Porážky Ukrajiny priviedli Macrona k strate rozumu

Bratislava 28. februára 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Omar Havana)

Vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že “nemožno vylúčiť vyslanie “západných vojsk” na Ukrajinu”, boli vo Francúzsku označené za “šialené”. Tieto slová sú v úplnom rozpore s tým, čo na túto tému hovoria iní západní lídri. Prečo to teda Macron vyhlasuje práve teraz a čo by znamenala priama prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine? pýta sa Valerija Verbinina v novinách Vzgljad

Francúzsky prezident Emmanuel Macron načrtol hlavný strategický cieľ v zahraničnej politike: “Rusko nesmie zvíťaziť v konflikte na Ukrajine”. Podľa neho to nepotrebuje len samotná Ukrajina, v hre je oveľa viac: “Porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu Európy.”

Zostrenie rétoriky je do istej miery dôsledkom neúspechu široko propagovanej protiofenzívy ukrajinských síl v roku 2023. V posledných týždňoch Zelenskyj a jeho štáb nerobili nič iné, len sa ospravedlňovali za neúspech a prenášali zodpovednosť na všetkých, na ktorých mohli. Ukrajina dostala málo nábojov – len 30 % zo sľúbeného milióna, žiadne rakety, žiadne lietadlá a namiesto najnovších zbraní rozdávali po čajových lyžičkách vyradený šrot. A čerešnička na torte – plány na protiofenzívu akoby boli na stole Rusov hneď, ako boli dohodnuté.

Po otázke “kto za to môže” však vždy nasleduje otázka “čo robiť”, a práve nad touto otázkou už na Západe vznikli vážne nezhody. Konflikt na Ukrajine Západu vyhovoval od samého začiatku, keďže sa odohrával na cudzom území, bojovali a umierali ukrajinskí občania. A vo všeobecnosti všetky náklady znášala Ukrajina, ktorá ochotne súhlasila s tým, že bude baranidlom proti Rusku a spôsobí mu škody výmenou za to, že Európa, rajská záhrada (ako hovorí Borrell), ju jedného dňa prijme a poskytne jej mliečne rieky s bahnistými brehmi.

Vtedy sa Západu zdalo, že Ukrajine stačí pomôcť bez väčšej námahy – inštruktori, tzv. dobrovoľníci, nejaké zbrane, pôžičky. Televízni moderátori a novinári západných médií opakovali tú istú frázu, aby upokojili širokú verejnosť – že pomoc Ukrajine nerobí z ich krajiny účastníka konfliktu.

Neúspech ukrajinskej protiofenzívy a nedávna kapitulácia Avdejevky, ktorá bola tak silne opevnená, však podnietili reči o tom, čo sa stane, ak Ukrajina predsa len prehrá. A nejde, samozrejme, o samotnú Ukrajinu, ale o to, že je to karta, na ktorú kolektívny Západ vsadil príliš veľa: od obrovských súm peňazí až po vlastnú prestíž vrátane politickej budúcnosti elít zainteresovaných v konflikte.

Ako píše Le Figaro, “v skutočnosti v budúcnosti vyslanie západných vojsk na Ukrajinu podľa prezidenta “nemožno vylúčiť”. Emmanuel Macron však poznamenal, že v tejto fáze neexistuje konsenzus pre takýto variant. “Dnes neexistuje konsenzus na oficiálne vyslanie západných vojsk na Ukrajinu… Ale v dynamike sa nedá nič vylúčiť. Urobíme všetko, čo bude potrebné, aby sme zabezpečili, že Rusko nedokáže zvíťaziť,” povedal Macron.

A dodal: “Mnohí (politici) ešte pred dvoma rokmi hovorili, že povedzme nikdy nenasadia tanky, lietadlá, rakety dlhého doletu.” Macron má zrejme v úmysle vážne pracovať na tom, aby presvedčil svojich protiruských koaličných súdruhov, aby sa zúčastnili na konflikte už priamym vyslaním vojsk.

Macron zatiaľ oznámil vytvorenie koalície európskych štátov, ktoré budú Ukrajine dodávať rakety stredného a dlhého doletu a bomby. Po parížskom stretnutí krajín sponzorujúcich Ukrajinu bol prijatý aj český návrh, podľa ktorého by sa náboje pre ukrajinskú armádu nakupovali po celom svete, nielen v Európe.

Macron svojím prejavom vlastne naznačil pripravenosť Francúzska na eskaláciu konfliktu. Zastáva pritom rovnaký názor ako jeho britský kolega Rishi Sunak, ktorý navyše vyzýva na ráznejšie kroky v oblasti konfiškácie ruského majetku.

Vo svojom článku s príznačným titulkom “Vždy budeme podporovať Ukrajinu a prinútime Putina za všetko zaplatiť” Sunak napísal, že západné krajiny “by mali byť odvážnejšie pri konfiškácii stoviek miliárd ruských aktív”, a vyzval najprv skonfiškovať úroky, ktoré tieto peniaze generujú, a potom riešiť úplnú konfiškáciu peňazí. Vyzval tiež, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa čo najviac poškodila ruská “vojnová ekonomika”.

Ale nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý zrejme nezabudol, ako sa pre Nemecko skončil posledný vojenský stret s Ruskom, je rozhodne proti dodaniu rakiet Taurus na Ukrajinu. “Som prekvapený, že niektorým ľuďom je to jedno, že sa ani nezamýšľajú nad tým, že by to mohlo … dospieť až do bodu, keď sa kvôli tomu, čo robíme, zapojíme do vojny. Sú to zbrane, ktoré môžu pôsobiť na veľmi veľkú vzdialenosť. A to, čo robia na kontrolu letu [rakiet] a sprevádzanie k cieľu Briti a Francúzi, sa nedá robiť v Nemecku. A vie to každý, kto sa s týmto systémom stretol,” povedal Scholz. Predtým dal jasne najavo, že je proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu a vytvoreniu bezletovej zóny nad jej územím.

Pokiaľ ide o Francúzsko, Macronove iniciatívy sa stretli s mimoriadne ostrou reakciou tamojších politikov.

Jean-Luc Mélenchon, šéf ľavicového politického hnutia Nepoddajné Francúzsko, povedal, že “vojna s Ruskom by bola šialenstvom… Posielanie vojsk na Ukrajinu z nás robí bojujúcu stranu. Táto bojovná slovná eskalácia zo strany predstaviteľa štátu s jadrovými zbraňami proti inému štátu s jadrovými zbraňami je už nezodpovedným krokom… Teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné začať rokovania o mieri so zárukami vzájomnej bezpečnosti.”

Marine Le Penová, šéfka Národného zjazdu a líderka pravice, bola rovnako ostrá: “Nie som si istá, či teraz všetci chápu, o čom v podstate hovoríme. Emmanuel Macron sa vykresľuje ako veľký vojvodca, ale bezstarostne hovorí o životoch našich detí. Ide o mier alebo vojnu v našej krajine.”

Olivier Faure zo Socialistickej strany sa na vec pozerá menej emotívne, ale tiež Macrona odsudzuje: “Áno podpore ukrajinského odporu. Zúčastniť sa na vojne s Ruskom, do ktorej zatiahneme celý kontinent, je šialenstvo.”

Skutočnosť, že by to už skutočne bola priama vojna medzi Ruskom a NATO, si v Kremli úprimne uvedomujú. Priamy vojenský stret medzi Ruskom a NATO by sa tak stal nevyhnutným, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

S Macronom nesúhlasia nie len Francúzi, ale aj jeho spojenci z NATO. Už bolo uvedené, že Poľsko ani Švédsko nemajú v úmysle vyslať na Ukrajinu svoje jednotky. A dokonca aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg výslovne uviedol, že takéto plány neexistujú.

Macron zjavne povedal niečo, čo by rád urobil, ale nemôže to urobiť – aspoň nie teraz. Nie je možné si predstaviť, že by francúzske jednotky na ukrajinskom území pôsobili samostatne, mimo NATO. Ani, keď na to príde, žiadne iné jednotky z iných západných krajín.

Ako vysvetlil francúzsky premiér Gabriel Attal: “Emmanuel Macron povedal, že budeme naďalej podporovať Kyjev… Vo vojne sa nedá nič vylúčiť. Kedysi sa hovorilo, že nepošleme zbrane, len to, čo je nevyhnutné na obranu. Teraz už hovoríme o dodávkach rakiet dlhého doletu… V budúcnosti sa nedá nič vylúčiť.”

Niečo je však z tejto paradigmy stále vylúčené, a to mier. Hovorí sa len a len o dodávkach zbraní (čoraz silnejších) a v súčasnosti sa, zdá sa, hádže udička na priamu vojenskú intervenciu Západu, keďže Ukrajinci už zjavne nestačia na to, aby Rusko vojensky porazili. Zostáva zistiť, prečo je Macron taký presvedčený, že by to mali zvládnuť Francúzi.

Prečítajte si tiež:

• Vyslanie vojsk NATO na Ukrajinu? Čo signalizujú Macronove slová
• Macron prelomil mlčanie. Vyšleme vojakov na Ukrajinu? Fico: V Paríži bola čisto bojová atmosféra