Bratislava 21. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský prehovoril o vojne v bezpečnostných zložkách štátu, ktorá prebieha počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Podľa Pčolinského ku eskalácii napätie v polícii značnou mierou prispel jej doterajší šéf Peter Kovařík, ktorého tento týždeň vystriedal vo funkcii Štefan Hamran

Včera na Prezídiu Policajného zboru minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) uviedol do funkcie nového zatiaľ dočasne povereného prezidenta PZ plukovníka JUDr. Štefana Hamrana.

“Ide o skúseného a medzinárodne uznávaného odborníka, ktorý je v súčasnosti aj veliteľom Útvaru osobitného určenia, známeho aj ako Lynx Commando. Verím, že sa pevne zhostí všetkých úloh a výziev, ktoré ho v týchto náročných časoch čakajú. V súčasnosti potrebuje Policajný zbor a Slovenská republika čestných a statočných profesionálov, ktorí sú pripravení stáť na strane zákonnosti a spravodlivosti viac ako kedykoľvek predtým,” vyhlásil po menovaní Hamrana minister vnútra Mikulec.

Doplnil, že je podľa neho nesmierne dôležité, aby polícia a jeho ministerstvo v nasledujúcom období nepoľavili. “Práve naopak. Tí, ktorí v minulosti spravodlivosť krivili, robia všetko preto, aby im špinavé praktiky nikdy neboli preukázané. To nesmieme dopustiť!” Pokračoval Mikulec.

Hamran nastupuje na čelo polície po tom, čo doterajší prezident PZ Peter Kovařík prerušil zásah Úradu inšpekčnej služby voči kajúcnikom podozrivým z krivej výpovede. Pod Kovaříkom sa však množilo viacero problémov a sporov vo vnútri polície, čo tento týždeň v rozhovore pre Topky.sk potvrdil bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský.

Na otázku, čo bolo spúšťačom súčasnej veľmi napätej situácie v polícii Pčolinský uviedol, že podľa jeho názoru mala “vojna v polícii” najprv charakter studenej vojny a bola skôr skrytá. “Som presvedčený, že začala nástupom Petra Kovaříka na post prezidenta Policajného zboru. Práve počas jeho pôsobenia začali eskalovať dlhodobé vnútorné konflikty, ktoré boli na jednej strane vo vnútri Národnej kriminálnej agentúry a tiež medzi rôznymi útvarmi, zložkami Policajného zboru.”

Ozrejmil, že za prezidentovania Kovaŕíka si jednotliví funkcionári “začali ísť po krku formou trestných konaní”. “Ak robíte personálnu politiku v bezpečnostných zložkách s využívaním nástrojov trestného konania, vždy to eskaluje do väčšieho a väčšieho napätia, konflikt sa zväčšuje,” myslí si bývalý riaditeľ SIS.

Vladimír Pčolisnký odmietol, že by súčasťou konfliktov v polícii bola počas jeho šéfovania SIS. Uviedol, že takto sa to len snažia vykresliť niektoré médiá. “Nie. Vo vnútri služby sme takéto konflikty nemali. Buď urobíte poriadok na začiatku, alebo sa vám to potom vymkne z rúk. Vždy som sa snažil tomu predchádzať. Ľudí som spájal, nie ich štval proti sebe. A čo sa týka ostatných zložiek, mali sme naozaj veľmi dobrú spoluprácu s NAKA, s vedením ministerstva vnútra, s Vojenským spravodajstvom a aj s Kriminálnym úradom finančnej správy. Mali sme výborné vzťahy so všetkými osobami určenými na kontakt s nami.”

Zapojenie SIS do vojny v polícii či dokonca do sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica odmieta aj šéf hnutia Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár, ktorého strana má v rámci dohody v koalícii pod palcom SIS. Kollár v pondelok na Facebooku uviedol, že celá situácia “nie je ukončená” a stále žiada ospravedlnenie od Daniela Lipšica, ktorý tvrdil, že ho sledovalo auto SIS.

“Nie pán špeciálny prokurátor. Nie je to vyriešené. Očakávam, že sa ospravedlníte Slovenskej informačnej službe, že ste ich klamlivo zatiahli do prebiehajúcej kauzy a do médií ste lživo uvádzali, že Vás sleduje SIS napriek tomu, že ste o tom nemali dôkazy. Teraz sa pravda ukázala, že to bol niekto iný a nie SIS,” odkázal v pondelok Kollár špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi.

Lipšic nedávno pripustil, že je pripravený na to, že Úrad inšpekčnej služby v rámci vyšetrovania ovplyvňovania kajúcnikov zadrží aj niektorých prokurátorov ÚŠP vrátane jeho samého. Uznesenia o obvinení vyšetrovateľov NAKA totiž ukázali, že Čurilla a spol. mali eminentný záujem, aby ich kauzy riešila práve špeciálna prokuratúra a prispôsobovali tomu prifarbovanie skutkov, za ktoré chceli stíhať napríklad policajtov z inšpekcie. V uznesení sa navyše hovorí aj o porade s Danielom Lipšicom.