Za vyše 1,2-miliardovým deficitom verejných financií je podľa ministerstva potrebné hľadať najmä spomalenie slovenskej ekonomiky, legislatívne zmeny nezahrnuté v čase tvorby rozpočtu na rok 2019, ako aj metodické zmeny vyplývajúce z revízie národných účtov realizovanej na jeseň minulého roka. Tie sa podľa rezortu objektívne nemohli spätne preniesť do rozpočtu na príslušný rok.
Na úrovni celej verejnej správy pritom podľa návrhu záverečného účtu znamenali negatívnu odchýlku schodok hotovostného rozpočtu, nenaplnenie niektorých akruálnych príjmov štátneho rozpočtu, ako sú dane a dividendy a menší prebytok niektorých ostatných zložiek verejnej správy, napríklad obcí, vyšších územných celkov, Národného jadrového fondu a Environmentálneho fondu. Pozitívne vplývali na saldo verejnej správy prebytky napríklad Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, Štátneho fondu rozvoja bývania, dopravných podnikov, príspevkových organizácií.
Faktom pritom je, že hospodársky rast vlani dosiahol iba polovicu z plánovaných 4,5 %, čo sa automaticky premietlo aj do podielu verejného dlhu na hrubom domácom produkte. Ten po započítaní všetkých faktorov napokon vlani dosiahol 48 % hrubého domáceho produktu, namiesto plánovaných 47,3 % výkonu ekonomiky. Deficit verejných financií vlani dosiahol namiesto rozpočtovanej nuly 1,3 % hrubého domáceho produktu.
Ministerstvo financií pritom pripomína, že v rámci 27 členských štátov Európskej únie vyšší schodok v minulom roku dosiahlo iba 7. Vyšší dlh ako Slovensko ku koncu vlaňajška zase evidovalo 16 krajín únie. “Za rok 2019 bol priemerný schodok 27 krajín Európskej únie aj eurozóny na rovnakej úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu. Priemerný dlh verejnej správy 27 krajín Európskej únie dosiahol 77,8 % a krajín eurozóny 84,1 % hrubého domáceho produktu,” uvádza porovnanie rezort financií.