Kauza Šimečkvej a posledné odhalenia. Pôžička od Michala Šimečku môže byť problém

Čo je ale nové? Nadácia zastavme korupciu v jednom zo svojich textov tvrdí, že 5 200 € pôžička od Michala Šimečku môže byť pre Šimečkovú problém.

Vysvetlenie: Štátne granty môžu byť použité len na presne určený účel, nie na splácanie dlhov. Šimečková bude musieť dokázať, že pôžičku splatila z iných príjmov ako tých od štátu, inak by mohlo ísť dokonca aj o subvenčný podvod. K vráteniu pôžičky totiž došlo krátko po tom, ako Fórum získalo podporu od štátu.

A to nie je všetko. V ten istý deň, keď projekt obdržal grant 50-tisíc eur, odišlo z účtu 25-tisíc s poznámkou, že je to splátka pôžičky pre bývalého spolumajiteľa Penty, Eduarda Matáka. Maták pre Nadáciu priznal, že je Šimečkovej známy a jej neziskovke opakovane požičiaval peniaze. Tvrdí, že zo sumy 25-tisíc dostal napokon len dvadsaťtisíc a to z účtu Pukovej.

Spomína sa aj možný trestný čin sprenevery. Vyplýva to z účtovníctva, ktoré Šimečková nedávno predložila polícii. Jej spolupracovníčka Andrea Puková vykonávala rôzne bankové prevody. Jedna z položiek vo výške viac ako 2 000 eur bola označená ako ,,exekucie marta”.

Kostlivec v skrini

V kontexte najnovších podozrení sa v médiách opäť pretriasa aj staršia kauza. Jej centrom boli opäť Marta Šimečková a Andrea Puková. Kauza pochádza ešte z roku 2004, kedy obe pôsobili v rámci kultúrnej rubriky v Denníku SME. Prípad po dlhej dobe opätovne otvoril portál Omediach.com a detaily v ňom spresnila organizácia Transparency International Slovensko.

Práve v roku 2004 bola Šimečková na pretrase kvôli podozrivým článkom autora menom Edwin Grassmeier. Puková a Šimečková sa podľa portálu Omediach.com už dlhšie vyhýbajú otázkam na túto tému. A stále nie je úplne jasné, ako to s celou kauzou bolo.

Texty spomínaného „autora“ sa podobali na články vo vtedajších vydaniach nemeckého magazínu Der Spiegel. Samotná Puková vtedy pôsobila ako šéfka kultúry v denníku. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) na podozrenia upozornil práve bývalý šéf tejto neziskovky Gabriel Šipoš cez svoj projekt monitoringu médii „Slovak Press Watch“.

„Šípoš v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“ upozornil, že viaceré texty v kultúrnej rubrike SME uverejňované pod menom Edwina Grassmeiera nápadne pripomínali články publikované na webe nemeckého magazínu Der Spiegel,“ píše TIS. Miroslava Kernová z webu Omediach.com tvrdí, že Šimečková a Puková boli staré známe a „kauza Grassmeier“ sa pre Pukovú skončila tak, že odišla z denníka SME a Martin Milan Šimečka sa 3. marca 2004 ospravedlnil. Za obe sa však vtedy postavil a celú vec označil za „neúmyselné zlyhanie“.

Puková odišla aj preto, že si vraj identitu onoho Grassmeiera neoverila a nedal sa overiť ani pôvod článkov od človeka vystupujúceho pod týmto menom. Z denníka SME neskôr odišla aj Šimečková. Táto kapitola sa označuje aj za najväčší plagiátorsky škandál SME.

„Ja som dokonca najal novinára Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Nakoniec sa ukázalo, že neexistuje – a obe dievčatá z redakcie odišli,“ povedal svojho času šéf Petit Pressu Alexej Fulmek v rozhovore z roku 2018 pre agentúru TASR.