Prečo Orbán zavrel hranice? Vie niečo, čo my nie?

V Maďarsku denne pribúdajú stovky nových prípadov nákazy (celkovo ich v krajine doposiaľ zaznamenali 9715, smrteľných prípadov je zatiaľ 628). Premiér Viktor Orbán preto pred dvoma týždňami rozhodol úplne zatvoriť hranice, s výnimkou obmedzeného počtu hraničných priechodov. Maďarskí občania prichádzajúci zo zahraničia musia ísť na dva týždne do karantény alebo predložiť dva negatívne testy na koronavírus, robené s odstupom dvoch dní. Akceptujú sa iba testy robené v Maďarsku. Z uvedených pravidiel sú aj výnimky, ktoré sa týkajú občanov krajín V4.

Je pravda, že vo väčšine krajín, s ktorými Maďarsko hraničí, je situácia s pandémiou o niečo horšia ako v Maďarsku, ale na druhej strane, ani v jednej z týchto krajín nie je vzhľadom na situáciu vo zvyšku Európy nejako extrémne alarmujúca. Toto maďarské opatrenie, keď ho porovnáme s režimom na hraniciach iných krajín, v ktorých je situácia s koronakrízou aj omnoho horšia, je nezvyčajne prísne, čo je v príkrom rozpore napríklad s faktom, že preventívne opatrenia, ktoré v súčasnosti platia pre občanov v Maďarsku, naopak sú relatívne veľmi mäkké – aj v najviac postihnutej Budapešti sa ešte stále chodí pomerne benevolentne bez rúšok.

Všelikto si kladie otázku. Prečo?

Všelikto si preto kladie otázku, prečo Orbán takto náhle zatvoril hranice, čo z epidemiologického hľadiska podľa odborníkov nie je v tejto chvíli opodstatnené, a čo výrazne obmedzuje možnosť túto krajinu navštíviť.

A ponúkajú sa aj rôzne vysvetlenia. Maďarské zatvorenie hraníc považujú za zámienku aj slniečkarski fundamentalisti, ako napríklad pisateľ denníka Sme Peter Schutz, ktorý tentoraz nemusí byť ani ďaleko od pravdy: ten je presvedčený, že je to súčasť Orbánových okázalých ťahov, ktorými demonštruje svoj odbojný postoj voči bruselskej moci.

“Plán obnovy”

Európskou témou číslo jedna je teraz slávny „plán obnovy“ európskej ekonomiky (písali sme o ňom napríklad TU), ktorý predpokladá rozdeľovanie miliardových čiastok európskym krajinám, avšak len za predpokladu, že budú „dodržiavať ľudské práva“, ako to Brusel pomenoval, prísne a veľavýznamne sa pritom dívajúc na Varšavu a Budapešť. Čo presne sa tým dodržiavaním ľudských práv myslí, začína byť čoraz jasnejšie: pripravuje sa opäť čosi na spôsob migračných kvót.

Tentoraz však už ich odmietnutie nebude také bezbolestné ako to bolo naposledy. V posledný augustový týždeň sa bez pozornosti médií zišla Európska komisia, aby pripravila návrh nového paktu o migrácii. Stretnutie nebolo o riešení príčin masovej migrácie, ani o spôsoboch ako ju ukončiť, ale o „nových mechanizmoch solidarity v rámci EÚ a o novom stupni zodpovednosti členských štátov EÚ“. Čo to môže znamenať v preklade do ľudskej reči, to si asi ľahko viete domyslieť.

A k tomu si ešte pridajme informácie, ktoré hovoria, že čoraz viac migrantov prichádzajúcich do Európy je nakazených koronavírusom. Podľa talianskych zdrojov, medzi 11700 migrantmi, ktorí od júna prišli na Sicíliu, boli až tri percentá pozitívne testované na koronavírus (viď TU), pričom šanca na šírenie vírusu v ich oficiálnych či neoficiálnych táboroch a komunitách je omnoho väčšia, než v prípade domáceho obyvateľstva.

Orbánovo gesto

Orbánovo gesto s dramatickým zatvorením hraníc preto môže byť aj čímsi viac, než len bežným epidemiologickým opatrením: môže byť už prvým, preventívnym krokom k vybudovaniu celkom vážne myslenej dlhodobej stratégie obrany, ktorá by, napríklad aj pod zámienkou ochrany pred koronavírusom, mohla krajinu chrániť aj pred importom iných druhov „obohatenia“.

Objavili sa dokonca informácie (viď napríklad TU), že maďarský parlament je pripravený neschváliť vyššie spomenutý plán obnovy EÚ (ktorý nemôže byť prijatý bez toho, aby ho schválila každá jedna členská krajina), kým nebude presne špecifikované, čo znamená to „dodržiavanie ľudských práv“, cez ktoré sa Brusel chystá členské štáty vydierať, a kým nebude presne určené, čo si Brusel voči členským krajinám smie, a čo nesmie dovoliť.

Našťastie, Slovenska sa podobné problémy netýkajú. Oproti Maďarsku máme tú výhodu, že máme na kľúčových pozíciách ľudí ako Korčok, Matovič či Čaputová. A preto naozaj nemusíme mať pochybnosti o tom, ako budú konať, keď pán rozkáže.

Ivan Lehotský