Môj profil 
Predplatné
Pôvodný plán bol, že rozprava predchádzajúca voľbe sa začne v stredu (30. 1.) ráno a samotné hlasovanie príde na rad vo štvrtok (31. 1.) podvečer. Možno to však bude neskor. Úlohou poslancov je zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si prezident Andrej Kiska vyberie deväť nových ústavných sudcov.
O posty sa uchádza dovedna 40 kandidátov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR po trojdňovom híringu rozhodol, že 39 z nich spĺňa zákonom požadované podmienky. Bez uznesenia skončil len líder Smeru-SD Robert Fico, ktorý podľa opozície nemá potrebnú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) však chce, aby tento výbor nejako o Ficovi rozhodol, dovtedy voľba v pléne nebude. Šéf parlamentu je aj za to, aby sa hlasovania vo výbore zúčastnil aj poslanec Peter Kresák (Most-Híd), ktorý bol doteraz rozhodnutý sa týchto procesov nezúčastňovať, keďže sám kandiduje. To spôsobilo, že koalícia a opozícia majú vo výbore rovnaký počet hlasov. Kresák následne oznámil, že sa členstva v tomto výbore vzdá. Na jeho miesto by tak mal nastúpiť iný poslanec Mostu-Híd.
V úvode schôdze bude skladať poslanecký sľub Peter Náhlik (Smer-SD), ktorý v zbore nahradí Roberta Kaliňáka. Ten sa ku koncu roka 2018 vzdal mandátu.
Nasledovať bude prezidentom vetovaná novela zákona o hazardných hrách z dielne ministerstva financií. Hlava štátu navrhuje, aby sa pri opätovnom prerokovaní zákon neprijal ako celok. Podľa rezortu financií má novela priniesť prísnejšie pravidlá pre hráčov, ale najmä prevádzkovateľov hazardných hier. Zároveň reaguje na najnovšie trendy digitalizácie, ktoré neobišli ani sektor hazardu. Zámerom bolo tiež zvýšiť ochranu spotrebiteľov.
Podľa prezidenta však celá koncepcia schváleného zákona opomína náležitým spôsobom zohľadniť to, že v právnom poriadku SR sú chránené ústavné hodnoty a princípy, ktoré vyžadujú od takého zákona oveľa rigoróznejšiu úpravu organizácie a prevádzkovania hazardných hier, než je ustanovená v schválenom zákone.
V rámci 80-bodového zoznamu sa do programu dostal aj návrh na zbavenie mandátu lídra OĽaNO Igora Matoviča za to, že v rozpore so zákonom o konflikte záujmov opakovane zabudol pozastaviť svoju živnosť. Opozičné strany to odmietajú, Most-Híd zatiaľ nevie, čo urobí. So Smerom-SD sa TASR zatiaľ spojiť nepodarilo.
Otázka Matovičovho mandátu je otvorená takmer dva roky. Prvýkrát ho za nepozastavenú živnosť pokutoval parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v júni 2016. Napriek sankcii a vedomosti o nej Matovič o tri mesiace neskôr opäť nemal živnosť pozastavenú. Za to mu už výbor navrhol odobrať mandát. O tom, či Matovič príde o kreslo, má rozhodnúť definitívne plénum, zbavenie mandátu musí podporiť minimálne 90 hlasov.
Na schôdzi sa bude hovoriť aj o lepšej ochrane whistleblowerov, teda oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti. Zabezpečiť ju má špeciálny úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho zriadenie je súčasťou návrhu novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Úlohou úradu má byť poskytovanie ochrany whistleblowerom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom. O svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu NR SR.
Okrem voľby kandidátov na sudcov ÚS budú poslanci voliť aj členov Rady pre štátnu službu, Rady RTVS, Správnej rady TASR aj člena Správnej rady ÚPN.
.jpg)
