Zákonná domnienka výšky príjmu rodiča sa má zvýšiť z 20-násobku na 25-násobok sumy životného minima, ak si rodič nesplní povinnosť preukázať svoje príjmy a majetkové pomery. Cieľom tejto úpravy je posilniť procesnú disciplínu účastníkov konania a zabrániť obštrukčnému správaniu rodičov, ktorí si neplnia svoju zákonnú povinnosť súčinnosti so súdom.

„Návrh rozširuje právomocí súdu začať konanie o zapretie otcovstva ex offo (z úradnej moci) v špecifických prípadoch a výslovnú úpravu možnosti biologických otcov domáhať sa určenia svojho otcovstva bez potreby, aby bolo určené materstvo vo vzťahu k deťom, ktoré boli zanechané vo verejne prístupných inkubátoroch (tzv. hniezdach záchrany) alebo pri pôrodoch, pri ktorých matka požiadala o utajenie svojej totožnosti (tzv. utajené pôrody),“ priblížila Puškárová.

Súd by mohol rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa aj pred uplynutím zákonných lehôt, ak je to v jeho najlepšom záujme. To má podľa poslankyne zabezpečiť istotu a stabilitu v rodinnoprávnych vzťahoch v súlade so zachovaním základných práv subjektov rodinnoprávnych vzťahov. Platná úprava vychádza zo zásady dispozitívnosti konania o zapretie otcovstva, čo znamená, že konanie sa začína len na návrh oprávnenej osoby – matky, určeného otca a dieťaťa.

Zároveň sa má rozšíriť okruh situácií, v ktorých môže muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, podať návrh na určenie otcovstva. A to aj v prípadoch, keď matka dieťaťa požiadala o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom, alebo keď bolo dieťa odložené do verejne prístupného inkubátora, prípadne nájdené na inom mieste a totožnosť matky nie je možné určiť. „Platná právna úprava tieto špecifické situácie výslovne neupravuje, čo v aplikačnej praxi spôsobuje právnu neistotu a môže viesť k obmedzeniu možnosti domáhať sa určenia otcovstva,“ uviedla Puškárová v dôvodovej správe.

Novela podľa predkladateľky kladie osobitný zreteľ na ochranu práva dieťaťa poznať svoj pôvod. Takisto zabezpečuje flexibilnejšie procesné nástroje na dosiahnutie súladu právneho a biologického rodičovstva. Súd bude môcť pripustiť zapretie otcovstva na návrh dieťaťa aj bez ohľadu na uplynutie alebo neuplynutie lehôt určených rodičom, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Novela má navrhovanú účinnosť od 1. júla 2026.

 Zbrojný preukaz E a F by mali po novom môcť držať i sluchovo postihnutí

Zbrojný preukaz typu E a F (šport a zberateľstvo) by mali po novom môcť získať aj osoby so sluchovým postihnutím. Vyplýva to z novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Stojí za ňou nezaradený poslanec Roman Malatinec.

„Cieľom návrhu zákona je odstránenie neprimeranej a neopodstatnenej diskriminácie osôb so sluchovým postihnutím, ktorá im v súčasnosti bráni v prístupe k športovým a zberateľským aktivitám,“ ozrejmil predkladateľ. Na bezpečné vykonávanie streleckých aktivít v skupinách zbrojného preukazu E (šport) a F (zberateľstvo) nie je podľa neho sluch rozhodujúcim faktorom. „Výnimka by platila výlučne pre uvedené skupiny zbrojného preukazu, pričom všetky ostatné zdravotné kontraindikácie, najmä zraková ostrosť, motorika a psychická spôsobilosť, zostávajú v plnej platnosti. Týmto sa zabezpečí, že ak je žiadateľ inak plne spôsobilý, nebude diskvalifikovaný len z dôvodu sluchu, pri zachovaní maximálnej miery bezpečnosti,“ dodal.

Proces výberu a menovania riaditeľa SIS sa neupraví

Proces výberu a menovania riaditeľa tajnej služby sa neupraví. Nesprecizuje sa ani rozsah kontrolných nástrojov výboru Národnej rady (NR) SR pre kontrolu činnosti SIS. Parlament totiž v stredajšom hlasovaní odmietol opozičnú novelu zákona o SIS. Predložil ju poslanec NR SR Jaroslav Spišiak (PS).

„Navrhovalo sa, aby kreačná právomoc prezidenta SR vo vzťahu k riaditeľovi SIS bola podmienená vyžiadaním si stanoviska výboru na kontrolu činnosti SIS a verejným vypočutím pred výborom pre obranu a bezpečnosť. Stanoviská výborov by nemali mať pre prezidenta SR záväzný charakter. Súčasne sa navrhovalo, aby vláda SR pri výbere osoby, ktorú nominuje prezidentovi SR na vymenovanie do funkcie riaditeľa SIS, bola povinná posúdiť a vziať do úvahy predovšetkým odborné, morálne a osobnostné predpoklady navrhovanej osoby. Rovnaká podmienka sa mala uložiť aj pre prezidenta SR pri uplatňovaní jeho kreačnej právomoci,“ priblížil.

Novela mala takisto sprecizovať rozsah kontrolných nástrojov výboru na kontrolu činnosti SIS. Rozšíriť sa mal napríklad okruh informácií, ktoré bude šéf SIS musieť výboru predkladať. Spišiak chcel takisto presadiť, aby orgán parlamentného dohľadu mohol svoje zistenie odstupovať aj prezidentovi SR. Upozornil pritom na to, že v súčasnej legislatíve to absentuje.

Zároveň navrhoval, aby výbor mohol kontrolovať používanie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS. Poukázal na to, že ešte nebola zriadená komisia na kontrolu odposluchov, ktorá to má zabezpečovať. „Priznanie tohto kontrolného nástroja výboru bude len dočasné, a to do okamihu zvolenia členov komisie,“ dodal.

Opozičná novela o ochrane osôb v športovom prostredí neprešla

Parlament v stredu neposunul do druhého čítania novelu zákona o športe z dielne poslankýň Národnej rady (NR) SR za Progresívne Slovensko (PS). Navrhovali zaviesť legislatívny rámec pre ochranu osôb v športovom prostredí (tzv. safeguarding). Žiadali vytvorenie preventívnych a reaktívnych mechanizmov na predchádzanie a riešenie násilia, zneužívania, obťažovania a zanedbávania v športe.

„Návrh zákona reaguje na rastúcu potrebu vytvoriť v športe bezpečné, rešpektujúce a inkluzívne prostredie pre všetkých, s osobitným dôrazom na ochranu najzraniteľnejších skupín, akými sú deti a ženy,“ uviedli poslankyne v dôvodovej správe návrhu.

PS chcelo zaviesť do zákona o športe definíciu pojmov ako „ochrana v športe (safeguarding)“, „bezpečné prostredie“, rôzne formy zneužívania a zanedbávania, čím by sa vytvoril základ pre ďalšie opatrenia. Zákon by tiež ukladal národným športovým zväzom, klubom a iným organizáciám, ktoré pracujú s deťmi alebo zraniteľnými osobami, rôzne povinnosti. Medzi nimi napríklad povinnosť vykonať posúdenie rizík, zaviesť interné predpisy a postupy pre nahlasovanie incidentov a zaistiť bezpečný výber osôb pracujúcich s mládežou. Poslanci však návrh v hlasovaní odmietli.