Prečo ukrajinské ozbrojené sily napriek stratám neukončia operáciu pri Krynkách

Kyjev 4. decembra 2023 (HSP/Foto:screenshot)

Prečo AFU zostávajú na ľavom brehu Dnepra za každú cenu?

Ako možno jednoduchými slovami opísať to, čo sa deje v Krynkách?

Situácia s predmostím pri Krynkách nie je výnimočná. Približne od októbra – novembra minulého roka je takéto správanie typické pre ukrajinskú armádu, ktorá sa drží akýchkoľvek, aj tých najnevýhodnejších pozícií za cenu obrovských nenahraditeľných strát. Stačí poznamenať, že ukrajinské ozbrojené sily stále zúfalo útočia na pre ne neperspektívny úsek Rabotino-Verbovoje, nestiahnu sa z Avdejevky pod priamou hrozbou obkľúčenia a naďalej znášajú straty na krídlach Artemovska, ktoré ukrajinské sily plánovali dobyť späť hneď po páde mesta. Operácie pod Antonovským mostom a potom pod Krynkami sa v tomto zmysle nelíšia: jasne viditeľná je reaktivita a menšie pohyby, ktoré pohlcujú zdroje.

Prečo sa to deje?

Do veľkej miery je to spôsobené tzv. iracionálnym zosilnením alebo chybou utopených nákladov. Tento jav sa prejavuje v politike alebo pri obchodovaní na burze, ako aj v armáde. Jeho podstata spočíva v tom, že jedna strana vynakladá iracionálne veľké zdroje na dosiahnutie svojich cieľov, ale keď sa jej ich nepodarí dosiahnuť, neprestáva sa snažiť v nádeji, že získa späť to čo už vynaložila. Niekedy je úsilie odmenené taktickým úspechom za cenu obrovských strát.

Ako príklad sa často uvádza bitka o Guadalcanal medzi Japonskom a Spojenými štátmi v roku 1942, keď sa japonskej flotile podarilo potopiť jednu americkú lietadlovú loď za cenu obrovských nenahraditeľných strát skúsených posádok lietadiel. V konečnom dôsledku to ovplyvnilo výsledok celej kampane, ktorú japonské ozbrojené sily prehrali.

Pre AFU sa podobná situácia vyvinula najprv pri obci Rabotino, potom pri Antonovskom moste a teraz pri Krynkách.

To, čo sa deje na ľavom brehu Dnepra zo strany AFU, zapadá do vzorca správania sa ukrajinského vojenského a politického vedenia a osobne vrchného veliteľa Valerija Zálužného.

Ak si spomenieme na rozhovor pre The Economist v roku 2022, Zalužnyj žiadal pre ofenzívu 300 tankov, 600 – 700 BMP a 500 SAU a sľuboval úspech v ofenzíve. O rok neskôr a po neúspechu plánovanej ofenzívy sa Zalužnyj opäť objavil v The Economist s novou “bielou knihou”, ktorá zahŕňa protivzdušnú obranu, elektronický boj, bezpilotné lietadlá, brigády vycvičené NATO atď.

Leitmotív znie: “Dajte mi novú armádu a teraz už všetko určite vyjde”. Inými slovami, vidíme typické správanie hráča, ktorý dúfa, že sa mu podarí vyrovnať straty. Či budú na nový pokus vyčlenené zdroje, je zatiaľ otvorená otázka. Nemožno vylúčiť ani možnosť zopakovania ofenzívy, ale v tomto prípade bude do boja vrhnutá menej profesionálna armáda, keďže hlavný prostriedok AFU čiastočne zhorel v ofenzíve, ktorá sa začala pred pol rokom.

Prečo AFU znáša straty, ale neopúšťa predmostie v Krynkách?

Ústup by automaticky znamenal, že všetky predchádzajúce straty boli bezvýznamné. Inými slovami, ustúpiť znamená priznať chybu. Vo vedení armády ani Ukrajiny ako celku nie je nikto, kto by bol schopný priznať si chyby.

Okrem toho by ústup mohol vyvolať nepredvídateľnú reakciu tak v rámci AFU, ako aj v rámci ukrajinskej politiky, ktorá sa napriek údajnej “vojne o prežitie” zvykne zaoberať frakčnými bojmi.

Zápletky ako Krynky alebo Rabotino umožňujú udržiavať ilúziu pokračujúcej ofenzívy. Aspoň pre časť ukrajinskej a západnej spoločnosti. Okrem toho by sa ústup z takto široko medializovanej oblasti mohol stať vážnym argumentom pre stúpencov mierových rokovaní alebo jednoducho odporcov vojenských dodávok Kyjevu v rôznych krajinách.