Mexiko 23. mája (HSP/Foto:hoyonegro.org)
Podmorská jaskyňa ukrývala poklad
Neexistuje národ a národnosť, ktorá by sa nezaujímala o svoj pôvod. Napokon, aj samotní jednotlivci skúmajú svoje rodokmene. Snažia sa vypátrať prvého nositeľa svojho mena, prísť na to čomu sa venoval, aký bol…
Výnimku nepredstavujú ani Američania. Štyridsaťdva členný medzinárodný tím pod vedením Eske Willersleva vo februári toho roka zverejnili v časopise Nature štúdiu, v ktorej tvrdia, že väčšina Američanov pochádza z Ázie. K tomu poznatku dospeli na základe genetickej analýzy vzorky získanej z kosti príslušníka etnika pod názvom Clovisania.
Vzorka bola odobraná z jedinej zachovalej kostry príslušníka tohto etnika. Ide približne o 1 až 1,5 roka starého chlapčeka žijúceho pred 12 600 rokmi. Na základe jeho DNA zistili, že až 80% populácie Severnej, strednej a Južnej Ameriky sú priami potomkovia Clovisanov, pričom zvyšných 20% sú viac príbuzní práve Clovisanom ako ostatným obyvateľom Zeme.
Na základe genetickej analýzy určili, že Ázijčania, ktorí prišli na tento kontinent sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina, do ktorej zaradili aj Clovisanov sú predkovia pôvodných Američanov Južnej a Strednej Amerike a v Mexiku. Druhá skupina sa usadila v oblasti Kanady.
Iba pred pár dňami sa však na stránkach časopisu Science objavila informácia, že sa podarilo nájsť ďalší kúsok skladačky, ktorý by mohol svetu ozrejmiť pôvod obyvateľov USA. Mexický inštitút antropológie a histórie vytvoril medzinárodný tím zložený z výskumníkov a potápačov a spolu preskúmali podmorskú jaskyňu v Mexiku.
Podmorská jaskyňa Hoyo Negro, v preklade Čierna diera, ukrývala pre historikov a antropológov netušený poklad. Na jej dne sa okrem pozostatkov pravekých slonov, rysov, leňochodov a tigrov šabľozubých našli aj kostrové pozostatky človeka. Išlo o 150 centimetrov vysokú ženskú kostru vo veku 15 až 16 rokov.
Na základe analýzy DNA získanej zo zubu múdrosti dievčaťa zistili, že napriek odlišnému tvaru lebky bola predkom moderných Američanov. Tento nález podľa antropológov iba potvrdil, že ľudia naozaj prišli cez Beringovu úžinu a obsadili celé územie USA až po Mexiko. Zub podrobili rádiokarbónovému datovaniu a vápencové usadeniny urán-tóriovej metóde. Na ich základe určili, že pozostatky majú 12 až 13 tisíc rokov. Pri určovaní jej veku im však pomohla aj hladina mora. Tá bola v poslednej dobe ľadovej nižšia o 120 metrov ako dnes.
Domnievajú sa tiež, že neskoršia zmena lebky sa udiala vďaka evolučnému pôsobeniu lokálnych podmienok. To podľa nich potvrdzuje hypotézu, že Indiáni a Paloameričania pochádzajú z jedného populačného zdroja.
Či je vytvorená komplexná skladačka, ktorá by nie len vedcom, ale aj laikom povedala všetko o predkoch súčasných Američanov je otázne. Napokon, neustále objavy menia pohľad aj na fakty, ktoré boli pre nás samozrejmosťou celé roky. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce roky výskumu.
mž