Bratislava 15. februára 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Súčasný predvolebný boj na Slovensku je svedectvom aj o stave a sile, či skôr slabosti kresťanov na Slovensku. Nie je možné lepšie vyjadriť postoj kresťanov k spoločnosti ako to Ježiš vyjadril v 5 kapitole Matúšovho evanjelia, ktoré sme v katolíckych kostoloch čítali 5. nedeľu v Cirkevnom roku tohto roku 9. februára. „Vy ste soľ Zeme, Vy ste svetlo sveta“
Cirkev už 2.000 rokov v zmysle týchto Ježišových slov oslovuje a buduje Božie Kráľovstvo vo svete. Keď prišiel Ježiš Kristus na tento svet, ľudia zaujali k nemu rozličné postoje. Jedni ho prijali ako očakávaného Mesiáša a zverili mu svoj život a stal sa zmyslom, cieľom a náplňou ich života. Iní ho odmietli a pridali sa k jeho nepriateľom a snáď najväčšiu skupinu tvorili ľudia, ktorých nezaujímal a žili si svoj život podľa vlastných predstáv a konfrontáciám s ním a jeho požiadavkami sa vyhýbali.
Takto to prebiehalo v dejinách, ale kresťanstvo vybudovalo vďaka reholiam a mnohým známym i neznámym kresťanom Európsku civilizáciu, ktorá snáď najväčšieho rozkvetu dosiahla v období baroka, ktoré zanechalo nezmazateľné stopy aj na našom území a žije v srdciach mnohých súčasníkov.
Tridentský koncil tak zastabilizoval Cirkev, že požehnane pôsobila niekoľko storočí v prospech človeka i spoločnosti.
Iste reformácia Cirkev značne oslabila, hlavne na území Nemecka a krajín, ktoré prijali jej normy, neobišla ani naše územie, ale naši predkovia prežili rozličné zložité obdobia v dejinách, včítane násilnej maďarizácie počas Uhorska, odkresťančovanie počas 1. Československej republiky i obdobie vojnové kedy vznikla v zložitých okolnostiach samostatná Slovenská republika, prežila aj obdobie socializmu a násilnú ateizáciu až po rok 1989, kedy prišla sloboda a kresťania majú možnosť pravdepodobne ako nikdy v dejinách žiť v slobodných podmienkach. Na mieste je otázka, ako s touto slobodou nakladáme.
Pre kresťanov na Slovensku však nezačalo toto obdobie po prvotnej eufórií zo slobody plnou obnovou cirkevného života, budovaním zdravých spoločenstiev, skôr nastal zápas o pozície, a po tridsiatich rokoch sú rozdelení, bojujúci na mnohých frontoch a pravdepodobne nie všetkých s úprimným cieľom budovať Božie Kráľovstvo. Súčasný predvolebný zápas o tom podáva svedectvo. O moc v našej krajine sa uchádzajú strany demokratickej ľavice a ultraliberálne strany otvorene presádzajúce požiadavky diktované z Európskej Únie, ako homosexuálne partnerstvá, voľnú sexuálnu morálku, propotratavú agendu, eutanáziu a rozličné postoje, ktoré sú v rozpore s učením Ježiša Krista i s 1150 ročnou kresťanskou tradíciou nášho národa i cítením mnohých súčasníkov. Kresťania, ktorým záleží na hodnotách, ktoré Ježiš hlásal a žil a položil za ne svoj život a ktoré stáročia v praxi boli vžité v spôsobe správania sa a za ktoré počas komunistického obdobia mnohí boli prenasledovaní, perzekvovaní a väznení, ba i zabití, sú z predvolebného boja i zo správy verejných vecí odstavení. Ich záujmy otvorené nezastáva otvorene žiadna štandardná strana.
Kresťanské hnutie, ktoré sa pri minulých parlamentných voľbách pre svoju neschopnosť a nerozhodnosť a asi aj neochotu otvorene prihlásiť sa ku kresťanským hodnotám, už do NR SR nedostalo, sa v súčasnosti pridalo na stranu liberálnych strán, a tak je pre mnohých znova nevoliteľným. Kresťanskí aktivisti kandidujú na kandidátkach viacerých strán, od ultraliberálnych, cez ľavicové až po údajne extrémistické, a tak volič, kresťan má zložitú dilemu ako sa vo voľbách zachovať. Stranu, ktorú by bez hlbšieho skúmania mohol podporiť s pocitom zodpovednosti za správny smer vývoja v krajine nemá. Zrejme je to súčasť protikresťanského boja, i problémov Cirkvi, vyradiť z hry kresťanov, ktorí podľa môjho názoru majú jediný schopnosť aj v súčasnom období ponúknuť a presádzať riešenia, ktoré môžu zabezpečiť pokojný, dôstojný život a prosperitu i keď v skromných možnostiach.
Na mieste je otázka ako je to s kresťanstvom a hodnotami u tých, ktorí sa angažujú, podporujú a volia strany ktoré otvorene presadzujú zásady v rozpore s Božím zákonom. Kresťanstvo sa prejavuje v prvom rade životom podľa Božieho Zákona, ten kto ich otvorene a vedome popiera, i keď sa kresťansky tvári, kresťanom asi nie je. Pavol apoštol v 1 Kor 6, 9 – 10 píše konkrétne Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani chlipníci ani súložníci mužov, ani zlodeji ani chamtivci ani opilci ani utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.
Môžeme sledovať predvolebný boj ľavice a pravice, ktorý zrejme skončí tesným výsledkom a možno sa podarí zostaviť vládne zoskupenie z viacerých strán, či dokáže ako súčasná vláda obstáť a krajinu viesť po celé volebné obdobie ako to dokázala súčasná koalícia je otázkou. Som spokojný s tým, že končiace sa volebné obdobie napriek všetkým napätiam skončilo celkom úspešne až po jeho uplynutí.
Krajina žije pokojným životom, nezamestnanosť je na najnižšej možnej miere, priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo funguje, ba vláda dáva aj určité bonusy. Bol by som rád, keby tento stav pokračoval, aby pracujúci mohli vytvárať hodnoty, deti a mládež sa vzdelávať, rodiny v pokoji žiť a tvoriť, odkázaní na sociálnu pomoc dostali primeranou mierou a formou potrebnú pomoc. Záleží mi na fungovaní kultúry, pretože okrem materiálneho rozmeru človek potrebuje žiť aj duševným životom. Záleží mi aj na slobode myslenia, vierovyznania a možnosti rozvíjať aj duchovný život. Čo ma trápi je rozpoltenosť kresťanov, že napriek mnohým rečiam o potrebe budovania spoločenstiev sme rozdelení konfesionálne i vo farnostiach i spoločenstvách. Že sme nedokázali ponúknuť spoločnosti alternatívu pre jej prosperujúce fungovanie. Že mnohí aktivisti kandidujú asi na všetkých kandidátkach v zmysle zachráň sa kto môžeš, v úsilí dostať sa k poslaneckému mandátu, imunite a výhodám. Po tridsiatich rokoch slobody sa nemáme možnosť rozhodovať na základe toho, čo kto vybudoval.
Kňaz Marián Kuffa má za sebou konkrétnu bohatú pastoračnú a sociálnu činnosť a proti nemu nebojujú len liberálni kresťania, ale aj niektorí slovenskí biskupi a mnohí tzv. kresťania. Cirkev prežíva zložité obdobie, asi si môže zaň sama a nielen na Slovensku, ktoré tiež sprevádza úbytok kresťanov kvantitou i kvalitou. Kresťanské postoje sa vytrácajú nielen zo spoločnosti ale aj zo života súkromného, rodinného i cirkevného.
Súčasné rozdelenie pred voľbami má svoje dôvody a môže mať následky hlbšie a trvalejšie. Ježiš prišiel aby nás učil žiť. My sa skôr kresťansky tvárime a štiepime názorovo, len aby nám to niečo prinieslo. Kresťanstvo nie je o zisku ale o dávaní a službe, ale nie o dávaní tým, ktorí to zneužívajú a kde to stráca zmysel. Úlohou nás kresťanov je byť soľou a svetlom. Byť kresťanom si vyžaduje aj hĺbku duchovného života, ktorý buduje osobnosti i zdravé rodiny a spoločenstvá. U nás sa organizujú petície, protesty, zhromaždenia, čudné spolky, aktivity, štiepime sa, hádame sa, ale náš život nesvedčí o našej viere v Ježiša Krista a nekonáme dobré skutky, ktoré nám Ježiš kázal konať, (v nedeľu sme to v katolíckych kostoloch počuli, že práve nimi máme svietiť svetu), neprinášame ovocie, ale presádzame vlastné názory, seba, podriaďujeme sa hocikomu, len aby nám to vynieslo, i keď tým mnohým škodíme a komplikujeme život a bránime vlastné názory, ktoré nevychádzajú z evanjelia.
Nemám optimizmus že budúcnosť Slovenska po voľbách bude ideálna. Predvolebný boj nesvedčí o tvorivej a pokojnej atmosfére. Keby aj prešli všetci kandidujúci kresťanskí aktivisti kandidujúci do parlamentu, kresťanské zásady asi do zákonov nepresadia. Skôr sa spolieham na zdravý rozum mnohých ľudí, ktorí čestne a zodpovedne žijú a svojou prácou, výchovou detí vytvárajú túto spoločnosť, na ktorej mne i im záleží, aby bola prosperujúca, aby v nej mohli ľudia slušne, pokojne a tvorivo žiť a rozvíjať svoje schopnosti pre dobro všetkých..
Ľudovít Košík
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.