Urban sa narodil v Trenčíne 16. novembra 1951 v rodine lekára. Vyštudoval VŠMU odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika, následne pôsobil ako dramaturg krátkych filmov v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava – Koliba (SFT), a to až do roku 1992. Spolu s režisérom Deziderom Ursinym nakrútili dokumentárny film Sanitrárovci i portrét ľudového hudobníka pod názvom Gajdoš Antalík (1982), ocenený na festivale Etnofilm Čadca 1982. Urban tiež samostatne režíroval viaceré dokumentárne filmy, napríklad Krátka správa o lietaní (1983), Človeče, nehnevaj sa… (1988) či Krajina po výprasku (1993).

„S režisérom Jurajom Nvotom nakrútil portrét výtvarníka Alexa Mlynárčika s názvom Inde (2018),” uvádza SFÚ s tým, že Urban sa dramaturgicky podieľal aj na dokumentárnych filmoch viacerých renomovaných režisérov, napríklad Dušana Rapoša, Fera Feniča či Martina Šulíka a Evy Štefankovičovej. „Spolu s Petrom Pišťankom vytvorili scenár hraného filmu Rivers of Babylon (1998, réžia Vladimír Balco), ktorého náročný vznik Marian Urban zabezpečil aj ako producent. Film získal Cenu slovenskej filmovej kritiky, osobitné uznanie poroty za filmovú produkciu aj cenu Rudolfa Slobodu za scenár na udeľovaní cien Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za rok 1998,” priblížil SFÚ. Doplnil, že Urbam sa ako producent a spoluautor námetu aj scenára podieľal na filme režiséra Juraja Nvotu Rukojemník.

Pôsobil vo funkcii vedúceho dramaturga SFT, neskôr sa stal vedúcim tvorivo-výrobnej skupiny ALEF aj námestníkom SFT pre programovú tvorbu. Niekoľko mesiacov v roku 1992 zastával funkciu riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. „Neskôr prešiel do nezávislej filmovej produkcie, stal sa spoluzakladateľom spoločnosti ALEF štúdio (1992) a v roku 1997 založil vlastnú produkčnú spoločnosť, ktorá takmer tri desaťročia aktívne pôsobí v slovenskej audiovízii, v súčasnosti pod názvom ALEF FILM & MEDIA,” uvádza SFÚ. Ako filmový producent pracoval napríklad aj na dokumentárnom filme režiséra Dušana Hanáka Papierové hlavy, ktorý získal mnohé významné ocenenia. Bol tiež slovenským koproducentom filmu režiséra Ondřeja Trojana a scenáristu Petra Jarchovského Želary (2003), ktorý bol nominovaný na cenu Americkej akadémie filmových vied a umení Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film. „Posledným rozpracovaným dielom Mariana Urbana zostal scenár pre dokumentárny film o Petrovi Pišťankovi s pracovným názvom Pišta,” uvádza SFÚ.

Urban aktívne pôsobil aj v profesijnom prostredí slovenskej audiovízie. V rokoch 1989 – 1990 bol predsedom novozaloženého združenia Fórum slovenských filmárov. V roku 2000 Marian Urban spoluzakladal Asociáciu slovenských producentov v audiovízii (SAPA) a bol aj jej prezidentom. „Bol členom Európskej filmovej akadémie, Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a Rady riaditeľov medzinárodnej organizácie kolektívnej správy práv audiovizuálnych diel AGICOA. Aktívne pôsobil aj v Audiovizuálnom fonde ako člen jeho odborných komisií. V roku 1987 začal vyučovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave ako odborný asistent dokumentárnej tvorby a od roku 2009 prednášal na Katedre produkcie a distribúcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU,” uzavrel SFÚ s tým, že Urban mal na konte aj viacero rozhlasových hier.