Na toto som si spomenul, keď neobyčajne dobrý človek začal hlava-nehlava kritizovať premiéra Roberta Fica za jeho vyjadrenia vo vzťahu k Ukrajine. Ako sledujem, tak sledujem, nepodarilo sa mi zaregistrovať, žeby Andrej Danko otvoril za aktuálne volebné obdobie nejakú národnú tému, ktorá by zarezonovala. Nezačul som, žeby kritizoval napr. svojich ministrov za to, že v blahej pamäti v Kežmarku na výjazdovom zasadaní vlády nezdvihli svoj hlas proti najväčšiemu nezmyslu, ktorý táto vláda spáchala tým, že bez akéhokoľvek odborného stanoviska vyhlásila časť slovenského národa za menšinu na vlastnom území. Nezaregistroval som, žeby protestoval proti omši organizovanej Spišským biskupstvom na podporu „goralskej menšiny” v rodisku jeho pravej ruky T. Bernaťáka nad hrobom nebohého spišského biskupa J. Vajtaššáka, ktorý ako hrdý Slovák by všetkých týchto svätokrádežníkov vyhnal z obce ako Kristus zmenárnikov z Chrámu. Neustále si však za cieľ svojich politicky analfabetických útokov volí premiéra R. Fica.

Neviem, ako to prijateľne vysvetliť, aby to pochopili aj tí, ktorých videnie je zahmlené jednoduchým bipolárnym videním sveta. Nikto, kto má čo len kúsok slovanského cítenia, niekedy pevnej súčasti slovenského národného vedomia, nemôže schvaľovať bratovražednú vojnu na Ukrajine. Neberiem nikomu jeho názor na príčiny a vinníkov tohto konfliktu. Ale aj k nemu by sme sa mali stavať z pohľadu národných slovenských záujmov. Slovanská vzájomnosť je pekná vec, ale najskôr sme Slováci a až potom Slovania. Ale jednej veci by sme si mali byť vedomí, že Slováci a Ukrajinci sú susedia a budú susedia. Režimy odchádzajú, národy zostávajú. Režimy i vlády nám môžu byť sympatické alebo nesympatické. A tak ako nie je dôvod na to, aby sme boli nepriateľskí k Rusom, nie je ani dôvod, aby sme boli nepriateľsky naladení voči Ukrajincom. Pre pripomenutie zábudlivým by som hádam uviedol naše postoje k srbsko-chorvátskym treniciam na konci minulého storočia.

Postoj premiéra R. Fica k Ukrajine i Rusku je pomerne čitateľný. Preto hlúpe útoky zo strany národne nezorientovaného predsedu SNS svedčia len o tom, že mu nejde o konštruktívny prístup k riešeniu našich, možno povedať existenčných problémov. Buď politike nerozumie, čo je asi pravda, alebo sa potrebuje nejakým spôsobom vyvŕšiť na premiérovi R. Ficovi. Myslím si, že odpoveď na otázku prečo to potrebuje, je jednoduchá. V svojom vnútornom svete si totiž myslí, že keby tu nebol R. Fico, on by bol tou najdôležitejšou osobou na slovenskej politickej scéne.