“Politické strany sa už nezaoberajú ekonomikou, nehája nikoho záujmy,” upozorňuje Klaus

Praha 31. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Podľa bývalého českého politika Václava Klausa, ktorý bol premiérom i prezidentom, v súčasnosti v Európe chýba vážna ekonomická diskusia, pretože politické strany sa reálnou ekonomikou už vôbec nezaoberajú

Klaus na svojej oficiálnej internetovej stránke uverejnil príspevok, v ktorom uvádza, že” v západnom svete – cez úplnou nedôveru v politiku a politikov – úplne jednoznačne zvíťazila viera v múdrosť štátu a v potrebnosť veľmi extenzívnych štátnych zásahov. Úplne jednoznačne zvíťazilo aj všeobecné presvedčenie o rozsiahlom a teda neprijateľnom zlyhávaní trhu.”

Bývalý ekonóm taktiež dodáva, že tí, ktorí vždy hovorili ako o “nemúdrosti štátu a o priehľadnej záujmovej zaujatosti štátnej byrokracie a jej riadiacich expertov, a tiež o úžasnej sile trhu, evidentne prehrali.” Klaus tvrdí, že viera “v štát – naprávujúci chyby trhu – zvíťazila vo všetkých politických stranách aj u prevažnej väčšiny Hofferových “scribes” (čo je úžasné, ale nepreložiteľné slovo, snáď “píšucich intelektuálov”).”

Pripomína, že v ére komunizmu sme považovali za cieľ usilovať sa o maximálnu autonómiu ekonomickej sféry. “Toho sme sa vtedy nedočkali. Ekonomická debata je však aj dnes devalvovaná tým, že je stále viac viazaná mimoekonomickými imperatívami, ktoré nesmierne zužujú priestor pre ekonomické rozhodovanie štátov, politikov i byrokracie, priestor pre ekonomickú racionalitu, a hlavne pre ľudskú slobodu.”

Najničivejšími z týchto imperatívov podľa sú podľa Václava Klausa “rovnosť a tým eliminácia motivačných stimulov, čo je linka, ktorá vedie od francúzskej revolúcie cez Marxa (znovu sme si to teraz pripomenuli) až k dnešným socialistom všetkého druhu; životné prostredie nadovšetko, čo väčšinou neznamená ochranu prírody, ale útok na slobodu človeka; boj s korupciou, ktorý je primárne politickým súbojom o vládu v krajine.”

Dodáva, že korupcia, nepochybne negatívny jav, sa stala nástrojom. “Môže viesť až k takým nezmyslom ako je rušenie hotových peňazí a špicľovaní kalvínovského, orwellovského alebo huxleyovského typu.”

“Obhajovať ekonomické videnie sveta (a ekonomický spôsob myslenia) je už dávno passé, nemoderné, zastarané, vlastne zlé. Je to pre všetkých namyslené a pre “majiteľov kľúčov” našej doby málo vznešené. Nie náhodou hovoril na začiatku 90. rokov Václav Havel o nás ekonómoch ako o kupcoch. Vážnosť ekonomickej profesie (nech si to nikto nepletie s manažmentom, marketingom či účtovníctvom) strašne poklesla. Poklesla čiastočne vinou ekonómov samotných, pretože ustúpili od svojej pôvodnej role a od základných ekonomických tém, pretože sa od éry Keynesa začali hrať na hospodárskych politikov. Chcú byť riaditeľmi sveta (alebo ako hovoril Keynes philosopher kings), ale keď vznikne veľká kríza (typu rokov 2008-2009), neekonomovia sa im vysmejú, že ju nevedia predvídať. Ekonómia nie je prognostika,” vysvetľuje vo svojom článku Klaus.

Upozorňuje, že politické strany sa ekonomikou už dávno nezaoberajú, v spoločnosti nehája nikoho záujmy, len záujmy svojich nomenklatúr. “Tieto politické strany (symbolizujúce povrchný svet dneška) na seriózne úvahy nemajú čas, lebo akékoľvek vážne ekonomické zásahy majú väčšinou dlhodobé efekty – a to je krátkodobo nezaujímavé (a dlhodobo riskantné). Krátkozrakosť uvažovania v krehkých, údajne liberálnych demokraciách (nedemokracie sú na tom v tomto smere lepšie) je úplne ničivá.”

“Zhrniem to vetou, ktorá v okamihu osláv dvestého Marxovho výročia narodenia v jeho rodnom Trieri bola vidieť všade: Marx sind wir. Všetci našťastie nie, ale tých Marxov nie je málo,” dodáva.