Porážky Ukrajiny priviedli Macrona k strate rozumu

Porážky Ukrajiny priviedli Macrona k strate rozumu

Bratislava 28. februára 2024 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Omar Havana)

 

Vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že “nemožno vylúčiť vyslanie “západných vojsk” na Ukrajinu”, boli vo Francúzsku označené za “šialené”. Tieto slová sú v úplnom rozpore s tým, čo na túto tému hovoria iní západní lídri. Prečo to teda Macron vyhlasuje práve teraz a čo by znamenala priama prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine? pýta sa Valerija Verbinina v novinách Vzgljad

Emmanuel Macron
Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron načrtol hlavný strategický cieľ v zahraničnej politike: “Rusko nesmie zvíťaziť v konflikte na Ukrajine”. Podľa neho to nepotrebuje len samotná Ukrajina, v hre je oveľa viac: “Porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu Európy.”

Reklama

Zostrenie rétoriky je do istej miery dôsledkom neúspechu široko propagovanej protiofenzívy ukrajinských síl v roku 2023. V posledných týždňoch Zelenskyj a jeho štáb nerobili nič iné, len sa ospravedlňovali za neúspech a prenášali zodpovednosť na všetkých, na ktorých mohli. Ukrajina dostala málo nábojov – len 30 % zo sľúbeného milióna, žiadne rakety, žiadne lietadlá a namiesto najnovších zbraní rozdávali po čajových lyžičkách vyradený šrot. A čerešnička na torte – plány na protiofenzívu akoby boli na stole Rusov hneď, ako boli dohodnuté.

Po otázke “kto za to môže” však vždy nasleduje otázka “čo robiť”, a práve nad touto otázkou už na Západe vznikli vážne nezhody. Konflikt na Ukrajine Západu vyhovoval od samého začiatku, keďže sa odohrával na cudzom území, bojovali a umierali ukrajinskí občania. A vo všeobecnosti všetky náklady znášala Ukrajina, ktorá ochotne súhlasila s tým, že bude baranidlom proti Rusku a spôsobí mu škody výmenou za to, že Európa, rajská záhrada (ako hovorí Borrell), ju jedného dňa prijme a poskytne jej mliečne rieky s bahnistými brehmi.

Reklama

Vtedy sa Západu zdalo, že Ukrajine stačí pomôcť bez väčšej námahy – inštruktori, tzv. dobrovoľníci, nejaké zbrane, pôžičky. Televízni moderátori a novinári západných médií opakovali tú istú frázu, aby upokojili širokú verejnosť – že pomoc Ukrajine nerobí z ich krajiny účastníka konfliktu.

Neúspech ukrajinskej protiofenzívy a nedávna kapitulácia Avdejevky, ktorá bola tak silne opevnená, však podnietili reči o tom, čo sa stane, ak Ukrajina predsa len prehrá. A nejde, samozrejme, o samotnú Ukrajinu, ale o to, že je to karta, na ktorú kolektívny Západ vsadil príliš veľa: od obrovských súm peňazí až po vlastnú prestíž vrátane politickej budúcnosti elít zainteresovaných v konflikte.

Ako píše Le Figaro, “v skutočnosti v budúcnosti vyslanie západných vojsk na Ukrajinu podľa prezidenta “nemožno vylúčiť”. Emmanuel Macron však poznamenal, že v tejto fáze neexistuje konsenzus pre takýto variant. “Dnes neexistuje konsenzus na oficiálne vyslanie západných vojsk na Ukrajinu… Ale v dynamike sa nedá nič vylúčiť. Urobíme všetko, čo bude potrebné, aby sme zabezpečili, že Rusko nedokáže zvíťaziť,” povedal Macron.

A dodal: “Mnohí (politici) ešte pred dvoma rokmi hovorili, že povedzme nikdy nenasadia tanky, lietadlá, rakety dlhého doletu.” Macron má zrejme v úmysle vážne pracovať na tom, aby presvedčil svojich protiruských koaličných súdruhov, aby sa zúčastnili na konflikte už priamym vyslaním vojsk.

Macron zatiaľ oznámil vytvorenie koalície európskych štátov, ktoré budú Ukrajine dodávať rakety stredného a dlhého doletu a bomby. Po parížskom stretnutí krajín sponzorujúcich Ukrajinu bol prijatý aj český návrh, podľa ktorého by sa náboje pre ukrajinskú armádu nakupovali po celom svete, nielen v Európe.

Reklama

Macron svojím prejavom vlastne naznačil pripravenosť Francúzska na eskaláciu konfliktu. Zastáva pritom rovnaký názor ako jeho britský kolega Rishi Sunak, ktorý navyše vyzýva na ráznejšie kroky v oblasti konfiškácie ruského majetku.

Vo svojom článku s príznačným titulkom “Vždy budeme podporovať Ukrajinu a prinútime Putina za všetko zaplatiť” Sunak napísal, že západné krajiny “by mali byť odvážnejšie pri konfiškácii stoviek miliárd ruských aktív”, a vyzval najprv skonfiškovať úroky, ktoré tieto peniaze generujú, a potom riešiť úplnú konfiškáciu peňazí. Vyzval tiež, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa čo najviac poškodila ruská “vojnová ekonomika”.

Ale nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý zrejme nezabudol, ako sa pre Nemecko skončil posledný vojenský stret s Ruskom, je rozhodne proti dodaniu rakiet Taurus na Ukrajinu. “Som prekvapený, že niektorým ľuďom je to jedno, že sa ani nezamýšľajú nad tým, že by to mohlo … dospieť až do bodu, keď sa kvôli tomu, čo robíme, zapojíme do vojny. Sú to zbrane, ktoré môžu pôsobiť na veľmi veľkú vzdialenosť. A to, čo robia na kontrolu letu [rakiet] a sprevádzanie k cieľu Briti a Francúzi, sa nedá robiť v Nemecku. A vie to každý, kto sa s týmto systémom stretol,” povedal Scholz. Predtým dal jasne najavo, že je proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu a vytvoreniu bezletovej zóny nad jej územím.

Pokiaľ ide o Francúzsko, Macronove iniciatívy sa stretli s mimoriadne ostrou reakciou tamojších politikov.

Jean-Luc Mélenchon, šéf ľavicového politického hnutia Nepoddajné Francúzsko, povedal, že “vojna s Ruskom by bola šialenstvom… Posielanie vojsk na Ukrajinu z nás robí bojujúcu stranu. Táto bojovná slovná eskalácia zo strany predstaviteľa štátu s jadrovými zbraňami proti inému štátu s jadrovými zbraňami je už nezodpovedným krokom… Teraz je viac ako kedykoľvek predtým potrebné začať rokovania o mieri so zárukami vzájomnej bezpečnosti.”

Reklama

Marine Le Penová, šéfka Národného zjazdu a líderka pravice, bola rovnako ostrá: “Nie som si istá, či teraz všetci chápu, o čom v podstate hovoríme. Emmanuel Macron sa vykresľuje ako veľký vojvodca, ale bezstarostne hovorí o životoch našich detí. Ide o mier alebo vojnu v našej krajine.”

Olivier Faure zo Socialistickej strany sa na vec pozerá menej emotívne, ale tiež Macrona odsudzuje: “Áno podpore ukrajinského odporu. Zúčastniť sa na vojne s Ruskom, do ktorej zatiahneme celý kontinent, je šialenstvo.”

Skutočnosť, že by to už skutočne bola priama vojna medzi Ruskom a NATO, si v Kremli úprimne uvedomujú. Priamy vojenský stret medzi Ruskom a NATO by sa tak stal nevyhnutným, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

S Macronom nesúhlasia nie len Francúzi, ale aj jeho spojenci z NATO. Už bolo uvedené, že Poľsko ani Švédsko nemajú v úmysle vyslať na Ukrajinu svoje jednotky. A dokonca aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg výslovne uviedol, že takéto plány neexistujú.

Macron zjavne povedal niečo, čo by rád urobil, ale nemôže to urobiť – aspoň nie teraz. Nie je možné si predstaviť, že by francúzske jednotky na ukrajinskom území pôsobili samostatne, mimo NATO. Ani, keď na to príde, žiadne iné jednotky z iných západných krajín.

Ako vysvetlil francúzsky premiér Gabriel Attal: “Emmanuel Macron povedal, že budeme naďalej podporovať Kyjev… Vo vojne sa nedá nič vylúčiť. Kedysi sa hovorilo, že nepošleme zbrane, len to, čo je nevyhnutné na obranu. Teraz už hovoríme o dodávkach rakiet dlhého doletu… V budúcnosti sa nedá nič vylúčiť.”

Niečo je však z tejto paradigmy stále vylúčené, a to mier. Hovorí sa len a len o dodávkach zbraní (čoraz silnejších) a v súčasnosti sa, zdá sa, hádže udička na priamu vojenskú intervenciu Západu, keďže Ukrajinci už zjavne nestačia na to, aby Rusko vojensky porazili. Zostáva zistiť, prečo je Macron taký presvedčený, že by to mali zvládnuť Francúzi.

 

Prečítajte si tiež:

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 19:17

Francúzske obchody budú musieť upozorňovať svojich zákazníkov, ak má výrobok menší objem alebo gramáž, pričom cena sa adekvátne neznížila. Oznámilo to koncom tohto týždňa francúzske ministerstvo financií, ktoré sa tak rozhodlo riešiť problém známy ako shrinkflácia. Informovala o tom agentúra Reuters.

Včera 17:14

Na lodi v prístave v meste Sevastopol na polostrove Krym vypukol požiar. Na ruských sociálnych sieťach sa v nedeľu objavili správy o výbuchu na plavidle, ktorý mohol byť dôsledkom raketového alebo dronového útoku. Oficiálne vyjadrenie ruské úrady zatiaľ neposkytli. Informovala o tom agentúra DPA.

Včera 17:12

Rusko zostalo najväčším dodávateľom ropy do Číny aj v marci, pričom objem dovozu dosiahol takmer rekordnú úroveň. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje čínskej colnej správy.

Colná správa cez víkend oznámila, že dovoz ruskej ropy do Číny prostredníctvom ropovodov aj tankerov dosiahol v marci 10,81 milióna ton, čo predstavuje 2,55 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov). V porovnaní s marcom minulého roka to znamená zvýšenie o 12,5 %.

Včera 17:08

Nemecký tenista Jan-Lennard Struff sa stal víťazom dvojhry na domácom turnaji ATP v Mníchove. Vo finále ako nasadená štvorka zdolal trojku “pavúka” Taylora Fritza z USA 7:5, 6:3. Struff vybojoval vo veku 33 rokov svoj premiérový titul na okruhu ATP.

Včera 16:13

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v nedeľu uviedol, že pracuje na dohode s Libanonom, aby sa zabránilo vstupu ďalších sýrskych utečencov do EÚ cez jeho krajinu. Informuje o tom agentúra DPA.

Prezident uviedol, že 2. mája plánuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou odcestovať do Libanonu a oznámiť konkrétny finančný balík zo strany Európskej únie.

Christodulidis zdôraznil, že balík nebude zahŕňať len finančnú pomoc, ale aj podporu pre libanonské inštitúcie, ako sú ozbrojené sily. Tie sú považované za stabilizačný faktor v krajine.

Charles Michel Nikos Christodulidis Enrico Letta
Na snímke sprava predseda Európskej rady Charles Michel, cyperský prezident Nikos Christodulidis a bývalý taliansky premiér Enrico Letta
Včera 15:48

Americké orgány sa domnievajú, že útok Iránu na Izrael zo 14. apríla zodpovedal najhoršiemu scenáru, ktorý zvažovali americké spravodajské služby. Biely dom označil jeho rozsah za šokujúci, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).

Podľa jedného z respondentov novín útok monitorovali americkí predstavitelia v operačnom centre Bieleho domu a Pentagónu. Ako uviedol zdroj, neboli si úplne istí, či izraelský protiraketový systém dokáže útok odraziť.

Rozsah iránskeho útoku prekonal očakávania amerických predstaviteľov aj napriek varovaniam, ktoré USA dostali. WSJ píše, že časť spravodajských správ hovorila o možných úderoch Teheránu na izraelské diplomatické zariadenia mimo krajiny. Postupne americké a izraelské spravodajské služby dospeli k záveru, že útok bol plánovaný na území štátu.

Včera 14:59

Futbalisti Girony zvíťazili v sobotnom stretnutí 32. kola španielskej La Ligy nad Cádizom 4:1. V tabuľke už tak nemôžu skončiť horšie ako na 7. mieste, čo znamená, že sa prvýkrát v histórii predstavia v európskych súťažiach.

Včera 14:57

Niektoré časti južnej Číny zasiahnu silné záplavy, aké sa vyskytujú približne raz za storočie, uviedli v nedeľu tamojšie médiá. Úrady zvyšujú v dôsledku silných dažďov preventívne opatrenia proti katastrofám. Informovali agentúry AFP a Reuters.

Čína má skúsenosti s extrémnymi poveternostnými podmienkami. V posledných rokoch však krajinu trápia aj záplavy, suchá a rekordné horúčavy.

Včera 14:55

V poľských Tatrách neďaleko Zakopaného v noci na nedeľu zahynul turista, ktorého strhla lavína, informovala tamojšia horská záchranná služba.

Polícia zistila, že išlo o 34-ročného Poliaka. Jeho telo si na preskúmanie vyžiadala prokuratúra.

Včera 14:27

Je potrebné, aby Washington znížil vysoký rozpočtový deficit, napriek tomu, že podporou domáceho dopytu prispieva k rastu svetovej ekonomiky. Uviedla to počas tohto víkendu prvá zástupkyňa výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová. Informovala o tom agentúra Reuters.

MMF predpovedá pre tento rok rozpočtový deficit USA na úrovni 6,67 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Snímka z podujatia Prvý parný deň v Železničnom múzeu v starom rušňovom depe v Bratislave

Autor: TASR-Dano Veselský

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali