Vyslanie vojsk NATO na Ukrajinu? Čo signalizujú Macronove slová

Doteraz sa hlavná téza všetkých západných krajín o možnosti priamej účasti ich armád vo vojne na Ukrajine dala opísať jedným slovom: “nikdy”.

Všetci lídri popredných západných krajín vyhlásili, že armády NATO nikdy nebudú bojovať proti Rusku na Ukrajine a samotnej hrozbe priameho stretu medzi Alianciou a Ruskom sa treba vyhnúť všetkými prostriedkami.

To isté (vyhnutie sa priamemu stretu) bolo aj hlavným motívom odkladania alebo úplného odmietnutia dodávok rôznych západných zbraní na Ukrajinu.

A nebolo to preto, že by na čele vedúcich krajín NATO boli ruskí špióni, ale z veľmi zjavného dôvodu: Rusko je vlastníkom najväčšieho jadrového arzenálu na svete, a preto priamy stret s ním zo strany Aliancie predstavuje mimoriadne vysokú hrozbu jadrovej vojny so vzájomným zničením.

Okrem toho Moskva na rôznych úrovniach neustále dáva najavo, že v prípade vojny s NATO, vzhľadom na absolútny nepomer potenciálu Aliancie a Ruska v konvenčných zbraniach, Rusko okamžite použije jadrové zbrane (nie tak dávno to napríklad výslovne vyhlásil Dmitrij Medvedev).

Podobné náznaky zazneli aj v prípade, že do vojny nevstúpi celá Aliancia, ale niektorí jej členovia. Moskva tiež dala jasne najavo, že v takom prípade by sa to považovalo za vyhlásenie vojny so všetkými dôsledkami, ktoré by z toho vyplývali.

Preto bol akýkoľvek náznak účasti vojsk NATO vo vojne na Ukrajine predtým na oficiálnej úrovni okamžite potlačený.

A včerajšie vyhlásenia, že na Ukrajinu môžu byť vyslané armády krajín Aliancie, zneli ako hrom.

Najmä ak vezmeme do úvahy, že len nedávno nemecký kancelár Scholz vyhlásil, že Nemecko neposkytne ukrajinským ozbrojeným silám rakety Taurus, aby nevyvolalo eskaláciu vzťahov s Ruskom. A hneď nato Macron oznámi, že sa rokuje o vyslaní vojsk krajín Aliancie na Ukrajinu, čo znamená najvyšší možný stupeň eskalácie.

Čo tieto vyhlásenia v skutočnosti znamenajú?

Existujú minimálne dve možné vysvetlenia.

1. Situácia na fronte je pre ukrajinskú armádu taká zložitá (aj personálne), že bez priamej podpory jednotiek NATO nebudú ukrajinské ozbrojené sily schopné udržať obranu. Preto aliancia a európske krajiny diskutujú o krajných opatreniach v podobe vyslania svojich armád na Ukrajinu. V tomto prípade Macronovo vyhlásenie vyzerá ako pokus o sondáž reakcie európskej verejnosti aj Ruska na takúto možnosť a v dôsledku toho o konečné rozhodnutie – vyslať alebo nevyslať vojská.

2. Macronovo vyhlásenie je bluf a PR. Na jednej strane s cieľom podporiť bojového ducha na Ukrajine a demonštrovať pripravenosť na čo najrozhodnejšie kroky. Na druhej strane – aby navodil európsku verejnú mienku na súhlas s potrebou zvýšiť vojenské výdavky a pomoc Ukrajine argumentom “inak budeme musieť bojovať s Ruskom sami” (nie tak dávno podobný argument použil Biden, keď presviedčal Kongres, aby odblokoval pomoc Ukrajine).

Reakcia verejnosti v Európe však môže byť opačná. Perspektíva priamej konfrontácie s Ruskom s hrozbou jadrového konfliktu pravdepodobne zvýši počet zástancov na Západe za skoré ukončenie vojny na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• Macron prelomil mlčanie. Vyšleme vojakov na Ukrajinu? Fico: V Paríži bola čisto bojová atmosféra
• Politici reagujú na slová Fica. Ostrá kritika z radov opozície: “Je to grázel”
• Fiala si to chce s Ficom povedať z očí do očí