• Europarlament Slovensku eurofondy nezmrazil a ani o Slovensku nehlasoval samostatne.
• V rozsiahlej rozpočtovej správe Slovensko zaradil medzi krajiny, pri ktorých sa právny štát spája s ochranou peňazí EÚ.
• Skutočný problém nie je možná strata peňazí. Problém je závislosť Slovenska od eurofondov, ktorá dáva Bruselu silnú páku.

Europarlament prijal uznesenie, médiá píšu o zmrazení eurofondov, opozícia hovorí o medzinárodnej hanbe a koalícia tvrdí, že ide len o politický papier, do ktorého sa Slovensko dostalo vďaka protislovenskej činnosti opozície. Lenže práve v tejto hlučnej výmene sa stráca podstata.

Európsky parlament Slovensku peniaze nezastavil. Ani o ňom nehlasoval samostatne. Hlasoval o spätnej kontrole toho, ako sa v roku 2024 narábalo s peniazmi EÚ. Do tohto dokumentu sa však dostalo aj Slovensko. A to nie ako poznámka pod čiarou. Ale ako krajina, pri ktorej sa právny štát spája s rizikom pre európske peniaze. To ešte nie je trest. Je to zaradenie do kategórie, v ktorej sa dá na štát cez peniaze tlačiť.

Najprv treba upratať titulok

Titulok o zmrazení eurofondov predbieha realitu. Európsky parlament nemá právomoc sám zmraziť Slovensku peniaze. Vie však vytvoriť politický tlak na Komisiu, aby otvorila postup, ktorý k finančným opatreniam viesť môže.

Europoslanci navyše nehlasovali osobitne o Slovensku. Dávali politickú bodku za veľkým vyúčtovaním rozpočtu EÚ za rok 2024. Pri takomto vyúčtovaní sa kontroluje, ako sa narábalo s európskymi peniazmi, čo zistili audítori a kde poslanci vidia riziká pre rozpočet. Slovensko sa do tejto kontroly dostalo ako krajina, pri ktorej sa právny štát začína spájať s otázkou peňazí.

Dvojročný odstup sám osebe nie je škandál. Najprv sa musí rok uzavrieť, potom prídu účty, audity, správy Dvora audítorov a práca výborov. Problém nastáva vtedy, keď sa do spätného hodnotenia rozpočtu za rok 2024 vložia aj politické výhrady z neskoršieho obdobia.

Pri Slovensku je to viditeľné najmä na Úrade na ochranu oznamovateľov. Európsky parlament s ním pracuje ako s jedným z argumentov, hoci zákon o transformácii úradu vznikol až po hodnotenom roku 2024 a pred prijatím uznesenia bol zrušený. Navyše transformácia sa pre zásah Ústavného súdu fakticky ani nerozbehla. Celé uznesenie tým nestráca váhu, ale časť slovenského „spisu“ má problém s časom aj aktuálnosťou.

Práve preto treba odmietnuť obe pohodlné skratky. Nie je pravda, že Slovensku už zmrazili eurofondy. Nie je však pravda ani to, že sa nič nestalo. Ak sa Slovensko objaví pri ochrane rozpočtu EÚ, nejde už len o frázu o právnom štáte. Ide o jazyk peňazí. A práve tam sa začína podstata sporu.

Čo znamená „prvý krok“

Kľúčové je tvrdenie Európsky parlament, že Slovensko prijalo zmeny trestného práva, zrušilo špecializované protikorupčné orgány, NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry, čím sa podľa neho oslabili vyšetrovania korupcie. K tomu pridáva aj plán nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov novou inštitúciou, hoci táto časť je už medzičasom problematická, lebo transformácia úradu bola zrušená.

Z týchto výhrad EP vyvodzuje, že na Slovensku vzniklo zvýšené riziko pre správu peňazí EÚ. A práve preto vyzýva Komisiu, aby podnikla „prvý krok“ v mechanizme podmienenosti. Tento výraz znie nevinne, no v praxi znamená otvorenie formálnej cesty.

Komisia teda nemusí poslušne vykonať to, čo je sa nachádza v bode 110 uznesenia. Musí však rátať s tým, že Parlament jej položil na stôl politickú výzvu. Ak ju odloží, bude to politické rozhodnutie. Ak ju zdvihne, musí z nej urobiť právne obhájiteľný prípad.

Výsledkom môže byť návrh opatrení Rade. Tam už Slovensko nemá veto. O prípadnom pozastavení peňazí by nerozhodoval Európsky parlament ani jednomyseľne všetky štáty, ale členské štáty v Rade kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Preto je presnejšie hovoriť o tlaku na otvorenie procedúry, nie o hotovom zmrazení eurofondov.

Europarlament skladá spis, nie rozsudok

Slovensko sa v uznesení nespomína iba raz. Bod 103 pridáva konkrétnu finančnú stopu: zníženie podpory Slovensku o 1,225 milióna eur pre neopravenú nezrovnalosť. Nejde však o kauzu súčasnej vlády. Ako sme už písali pri Univerzitnom klastri Trnava, prípad siaha do roku 2021, teda do obdobia vlády Eduarda Hegera a ministra školstva Branislava Gröhlinga. Problémom bol konflikt záujmov pri hodnotení projektu, keď hodnotiteľ pôsobil aj v správnej rade univerzity, ktorá o peniaze žiadala. Ak sa dnes tento prípad objavuje v uznesení EP, je to dôkaz, že rizikový obraz Slovenska pri európskych peniazoch nespadol z neba po nástupe súčasnej vlády.

Bod 143 pridáva penzióny financované z peňazí EÚ. Slovensko je tam uvedené spolu s Maďarskom a Gréckom pri problémoch systému riadenia a kontroly. Ani to nie je samostatný dôvod na veľkú sankciu. Je to ďalšia položka do obrazu štátu, pri ktorom treba dôslednejšie strážiť používanie európskych peňazí.

Bod 111 je ešte zaujímavejší. Hovorí o ceste Výboru pre kontrolu rozpočtu do Bratislavy z mája 2025 a o hrozbách voči vedúcemu služobnej cesty. Právne je to slabšia opora pre mechanizmus podmienenosti, skôr dotvára politickú atmosféru. Zároveň však ukazuje ešte jednu vec: do spätnej kontroly rozpočtu za rok 2024 sa vložila aj epizóda z roku 2025. To už nie je čisté vyúčtovanie roka. To je dopisovanie politického obrazu.

Takto treba čítať celé uznesenie. Nie ako rozsudok, ale ako spis. Sú v ňom položky s finančnou stopou, položky o kontrole fondov a aj položky, ktoré do hodnoteného roka časovo nesedia. Práve preto je nepresné hovoriť, že eurofondy sú už na ceste k zmrazeniu. Presnejšie je povedať, že Európsky parlament skladá prípad, ktorým tlačí Komisiu, aby sa Slovenskom začala zaoberať cez peniaze.

Slabé miesto Slovenska 

Koalícia nemá pravdu, ak uznesenie bagatelizuje. Európsky parlament síce nerozhoduje o eurofondoch, ale vie vytvoriť tlak, ktorý môže Komisiu posunúť k formálnemu postupu. Ak by ho Komisia otvorila, Slovensko by už neriešilo mediálnu prestrelku, ale právnu obranu pred európskou inštitúciou.

Opozícia a časť médií však tiež predbiehajú. Z uznesenia nevzniklo zmrazenie eurofondov, rozhodnutie Komisie ani návrh opatrení pre Radu. Vznikla výzva, aby sa začala cesta, ktorá k týmto krokom môže viesť. Slovensko ešte nie je potrestané, ale je tlačené do procedúry, v ktorej sa o treste dá rokovať.

Práve preto je táto procedúra pre Slovensko citlivá. Štát je roky na eurofondoch závislý. Ministerstvo investícií v roku 2024 uviedlo, že podľa odhadov sa až 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku financuje z eurofondov. Z týchto peňazí sa platí infraštruktúra, školy, obce, regióny, pracovné miesta aj časť modernizácie štátu.

Tým sa mení aj význam suverenity. Na papieri môže štát rozhodovať sám. V praxi je však rozsah jeho suverénneho rozhodovania priamo úmerný tomu, nakoľko vie fungovať bez európskych peňazí. Ak nevie, potom každá hrozba obmedzenia fondov prestáva byť technickou rozpočtovou vecou a stáva sa politickou pákou.

Korupcia na Slovensku existovala aj pred vstupom do EÚ. Vtedy sme si ju riešili doma, dobre alebo zle, ale v rámci vlastného štátu. Vstupom do EÚ sa korupčné príležitosti nestratili. Prišli väčšie balíky peňazí, nové výzvy, nové projekty a nové siete prerozdeľovania. Rozdiel je v tom, že dnes sa pri európskych peniazoch do hry dostávajú aj európske kontrolné orgány, OLAF, Komisia a rozpočtové nástroje Únie.

To je cena závislosti. Ak berieme cudzie peniaze, strácame časť slobody rozhodovať bez následkov. Brusel nemusí prikazovať, čo má slovenský parlament schváliť. Stačí, že začne posudzovať, či naše rozhodnutia neohrozujú peniaze Únie.

Domáci spor sa mení na európsku finančnú páku

O trestnom zákone, NAKA, ÚŠP a ÚOO sa na Slovensku viedol domáci politický spor. Jedna strana hovorila o návrate právneho štátu a odstránení zneužívania moci. Druhá strana hovorila o oslabovaní boja proti korupcii. To je bežný konflikt vo vnútri štátu.

Uznesenie EP ho posúva do inej roviny. Prekladá ho do jazyka ochrany rozpočtu EÚ. Z otázky, ako má Slovensko usporiadať trestnú politiku a kontrolné inštitúcie, sa stáva otázka, či slovenské rozhodnutia neohrozujú peniaze Únie.

Nejde len o to, že Daniel Freund alebo opozícia získali ďalší politický argument. Ide o to, že spor o domáce inštitúcie sa presúva na európsku finančnú koľaj. A na tejto koľaji už nerozhoduje iba slovenský volič, slovenský parlament a slovenská vláda.

Slovensku dnes eurofondy nezmrazili. Práve preto je lacné tváriť sa, že trest už prišiel. Rovnako lacné je tvrdiť, že sa nič nestalo.

Skutočná pointa je inde. Krajina, ktorá má veľkú časť verejných investícií z eurofondov, nemá pri takomto spore komfort suverénneho odstupu. Kto drží kohútik s peniazmi, nemusí kričať. Stačí, že vie, kedy ho môže začať privierať.

Prečítajte si tiež

• Europarlament vyzval na preverenie Slovenska, v hre je aj zmrazenie eurofondov
• Od Tatier k Bruselu: nám chce Brusel mraziť fondy, iní sa ponáhľajú naspäť
• Mimovládky tlačia, aby Slovensku zmrazili eurofondy v reakcii na prijatú novelu Ústavy. “Sebecká požiadavka,” reaguje Zacharová