje krátkodobú náhradu výpadku príjmu zo zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené ako aj odlišný charakter a účel sa nenavrhuje vylúčenie súbehu dávky v nezamestnanosti a kompenzačného príspevku,” tvrdí Stuška. Hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí upozornil na to, že podľa navrhovaného zákona bude môcť prepustený baník dostávať kompenzačný príspevok a súčasne sa zamestnať a mať príjem z práce. Pôvodne sa pritom hovorilo o krátení príspevku v prípade, ak bude mať baník príjem z inej práce. “Dáme ešte jednu motivačnú vec pre tých, čo najkratšie robia v hlbinných baniach, že ak si nájdu počas vyplácania toho kompenzačného príspevku prácu, tak kompenzačný príspevok bude o určité percento znížený,” povedal v septembri v parlamente poslanec Baška. Ani toto tak už neplatí.

Zmena nastala aj v tom, že sa kompenzačné príspevky nemajú každoročne zvyšovať od 1. januára o rast priemernej mzdy na Slovensku, ale o rast životného minima. Suma kompenzačných príspevkov tak bude stúpať pomalšie, keďže priemerná mzda vlani vzrástla o 6,2 % a v tomto roku môže stúpnuť o vyše 7 % a životné minimum v posledných dvoch rokoch išlo nahor o 2,5 % a 2,8 %.

Okrem kompenzačných príspevkov od štátu by mali prepustení baníci dostať aj ďalšie odškodnenie v podobe dôchodkového poistenia plateného štátom. Štát by mal za nich platiť dôchodkové poistenie počas poberania týchto príspevkov. Vymeriavacím základom štátu má byť polovica z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. V budúcom by tak štát platil za prepustených baníkov penzijné odvody, ako keby baníci v hrubom zarábali 506,50 eura. Ak sa však baníci zamestnajú a budú dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, štát za nich prestane platiť dôchodkové odvody.

Nie je isté, odkedy sa zákon o kompenzačnom príspevku baníkom začne uplatňovať v praxi. Poslanci za Smer-SD navrhujú, aby sa tak stalo od začiatku budúceho roka. “Na základe pripomienok Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne, súvisiacich s potrebou implementácie navrhovanej právnej úpravy do informačných systémov a metodickej prípravy na zavedenie tejto zmeny, vníma ministerstvo dátum účinnosti návrhu zákona ako rizikový,” upozornil rezort práce a sociálnych vecí.

K samotnému poskytovaniu kompenzačných príspevkov pre prepustených baníkov má výhrady analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli. “Je potrebné, aby sa vytvoril spôsob na zapojenie týchto ľudí do produktívnej ekonomiky, aby sa dokázal využiť ich ľudský kapitál a nevytvárala sa skupina ľudí, ktorá bude závislá od štátu,” uviedol pre agentúru SITA.

Kompenzačné príspevky pre baníkov, ktorým sa skončí pre útlmový vládny program pracovný pomer, by mali dosiahnuť najmenej 200 eur. Dvestoeurovú kompenzáciu majú získať baníci počas dvanástich mesiacov, ak pracovali pod zemou najmenej tri roky. Dva roky by mali podľa predloženého návrhu 252,50 eura mesačne poberať baníci, ktorí fárali do baní najmenej šesť rokov. Baníci, ktorí odpracovali v baniach najmenej desať rokov, by mohli mesačne dostať počas troch rokov kompenzačný príspevok vo výške 350 eur. Najviac by si mali prilepšiť baníci, ktorí si v baniach odrobili 30 rokov. Títo baníci by mali podľa poslancov Smeru dostávať 816,60 eura mesačne počas siedmich rokov.

Vláda začiatkom leta schválila akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Na základe neho by sa v regióne mali realizovať dve stovky investičných projektov za tri miliardy eur. Projekty by sa mali financovať nielen prostriedkami zo súkromného sektora a rôznych fondov, ale hlavne z eurofondov. Plánované projekty by sa mali týkať viacerých oblastí. Vládny akčný plán transformácie regiónu hornej Nitry napríklad počíta s výstavbou novej dopravnej infraštruktúry, s podporou inovácií, výskumu a vývoja, podporou rozvoja malého a stredného podnikania či s rozvojom cestovného ruchu.