Spomínané kauzy sú navzájom prepojené a majú aj jedného spoločného menovateľa. Tým je skupina vyšetrovateľov, známa aj ako čurillovci. Ribár čelil v kauze Casey obvineniu z nahovárania svedka na krivú výpoveď a vydierania. V polovici apríla ho však Mestský súd Bratislava I. rozsudkom spod obžaloby oslobodil. Prokurátor sa samozrejme odvolal a vec pôjde na krajský súd.

V rozhovore pre Hlavné správy Ribár podrobne opisuje, ako sa podľa neho jednotlivé kauzy navzájom podmieňovali a slúžili ako nástroje nátlaku. Hovorí o kajúcnikoch, čurillovcoch, ale aj o tom, prečo odmietol ponuku na beztrestnosť výmenou za výpovede proti advokátom, prokurátorom a sudcom. Nevynechal ani kritiku inštitútu kajúcnika v podobe, ako je zaužívaná na Slovensku a na záver sa venuje aj téme neustále klesajúcej dôvery Slovákov v súdnu moc.

V polovici apríla vyniesol Mestský súd Bratislava I. oslobodzujúci rozsudok vo vašom prípade, v kauze Casey. Súd skonštatoval, že na základe dostupných výpovedí a faktov sa nepodarilo preukázať, že sa skutok stal. Prokurátor sa odvolá, pôjde to na krajský súd, ale pravdepodobne tento rozsudok vítate.

Áno. Je to stále živá vec, keďže ešte nie je vypracované písomné odôvodnenie rozsudku a zároveň to pôjde na krajský súd. Preto sú určité momenty, ktoré nechcem bližšie vysvetľovať, aby som nejakým spôsobom neovplyvňoval rozhodnutie súdu prvého alebo druhého stupňa.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Chcel by som však opraviť jednu vec. Ono to nie je celkom tak, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Prezentujem to skôr tak, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ten skutok sa nestal. Presnejšie – neviem potvrdiť ani vyvrátiť, či sa niečo mohlo udiať, ale bolo preukázané, že som nebol toho účastný. Zároveň tvrdím, že niektoré veci sa stali úplne inak. A dostanem sa aj k tomu, že v kauze Casey bol právoplatne odsúdený môj bývalý spoluobvinený, tiež advokát, Alexandr Filo. A som toho názoru, že on odsúdený byť nemal.

Pán Filo dostal podmienečný trest, nad vami súd vyriekol oslobodzujúci rozsudok. Aký je v tých veciach rozdiel, prečo pán Filo dostal trest a vy nie?

Skúsim dať stručný úvod, čoho sa kauza Casey týka. V roku 2006 mal byť vykradnutý podnik Casey, majiteľ zavolal bezpečnostnú službu, ktorá ten priestor zabezpečovala. Ľudia, ktorých som neskôr zastupoval, mali čašníka nútiť, aby sa priznal ku krádeži alebo k odcudzeniu tržby a zbili ho takmer na smrť. Čašník ich spočiatku usvedčoval, ale v roku 2007 zmenil výpoveď a tvrdil, že ho zbili iné osoby, niekde pred Casey. Súd vtedy obvinených spod obžaloby oslobodil.

Neskôr, v roku 2019, v rámci akcie Apač, keď som aj ja bol obvinený a vzatý do väzby, začal spolupracovať s políciou chránený svedok Pavol Kmeťo, prezývaný „mozgový makač“. A ten začal vypovedať aj o kauze Casey spred rokov. Na základe toho bola povolená obnova konania.

Dnes sa z ITP záznamov – teda zo zvukových záznamov z kancelárií vyšetrovateľov NAKA na Račianskej, ako aj z komunikácie Apač a z výsluchov svedkov – ukazuje, že táto obnova konania, kde dotyčným páchateľom hrozilo odňatie slobody až na doživotie, mala slúžiť práve na to, aby sa zlomili na spoluprácu. Čo sa aj udialo, viacerí začali spolupracovať s políciou a boli z väzby prepustení.

A teraz ten paradox. Čašník bol zbitý, čo mi je veľmi ľúto, to sa naozaj stalo. Ale osoby, ktoré ho takmer dobili na smrť, začali spolupracovať s políciou a za tento skutok ani jeden z nich nie je potrestaný. Ani jeden. A Alexander Filo, advokát, ktorý zastupoval poškodeného, je odsúdený, na podmienečný trest. Spolumajiteľ Casey Jozef Melichar, ktorý ich tam mal zavolať, dostal nepodmienečný trest päť rokov. A podľa predstáv vyšetrovateľa som mal byť odsúdený aj ja. Pôvodne som bol obvinený aj zo založenia zločineckej skupiny, to mi však bolo zrušené, nemôžem byť dvakrát stíhaný pre to isté.

Z ITP záznamov zároveň vyplýva, že som bol stíhaný v podstate pre výkon advokátskej činnosti. Kladie sa mi za vinu, že som mal maskovať svoju trestnú činnosť výkonom advokácie, čo je nezmysel, pretože všade musíte doložiť plnú moc, teda je to oficiálne. A mal som poskytnúť radu práve tomuto Pavlovi Kmeťovi, aby sa niekde nepriznal k trestnej činnosti. Právne je to absurdné – rada advokáta v tomto smere nemôže byť trestným činom. Ja vám môžem ako advokát odporúčať čokoľvek, ale je na vás, ako budete postupovať.

Páni vyšetrovatelia v čase, keď som bol vo väzbe, chápali, že sa táto kauza po vykonanom dokazovaní voči mne veľmi oslabuje. O čom sa aj sami rozprávajú – zdôrazňujem – na tých zvukových záznamoch. Hrozilo, že sa dostanem z väzby von, bola mi znížená právna kvalifikácia, čo trikrát konštatoval Ústavný súd, a v máji 2021 mala uplynúť maximálna možná dĺžka väzby. Tak sa začalo pracovať na novej kauze, a tou bola kauza Casey.

Počas výkonu väzby som dostal ponuky na spoluprácu, ktoré sa neodmietajú. Pri istom stretnutí – toto ešte nechcem bližšie rozoberať, pretože je to práve predmetom vyšetrovania v kauze Kajúcnik – mi bolo naznačené, aby som nebol prekvapený z kauzy Casey.

Bol som prepustený v máji 2021. Je príznačné, že zo zvukových záznamov vyplýva, že práve v čase môjho prepustenia, okolo 15. hodiny, tam sedeli naši elitní páni policajti a rozprávali sa o tom, ako ma „otočia”. Dokonca riešili, či to nebude politicky podfarbené, v súvislosti s odvolávaním vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca. 9. júna bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, 10. júna som bol ráno zadržaný a opätovne obvinený. Spoločne s Alexandrom Filom, pričom obvinenie bolo logicky rozporné. Buď som vydieral, alebo ho nahováral na krivú výpoveď, oboje súčasne nedáva zmysel.

Po rozdelení káuz Filo zostal pod NAKA a úradom špeciálnej prokuratúry, ja som prešiel na normálnu prokuratúru. Na Alexandra Fila bola podaná obžaloba. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. Keď sme boli 10. júna zadržaní, pri prvotnom výsluchu povedal, že taký skutok sa nikde nestal. Keď sme boli 12. júna predvedení pred sudcu pre prípravné konanie, Jána Hrubalu, ktorý nás nevzal do väzby, Filo si už „pospomínal”, že nejaké také stretnutie bolo a podobne. Existuje úradný záznam, že bol v CPZ navštívený, a on sám potom hovoril, že mu bola daná ponuka. Ak bude „správne“ vypovedať, nebude stíhaný väzbou a dostane podmienečný trest. A to po 24 hodinách, keď sa vyšetrovanie len začínalo a nemohlo byť jasné, čo všetko sa ukáže.

Filo teda vypovedal proti mne, v procesnom postavení obvineného. Po rozdelení káuz som ja vypovedal ako svedok v jeho prípade a on v mojom. Ako svedok nemôžete vedome klamať ani nič vedome zamlčať. A tam Filo o mojej trestnej činnosti nehovoril nič. Následne bola podaná obžaloba na moju osobu, prípad dostal sudca Juraj Kapinaj. Neskôr vysvetlím neskôr, prečo toto meno zdôrazňujem. Po reorganizácii súdov sa vec presunula na Mestský súd Bratislava I. a v januári 2025 sme začali pojednávať. Tam pán Filo znovu vypovedal, v procesnom postavení svedka. Ako som povedal na začiatku, na nejakom údajnom stretnutí sme mali tohto zbitého čašníka nahovárať na nejakú výpoveď.

Toto všetko sa teda týka iba kauzy Casey?

Áno, bavíme sa iba o kauze Casey. Lenže Alexander Filo na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ja som na žiadnom takom stretnutí nebol. A z dôkazov vyplývalo to, čo prezentujem aj ja. Čašník nebol nikým nahováraný na zmenu výpovede a nebol nikým vydieraný. On prostredníctvom istých osôb túto zmenu výpovede zobchodoval za peniaze s osobami, ktoré ho mali zbiť. Toto uviedol Filo ako vtedajší právny zástupca čašníka priamo na verejnom hlavnom pojednávaní.

Následne vypovedali ďalší svedkovia, kajúcnici z akcie Apač, ktorí vo vzťahu ku kauze Casey opakovane uvádzali, že o mojej osobe nemajú žiadne informácie. Dokonca jeden z nich na priamo položenú otázku uviedol, že som s tým nemal nič spoločné a nikdy nič také nepočul. A iný kajúcnik to povedal ešte priamejšie. Ak by sa také stretnutie malo odohrať a on o ničom takom nevie, tak podľa neho som tam určite nebol. Ale ak sa aj odohralo, bol tam prítomný niekto iný, nie ja.

Paralelne sa z ITP záznamov ukazuje, že autormi celej tejto novej kauzy Casey boli opäť Pavol Ďurka a Ján Čurilla. Ale keďže sa bavili o možnej zaujatosti, oficiálne to viedla iná vyšetrovateľka, ktorá však podľa komunikačných dôkazov všetko riešila práve s Ďurkom.

Celý čas, od prvého dňa vypovedám rovnako. Nikdy som sa s týmto čašníkom nestretol mimo budovy polície alebo súdu, počas celého vyšetrovania a súdneho konania. Ale život prinesie rôzne náhody. Asi dva mesiace po skončení pôvodného prípadu Casey, v roku 2009, ma v jednom podniku vyhľadal sám tento čašník a povedal mi niektoré detaily o tom, čo sa udialo ešte v roku 2006, a že výpoveď zobchodoval.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že čašník s osobami radenými k inej zločineckej skupine mal podľa výpovedí osloviť jedného z tých, čo ho v Casey zbili s ponukou – ak nezaplatíte milión korún, budem na vás vypovedať. Keď tí odmietli, vypovedal. Potom prišlo k dohodám a podľa viacerých výpovedí – najmä podľa výpovede Alexandra Fila – čašník peniaze zobral. Aj bývalý majiteľ Casey, Jozef Melichar, sa s ním mal dohodnúť a tiež mu mal poskytnúť peniaze. Poškodený si teda podľa mojich vedomostí dvakrát zobral peniaze a zobchodoval svoju výpoveď.

Po prvostupňovom oslobodzujúcom rozsudku nastalo zvláštne ticho. Niektoré médiá o tom síce informovali, ale akým spôsobom? Mafiánsky advokát, takáčovský advokát, sudca Kapinaj, ktorý zobral do väzby čurillovcov… Chcem zdôrazniť – sudca vtedy zatiaľ len ústne vyhlásil rozsudok a ITP nahrávky, ani komunikácia Apač, vôbec neboli jadrom jeho rozhodovania. On sa sústreďoval výlučne na dôkazy z hlavného pojednávania. V súdnom konaní platí zásada ústnosti a bezprostrednosti. A to, čo tam odznelo, jednoznačne spochybnilo vierohodnosť kľúčových svedkov.

Alexander Filo hovoril o nátlaku, hrozil mu nepodmienečný trest, aj prepadnutie majetku. V takomto duchu vypovedalo viacero ľudí, vrátane Josefa Melichara a jeho manželky. Dokonca jej bolo vyslovene povedané, čo má voči mne vypovedať. Vypovedal napríklad aj Ján Kaľavský, ktorý tieto metódy presne popísal.

A na záver, akoby osud zariadil čerešničku na torte, práve v deň vynesenia rozsudku vypovedal na súde svedok Adam Štefunko, ktorý bol radený k zločineckej skupine piťovcov. Bol odsúdený na 22 rokov a v priebehu pár rokov sa objavil odhadom v 60 prípadoch ako svedok. Taký univerzálny kajúcnik, mediálne menej známy ako mozgový makač, ale rovnako aktívny. Stretol som sa s ním aj v pôvodnej veci, ktorá je prejednávaná na Špecializovanom trestnom súde a teraz tak pekne zaspala, kvôli námietkam zaujatosti sa tam už ani nepojednáva. Štefunko ma teda z tej veci poznal. Napriek tomu na súde vypovedal, že ma v živote nevidel, ani nepoznal. Ale aj tak o mojej osobe vypovedal v zmysle, že som takáčovský, mafiánsky advokát. Na hlavnom pojednávaní sa mi v podstate ospravedlnil. Mal prísľub, že ak bude správne vypovedať, dostane obnovu konania a trest 22 rokov sa mu zníži. A Pavol Ďurka ho mal žiadať, aby napriek tomu, že ma nikdy nevidel, uvádzal, že má vedomosť o mojej spojitosti so zločineckým prostredím.

Poznámka na okraj – musím to povedať, pretože som advokát a zastupoval som osoby naozaj zo širokého spektra spoločnosti. Osoby radené k tejto zločineckej skupine – ktorá mimochodom ešte žiadnym súdom nebola konštatovaná – tvorili za tie roky odhadom 2% mojich klientov.

Na záver prokurátor poznamenal, že mu to príde ako neuveriteľné, ako science fiction. Rozumiem, že aj bežný divák má problém uveriť, prečo by policajti niekoho inštruovali. Ale existuje tu široká sieť dôkazov. Predovšetkým zvukové záznamy, komunikácia Apač, mailová komunikácia, desiatky výpovedí. Na základe toho všetkého sudca Kapinaj 15. apríla rozhodol a oslobodil ma spod obžaloby. Prokurátor sa odvolal, vec pôjde na krajský súd.

Písomný rozsudok vám ale ešte doručený nebol?

Bolo len ústne vyhlásenie, momentálne sa vypracováva odôvodnenie. Ale z ústneho odôvodnenia je zrejmé, že jadro rozhodnutia spočíva vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Z tých dôkazov jednoznačne vyplývalo, že skutok sa nestal tak, ako bola podaná obžaloba. Či bolo nejaké stretnutie neviem, Filo priznal, že sa s pánom Matejičkom stretol bez mojej prítomnosti. Ale obžaloba stála na tom, že v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, v bližšie neurčenej kaviarni v Bratislave, sme sa mali spoločne stretnúť s čašníkom a on mal byť nahováraný na krivú výpoveď a byť vydieraný.

Jeden z hlavných obhajobných argumentov bol, že k zmene výpovede čašníka malo dôjsť začiatkom roku 2007. Ale potom prešli dva roky, počas ktorých on vypovedal na hlavnom pojednávaní. A napriek tomu, že v roku 2008 bol sám odsúdený za krivú výpoveď, pretože policajti ho obvinili zo zmeny výpovede, opäť vypovedal rovnako. Kto ho v tom medzičase inštruoval? Zároveň sudca, ktorý odôvodňoval pôvodné oslobodenie v roku 2009, uviedol, že sú tri možné verzie, a zaoberal sa aj tou pôvodnou, teda že bol zbitý v Casey. Táto verzia však odporovala viacerým dôkazom, najmä výpovedi záchranárov, ktorí ho našli a ktorým sám povedal, že bol zbitý na mieste nálezu. Čiže aj vtedy existovalo viac dôkazov spochybňujúcich jeho výpoveď a oslobodzujúci rozsudok nenastal len preto, že zmenil výpoveď.

Je zaujímavé sledovať, ako sú tieto kauzy prepletené – Casey, Apač, Kajúcnik. A je tam jeden spoločný menovateľ, čurillovci.

Dnes tu existuje taký naratív – a musím povedať, že ma unavuje, lebo nie je racionálny – že každý, kto sa vyjadrí kriticky na adresu čurillovcov, je automaticky hodený do vreca s dnešnou koalíciou. Oni sú prezentovaní ako tí dobrí, pretože stíhali politikov a korupciu na najvyšších miestach. A teda každý kritik je ich politický nepriateľ.

Môj prvý článok o podozreniach z manipulovania dokazovania a inštruovania vypočúvaných osôb, týkajúci sa čurillovcov, bol publikovaný v januári 2021, teda v čase, keď som bol vo väzbe. Napísal som ho a prostredníctvom Právnych listov ho zverejnil môj advokát. Bolo by absurdné tvrdiť, že na mňa vo väzbe niekto vplýval, aby som písal o niečom, čo vtedy ešte nebola ani politická, ani mediálna téma. A nemohol som tušiť, že o niekoľko mesiacov sa spustia kauzy proti predstaviteľom dnešnej koalície.

Čurillovci nespadli z neba v rokoch 2019–2020. Dlhodobo pôsobili v policajnom zbore a sú prezentovaní ako hrdinovia, ktorí stiahli hrubokrčkú mafiu z ulice. Ale dnes sa ukazuje, že aj tieto konania nemuseli byť kóšer a v súlade s právnym poriadkom. Napríklad Adam Štefunko dnes hovorí, že bol inštruovaný, ako má vypovedať. A čo je dôležité, nie som to len ja, kto to tvrdí. Máme rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúce sa káuz takzvanej hrubokrkej mafie – napríklad Adamčo, jeden aj druhý, bratia Krátky, Paulus, Pavol Mucha – ktoré hovoria, že tieto konania, predovšetkým čo sa týka využívania inštitútu kajúcnika, neboli v poriadku, už v tom čase. A kto stvoril najväčších kajúcnikov na Slovensku? Práve čurillovci.

Viete aspoň odhadnúť, kedy by sa kauza Casey mohla dostať na krajský súd?

Je pred nami je leto, čím nechcem povedať, že súdy počas prázdnin nepracujú, ale odhadujem to niekedy na jeseň.

Čo sa týka kauzy Apač, tam ste boli vo väzbe rekordných 565 dní, napokon vás prepustili na príkaz Ústavného súdu. V akom štádiu je táto vec?

Začali sme pojednávať takmer presne dva roky po obžalobe, na jeseň 2021, a prebehlo 36 alebo 37 hlavných pojednávaní, zhruba do júna 2023. Potom vznikol technický problém, jeden z členov senátu odišiel na stáž na Najvyšší súd. Vznikla otázka zostavenia nového senátu a súhlasu obvinených so zmenou senátu a prípadným opakovaním dokazovania.

Zároveň na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu bola konečne úspešná námietka zaujatosti, ktorú opakovane predkladali viaceré obvinené osoby. A z konania bol minulý rok vylúčený Ján Hrubala aj Pamela Záleská. Teraz vzniká problém so zostavením nového senátu a rozvrhom práce. Je to zamotané, pretože pribúdajú ďalšie námietky zaujatosti. Napríklad sudkyňa Ružena Sabová – tiež spomínaná v komunikácii týchto policajtov – sama oznámila svoju zaujatosť vo vzťahu k môjmu bývalému klientovi Patrikovi Vidašičovi. Nadradený súd jej to vrátil ako predčasne predložené, lebo najprv mala počkať na samotnú námietku. A po troch týždňoch tá istá sudkyňa, ktorá oznámila vlastnú zaujatosť, rozhodla, že zaujatá nie je.

Ak správne čítam trestný poriadok, táto vec by po zostavení senátu mala dospieť do štádia opätovného prejednania obžaloby, a vzhľadom na desiatky procesných pochybení by mala byť vrátená do prípravného konania. Ale možno som idealista, papier znesie všetko. V každom prípade, nepojednávalo sa tam už viac ako tri roky.

Podľa prieskumov Slováci čoraz menej dôverujú súdom a súdnictvu. Prekvapuje vás to?

Vôbec nie. Napriek všetkému, čo som zažil, som dlho hovoril, že verím v spravodlivosť. V poslednom čase si však tento naratív trochu upravujem. Spravodlivosť musí zvíťaziť, ale bežný človek sa k nej nemusí dostať ľahko.

Kľúčovú úlohu tu zohrávajú médiá. Mnohé informujú o prebiehajúcich trestných konaniach – bez ohľadu na to, koho sa týkajú – absolútne účelovo a skreslene. Mal som spor aj s denníkom SME, kde nakoniec došlo aj k ospravedlneniu. Ich redaktor bol prítomný na pojednávaní kauzy Casey, niečo počul na vlastné uši, dokonca si to nahrával. A keď som si prečítal, čo napísal, mal som pocit, že sme boli každý v inej pojednávacej miestnosti.

Verejnosť je skutočne zmätená z protichodných informácií. A tu sa vrátim k prokurátorovi, ktorý povedal, že mu niektoré svedectvá prídu ako science fiction. Ak by som to sám nezažil a nemal k dispozícii stovky dôkazov preukazujúcich dôvodnosť podozrenia z manipulovania, aj mne by bolo ťažko uveriť. Prečo by kajúcnik klamal, keď usvedčuje aj sám seba? Ale odpoveď je jednoduchá – mal prisľúbenú beztrestnosť. Jeden zo svedkov, ktorý vypovedal aj v kauze Casey, čelil 18 skutkom a štyrom doživotným trestom. Skončil beztrestne, podmienečne zastavené trestné stíhanie. Ďalší svedok – 11 skutkov, štyri doživotia. Tiež beztrestný. Tak potom sa nečudujte, prečo sa títo ľudia „priznávali” a usvedčovali iných.

Napríklad kauza Rozuzlenie bola zastavená rozhodnutím v utajenom režime, vraj kvôli citlivým informáciám SIS. Môj osobný názor je, že rozhodnutie malo byť komunikované tak, aby ho dostali prípadní poškodení a aby bolo nejako sprostredkované aj verejnosti. Inak to niekto využije na dezinterpretáciu. A to súvisí so všeobecným problémom neobjektívneho informovania. Preto sa nečudujem, že prieskumy dôvery vychádzajú tak, ako vychádzajú.

Ešte jedna vec. Zažili sme obdobie masívnych únikov zo spisov. Prípravné konania, ktoré majú byť neverejné, prebiehali v online priestore. Ešte pred prvým výsluchom kolovala výpoveď na internete, ešte pred doručením uznesenia o obvinení ho poznali médiá. V mojom pôvodnom obvinení v kauze Apač sa vec rozpadla. Kauza Casey mala slúžiť na to, aby som bol vykreslený ako skutočný mafián. Najvyšší súd 21. júna 2021 definitívne rozhodol, že s Filom nejdeme do väzby, a o jedenásť minút neskôr zverejnil denník N veľmi podrobný článok o celom priebehu. Dá sa taký článok napísať za pár minút? Jasné, niečo už mohlo byť pripravené, ale veď v tom čase som nemal prístup do vyšetrovacieho spisu ani ja sám. Článok obsahoval informácie, ktorými som ja sám nedisponoval. A bol cielene napísaný tak, aby som bol vykreslený ako mafiánsky advokát, pretože sa rozpadla pôvodná kauza.

Na záver jeden odkaz pre ľudí. Prezumpcia neviny musí platiť pre každého. Je jedno, či je vám niekto sympatický alebo nie, či je podozrivý z čohokoľvek. Pretože niektoré veci sa na konci dňa ukážu tak, že buď sa nestali, alebo sa stali inak. Niekedy sa stane, že niekto úplne nevinný je stíhaný, alebo dokonca odsúdený. Ale sú aj situácie, keď niekto vinný sa pod tlakom prizná k niečomu navyše, a usvedčuje aj iných z niečoho navyše. Aj preto prezumpcia neviny musí platiť pre každého. Aj pre politika, ktorý vám nie je sympatický, alebo je z iného politického tábora.

Posledná otázka, možno niekto ju označí za špekulatívnu. Vládna koalícia chcela upraviť inštitút kajúcnika tak, aby ak by sa preukázalo, že taký človek čo i len raz klamal, v akomkoľvek prípade, jeho výpovede by už neboli brané do úvahy. Schytali za to poriadnu kritiku. Ak by niečo takéto prešlo, koľko z mediálne exponovaných prípadov, postavených na kajúcnikoch, by sa podľa vás rozpadlo?

Takmer každý. Inštitút kajúcnika sa nemá zrušiť, nikdy som to netvrdil. Je dôležitý pre odhaľovanie určitých druhov kriminality. Ale obhajcovia tohto inštitútu kričia – robte to ako v Taliansku, ako v USA. A pritom práve v týchto krajinách platí, že ak sa preukáže, že kajúcnik klamal, jeho výpoveď sa anuluje a použiť sa nemôže.

Tá prvá novela, ktorú zastavil aj Ústavný súd, bola formulovaná tak, že pripúšťala príliš zvláštny výklad a nebola precízna. Ale to, čo sa pripravuje teraz – novela prechádzajúca štandardným pripomienkovým konaním, na ktorom sa zúčastňujú generálna prokuratúra, ministerstvo spravodlivosti, súdna rada, advokátska komora – by mohla veci upraviť tak, ako by mali byť.

Nemusíme chodiť ani do Talianska, stačí Česká republika, s ktorou máme dlhú spoločnú právnu históriu. Tam o spolupráci kajúcnika rozhoduje súd a výhody dostane až vtedy, keď súd posúdi, či spolupráca mala zmysel. Práve v Česku sa nedávno stalo, že niekto dostal štatút kajúcnika a mierny trest, ale súd to odmietol akceptovať. Prišlo mu to nenáležité a mal pochybnosti o vierohodnosti priznaní. Takže inšpirácia je blízko.

Záver je jednoduchý. Inštitút kajúcnika sa musí jasne nastaviť, s jasnými pravidlami. Nemôže sa stávať, že osoba, ktorej hrozí doživotie obíde beztrestne, na základe výpovedí, ktoré sa ukážu ako klamstvo. To je absolútne neprípustné.

Ja som odmietal som ponuky, ktoré sa neodmietajú. Vybral som sa ťažšou cestou. Dnes som mohol mať svätý pokoj, a nemal by som také zdravotné, osobné, ani pracovné následky. Rozhodol som sa ale takto a budem v tom pokračovať. Pretože to celé sa netýka iba mňa. Chcel by som, aby aj verejnosť vedela, ako to bolo jednak v mojich prípadoch, ale aj ako to bolo s tými slávnymi, elitnými vyšetrovateľmi. Či boli tie konania manipulované, alebo neboli. Je to dnes tak spolitizovaná téma, že všetci máme právo vedieť, ako to v skutočnosti bolo. Nech sa ukáže pravda a nech súdy rozhodnú.