–  Trump opäť obvinil Spojené kráľovstvo, že odmietlo pomôcť USA pri operácii proti Iránu.

Americký prezident vyhlásil, že Francúzsko s najväčšou pravdepodobnosťou pomôže USA s odblokovaním Hormuzského prielivu, zatiaľ čo Veľká Británia nie. Vyjadril prekvapenie nad odmietnutím Londýna – najstaršieho spojenca USA, zatiaľ čo Washington s ním spolupracuje pri pomoci Ukrajine.

Trump dodal, že USA požiadali o vyslanie oboch britských lietadlových lodí do regiónu, premiér Keir Starmer však podľa jeho slov súhlasil až vtedy, keď „vojna fakticky skončila“.

„Povedal som: ‚Nepotrebujem ich po skončení vojny a víťazstve. Potreboval som ich pred vojnou,‘“ vyhlásil.

– Iránske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že USA a Izrael v pondelok zaútočili na elektrické rozvodne v Teheráne s cieľom úplne odpojiť mesto od elektrickej energie.

Medzitým izraelská polícia oznámila, že v Jeruzaleme boli po ostreľovaní z Iránu nájdené úlomky rakiet v oblastiach Chrámu Božieho hrobu a Esplanády mešít.

– Ministri zahraničných vecí EÚ odmietli vyslať vojenské lode do Hormuzského prielivu, uviedla šéfka európskej diplomacie Kaya Kallasová.

– Bývalý republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Newt Gingrich vyzval Trumpa, aby použil jadrové zbrane na vytvorenie alternatívnej vodnej cesty k Hormuzskému prielivu.

„Namiesto toho, aby sme večne bojovali o 21 míľ dlhý úzky prieliv, vykopeme nový kanál cez priateľské územie. Tucet termonukleárnych výbuchov – a budete mať vodnú cestu širšiu ako Panamský prieplav, hlbšiu ako Suezský prieplav a bezpečnú pred iránskym útokom,“ napísal Gingrich.

– Francúzsko, Británia, Taliansko, Čína, Grécko a Japonsko, nasledujúc Nemecko, odmietli Trumpovu výzvu na vojenskú podporu v Hormuzskom prielive, informujú Financial Times.

Britský premiér Starmer vyhlásil, že Británia prijme opatrenia na ochranu spojencov, ale nebude „zatiahnutá do širšej vojny“. Londýn „spolupracuje so všetkými našimi spojencami vrátane našich európskych partnerov na vypracovaní životaschopného kolektívneho plánu na čo najrýchlejšie obnovenie slobody plavby v regióne“.

Čína odmietla Trumpovu výzvu a vyzvala „všetky strany, aby okamžite ukončili vojenské akcie, vyhli sa ďalšej eskalácii a zabránili tomu, aby regionálna nestabilita spôsobila ďalšie škody globálnemu hospodárskemu rozvoju“.

Francúzsko odmietlo vyslať svoje lode a uviedlo, že tak urobí až po ukončení nepriateľských akcií medzi USA, Iránom a ich susedmi, uviedol zdroj pre FT. Namiesto toho Francúzsko rokuje s ďalšími krajinami vrátane európskych štátov a štátov Perzského zálivu o vytvorení spoločných hliadkových síl po skončení bojov.

Taliansky minister zahraničných vecí uviedol, že Rím je skeptický k rozšíreniu súčasnej námornej misie EÚ v Červenom mori o Hormuzský prieliv.

Grécko sa nezúčastní žiadnych vojenských operácií v Hormuzskom prielive, uviedol hovorca vlády Pavlos Marinakis.

Japonský premiér uviedol, že krajina neplánuje vyslať vojnové lode do Hormuzského prielivu.

– Irán pravdepodobne vykonal svoj najväčší kybernetický útok proti Spojeným štátom, informuje The Wall Street Journal.

V spoločnosti Stryker, ktorá je svetovým výrobcom zdravotníckych zariadení, došlo k vážnym narušeniam. Incident sa obmedzil na jeho interné systémy spoločnosti Microsoft.

V dôsledku toho mohli niektoré nemocnice zaznamenať dočasné oneskorenia v prenose zdravotníckych údajov, ale pripojené produkty neboli ovplyvnené a sú bezpečné na používanie.

Skupina Handala, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za útok, sa prezentuje ako nezávislý hacktivistický kolektív, ale západní experti a americké úrady sa domnievajú, že pracuje pre iránsku vládu, konkrétne pre Ministerstvo spravodajstva a bezpečnosti (MOIS).

Tento útok rozšíril konflikt, ktorý sa doteraz z veľkej časti obmedzoval na Perzský záliv, na Spojené štáty a ukázal, ako by Irán mohol rozšíriť svoje odvetné akcie proti vojenskej kampani USA a Izraela.

– Nestabilita na Blízkom východe a angažovanosť USA môžu pretrvávať až do septembra, pokiaľ vojna s Iránom neprejde do fázy nízkej intenzity, informuje Axios s odvolaním sa na zdroje v Bielom dome.

Vo Washingtone a hlavných mestách po celom svete sa úradníci pripravujú na oveľa dlhšiu krízu, než bolo pôvodne avizovaných 4–6 týždňov (teda do apríla).

Trump riskuje, že sa dostane do „pasce eskalácie“, keď je silnejšia strana nútená pokračovať v útokoch, aby demonštrovala svoju prevahu, práve vtedy, keď sa z toho plynie úžitok zmenšuje.

A „to, čo Iránci robia v Hormuzskom prielive, robí Trumpa ešte odhodlanejším“, vyhlásil vysokopostavený úradník administratívy. Prezident USA môže z vojny vystúpiť už zajtra, ale Irán môže naďalej blokovať Ormuzský prieliv a zvýšiť ceny ropy natoľko, že USA budú musieť opäť zasiahnuť.

Mnohí úradníci Bieleho domu boli pôvodne proti vojne, ale Trump trval na svojom: „Proste to chcem urobiť.“ Podľa zdroja Trump výrazne precenil svoju schopnosť zvrhnúť režim bez nasadenia pozemných síl a „uveril vlastnej propagande“ po rýchlych úderoch na Irán minulé leto a únosu Madura v januári.

„Videl niekoľko rýchlych a rozhodných víťazstiev s vynikajúcou vojenskou efektivitou,“ hovorí zamestnanec administratívy.

– Trump vyhlásil, že iránske námorné kamikadze drony „neexistujú“ a video s nimi je falošné, vygenerované umelou inteligenciou.

„Námorné kamikadze drony neexistujú. Je to falošné. Keby boli skutočné, zasiahli by sme ich rovnako ako ostatné lode. Ľudia sa pýtajú: ‚Kde sú tie lode? Prečo ich nikto nevidel?‘ Viete prečo? Pretože to vygeneroval umelý intelekt,“ vyhlásil Trump.

Predtým video s takými loďami v podzemných hangároch ukázala iránska televízia.

– Úrady Spojených arabských emirátov informujú o útoku bezpilotného lietadla na ropný priemyselný areál v Al-Fudžajre, kde vypukol rozsiahly požiar.

– Izrael oznámil začatie „obmedzenej a cielené pozemnej operácie“ proti „Hizballáhu“ na juhu Libanonu.

Ako informovala izraelská armáda (IDF), jednotky 91. divízie vstúpili do pohraničných oblastí s cieľom zničiť infraštruktúru tejto organizácie a znížiť hrozbu pre severné oblasti Izraela.

– Letisko v Dubaji bolo uzavreté kvôli požiaru, ktorý vypukol po útoku dronu, informovali úrady emirátu.

Zhorel jeden z palivových zásobníkov.

– Vojna na sa rozširuje, útoky zasiahli viaceré krajiny regiónu.

Konflikt na Blízkom východe pokračoval aj v pondelok ďalšími útokmi a vojenskými operáciami v celom regióne, zatiaľ čo svetové mocnosti sa snažia riešiť rastúce bezpečnostné a energetické riziká.

Saudská Arábia oznámila, že jej protivzdušná obrana od polnoci zostrelila viac než 60 dronov. Podľa ministerstva obrany bolo v skorých ranných hodinách na východe krajiny zachytených celkovo 61 bezpilotných lietadiel.

V Spojených arabských emirátoch došlo k narušeniu leteckej dopravy po incidente súvisiacom s dronom pri dubajskom letisku. Úrady uviedli, že v blízkosti letiska vypukol požiar po zásahu palivovej nádrže. Oheň sa podarilo dostať pod kontrolu a neboli hlásené žiadne zranenia, no lety boli dočasne pozastavené a niektoré spoje zrušené.

Izrael medzitým pokračoval v útokoch na Libanon. V nedeľu večer zasiahlo izraelské letectvo južné predmestia Bejrútu, pričom armáda uviedla, že útočí na infraštruktúru hnutia Hizballáh. Hovorca izraelskej armády Effie Defrin vyhlásil, že Izrael má v Iráne stále „tisíce cieľov“ a každý deň identifikuje ďalšie.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že izraelské útoky počas dvoch týždňov bojov medzi Izraelom a Hizballáhom zabili 850 ľudí vrátane 66 žien, 107 detí a 32 zdravotníkov. Zranených je viac než 2 100 ľudí.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí zároveň označil izraelské útoky na palivové sklady v Teheráne za „ekocídu“ kvôli dlhodobým zdravotným rizikám pre obyvateľov.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že Washington vedie rozhovory s Iránom, no Teherán podľa neho zatiaľ nie je pripravený na dohodu o ukončení vojny. Irán však tieto tvrdenia poprel a Arakčí vyhlásil, že krajina nemá záujem o rokovania so Spojenými štátmi.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškjánovi tlmočil, že útoky na francúzske záujmy v regióne sú „neprijateľné“, po tom čo iránsky dron minulý týždeň zabil francúzskeho vojaka v irackom Kurdistane.

Napätie sa sústreďuje aj na strategický Hormuzský prieliv, ktorý Irán prakticky uzavrel a cez ktorý zvyčajne prechádza približne pätina svetovej ropy. Trump vyzval spojencov v NATO aj Čínu, aby pomohli zabezpečiť jeho znovuotvorenie. Japonsko však uviedlo, že neplánuje vyslať námorné sily do oblasti a Austrália odmietla nasadenie vojenskej lode.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) oznámila, že strategické ropné rezervy budú okamžite uvoľnené v Ázii a Oceánii a do konca marca aj v Amerike a Európe, aby vlády zmiernili prudký rast cien energií spôsobený konfliktom.

Boje pokračovali aj inde v regióne. Raketa zasiahla komplex letiska v Bagdade, kde sa nachádza aj americké diplomatické zariadenie, pričom zranila päť ľudí. Mierové jednotky OSN v južnom Libanone hlásili, že ich pozície boli trikrát ostreľované pravdepodobne ozbrojenými skupinami.

Izrael zároveň oznámil, že v stredu čiastočne znovu otvorí hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom, ktorý uzavrel po začiatku útokov na Irán.

Napätie sa prejavuje aj na domácej scéne v Iráne, kde vláda oznámila viac než 60-percentné zvýšenie minimálnej mzdy po mesiacoch protivládnych protestov vyvolaných zlou ekonomickou situáciou.

– Izrael vyhlásil, že v Teheráne zničil lietadlo najvyššieho vodcu Iránu.

Trump už skôr vyjadril pochybnosti, či je nový najvyšší vodca Iránu Mojtaba Chameneí vôbec nažive.

– Irán hrozí útokom na Ukrajinu. Legitimný cieľ, znie z Teheránu

Po tom, ako Ukrajina údajne dodala Izraelu technológie na zachytávanie dronov, vysoký predstaviteľ iránskeho režimu tvrdí, že Ukrajina je v súčasnosti v hľadáčiku Iránu. Ako referuje web AS.com, Ebrahím Azízí, predseda Výboru pre národnú bezpečnosť v iránskom parlamente, prostredníctvom svojho oficiálneho účtu na Twitteri priamo obvinil Ukrajinu zo zapojenia sa do konfliktu na Blízkom východe.

Podľa svojho príspevku Azízí tvrdí, že Ukrajina „de facto vstúpila do vojny“ medzi Iránom a Izraelom po tom, čo ho podporila bezpilotnými leteckými systémami. „Podporou izraelského režimu prostredníctvom používania dronov zlyhávajúca Ukrajina v podstate vstúpila do vojny,“ uvádza šéf Výboru pre národnú bezpečnosť. Azízí dodáva, že v dôsledku údajnej podpory Izraela „podľa článku 51 Charty OSN urobila z celého svojho územia legitímny cieľ pre Irán“.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bolo niekoľko špecialistov z krajiny nasadených do zahraničia, aby zachytili drony Šáhid, ktoré Irán navrhol na podporu operácií na Blízkom východe.

Uprostred eskalujúceho napätia medzi Iránom a Izraelom ukrajinskí predstavitelia kritizujú proruský postoj Iránu k dodávkam dronov Šáhid Moskve v boji proti Ukrajine. Tieto bezpilotné letecké systémy nie sú nové. Kremeľ ich používa proti ukrajinským mestám a infraštruktúre od roku 2022. Ukrajinci tak majú pomerne veľké skúsenosti s ich zachytávaním.

– Nemecko a Spojené kráľovstvo odmietli účasť na operácii USA zameranej na uvoľnenie Hormuzského prielivu, informuje denník The Telegraph.

Washington sa pokúšal zostaviť koalíciu spojencov na ochranu obchodných lodí a ropných tankerov. Kľúčové európske krajiny však nie sú pripravené priamo sa zapojiť do vojenskej operácie.

Berlín dal najavo, že Nemecko sa nezúčastní bojových operácií a „nie je stranou vojny“.

Londýn sa tiež neponáhľa vyslať lode na eskortovanie plavidiel. Briti diskutujú s USA o spôsoboch, ako otvoriť Hormuzský prieliv, kladú však dôraz na deeskaláciu, nie na vojenskú operáciu.

Britská vláda zvažuje len obmedzené možnosti účasti, napríklad použitie námorných bezpilotných lietadiel na vyhľadávanie a zneškodňovanie mín.

Pripomeňme, že Trump pohrozil „zlou budúcnosťou“ celému NATO, ak krajiny bloku nepomôžu s odblokovaním prielivu.