Posledný míľnik Igora Matoviča

Bratislava 28. júla 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Keď v marci minulého roku oslavoval Igor Matovič “míľnik dosiahnutý vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice”, iste ani len netušil, čo všetko ho na jeho politickej ceste ešte čaká. Ako to často býva, v eufórii dostať sa k moci sa veľa politikom vypínajú mozgové bunky a oči oslepnú

Preto je aj dokonca možné, že keď na minuloročnom festivale Pohoda Andrej Kiska prehlásil, že chce prevziať moc, vo svojom zaslepení Igor Matovič žiadnu hrozbu pre svoju politickú kariéru nevidel. Možno si dokonca naivne myslel, že sa Kiska pripojí k jeho strane, alebo že sú to len povzbudzujúce slová spolucítiaceho a s možnosťou, že sa Kiska chystá založiť politický subjekt vôbec nepočítal.

A tak sa netreba čudovať jeho húževnatosti, keď sa v predvolebnom boji o post prezidenta začal hrať na moderátora a umožnil tým Zuzane Čaputovej stať sa prezidentkou. To, že s tým de facto katapultoval dosiaľ málo známu neparlamentnú stranu Progresívne Slovensko na výslnie, ho asi v tom momente netrápilo. Dravosť progresívcov počas víťaznej noci, keď odsunuli Čaputovú z pódia, mu mala aspoň vtedy naznačiť, koho podporoval a ako sa veci budú poberať ďalej.

Úplné vytriezvenie, že s Matovičom takzvaní “noví” politici nerátajú, ale malo prísť najneskôr, keď ho opustila Remišová a spol. Zázračné triky ako sa dostať znova do ringu (ako obed so Zlaticou Kušnírovou), už jednoducho nezaberajú. Matovič splnil svoju funkciu a nikto ho už nepotrebuje.

Teda skoro nikto. Keď “nepolitické” združenie (liaheň progresívcov a kiskovcov) Slušné Slovensko pred pár dňami zistilo, že ak chce 17. novembra škriekať na námestí SNP, Matoviča ešte raz potrebuje, začalo randál. Ale potom si rýchlo uvedomilo, že Igor im asi tak ľahko už nenaletí a “ospravedlnilo sa”.

Matovič teraz môže kričať, koľko chce, to, že Slušné slovensko je v podstate politická záležitosť, si mal uvedomiť skôr. Lebo teraz je jedno, či sú politickí, alebo nie, s námestím sa so slušákmi Matovič podeliť musí, nič iné mu nezostáva. Po oslavách bude koniec. A to bude aj tak posledný míľnik, ktorý Igor Matovič aj dosiahne. Svojím politickým diletantizmom a zaslepenosťou si sám podrezal konár, na ktorom sedel.

Na pieskovisko prišli nové deti. Sám ich podporoval. Najprv to boli ostýchaví kamoši, ale potom zrazu zobrali Igorkovi hrabličky a lopatku a dokonca všetky formičky a začali ho nimi biť po hlave a nadávať mu. A aby to nebolo málo, vyfúkli mu dokonca aj všetkých kumpánov.

Teraz stojí na ihrisku úplne sám, v kútiku. Má už maličké vedierko, posledný míľnik, posledný tromf. A tým je námestie SNP. A aj ten im bude musieť požičať, aby nebol považovaný za grázla. Ale potom je koniec. Vedierko mu zoberú a môže byť rád, keď mu dovolia po nich pieskovisko poupratovať. Ak ho, a to je dosť pravdepodobné, z toho pieskoviska nevyhodia nadobro.

Ako sa hovorí, ako zaseješ, tak budeš žať.

Andrea Lopatková