Môj profil 
Predplatné
Brusel 13. júla 2015 (TASR/HSP-Petros Giannakouris)
Atény teraz do stredy 15. júla do polnoci musia prijať šesť sérií opatrení vrátane zníženia štátnych výdavkov a reformy dôchodkového systému
Lídrom eurozóny sa na summite v Bruseli podarilo zabrániť finančnému kolapsu Grécka, avšak drsné podmienky, ktoré boli nakoniec prijaté gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom pod tlakom medzinárodných veriteľov a niektorých lídrov eurozóny, môžu nakoniec viesť k pádu Tsiprasovej vlády a spôsobiť v Grécku paniku.
Domnieva sa to agentúra Reuters – a túto možnosť dnes podľa nej pripustil aj grécky minister práce Panos Skurletis, ktorý nevylučuje, že tvrdé podmienky dohody by mohli ešte tento rok viesť k novým voľbám v Grécku.
V prípade, že by eurosummit nedospel k dohode, Grécko by sa ocitlo na pokraji finančného kolapsu s nefunkčnými bankami a nespokojným obyvateľstvom a s vyhliadkou na prijatie národnej meny a odchod z menovej únie. Podľa niektorých zdrojov EÚ len za posledné dva týždne Grécko pre ekonomické a politické otrasy prišlo o 25-30 miliárd eur.
Atény teraz do stredy 15. júla do polnoci musia prijať šesť sérií opatrení vrátane zníženia štátnych výdavkov a reformy dôchodkového systému. Až budú tieto kroky schválené gréckym parlamentom, vyjednávania s medzinárodnými veriteľmi o treťom programe pomoci môžu začať.
Zrejme jediným ústupkom, ktorý sa Tsiprasovi na eurosummite podarilo presadiť, je možnosť “dočasného” odchodu Grécka z eurozóny. Tento scenár presadzovalo Nemecko – so spresnením, že by sa jednalo o päťročné obdobie.
Najťažším bodom rokovaní lídrov eurozóny, ktorému sa Tsipras musel podriadiť a trvala na ňom najmä nemecká strana, je vytvorenie špeciálneho fondu mimo Grécka, ktorý združí grécke štátne aktíva v hodnote 50 miliárd eur, slúžiace ako garancia pre privatizačný program Atén. Tento fond bude pod dohľadom Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.
Podľa záverov eurosummitu pôjde 25 miliárd eur z tohto fondu na rekapitalizáciu gréckych bánk; polovica zo zvyšnej sumy je určená na znižovanie štátneho dlhu a ďalšia polovica na investície.
Tsipras tvrdo bojoval proti tomuto fondu. Podľa expertov EÚ a MMF Grécko v súčasnosti nemá takúto sumu k dispozícii, lebo štátne aktíva použiteľné pre privatizačné účely majú hodnotu najviac sedem miliárd eur.
Na druhej strane grécky premiér medzinárodných veriteľov vyzval na pevnejšie záväzky voči reštrukturalizácii štátneho dlhu Grécka, aby bol tento dlh udržateľný v strednodobom horizonte.
Sedem okruhov podmienok, ktoré musí do stredy prijať grécka vláda, sa týkajú zefektívnenia DPH; rozšírenia daňového základu; udržateľnosti dôchodkového systému; prijatia Občianskeho súdneho poriadku; zachovania právnej nezávislosti štatistického úradu Elstat; implementácie automatických škrtov vo verejných výdavkoch; a zotavenia bankového a finančného sektora.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
