Kongo 31. januára 2023 (HSP/responsiblestatecraft/Foto:Pixabay)
Jason Stearns argumentuje, prečo sa tu vojna stala samoúčelnou, keďže 120 ozbrojených skupín sa navzájom ničí a milióny ľudí zomreli
Dvadsať rokov po skončení druhej konžskej vojny (1998-2003) pretrváva vo východných provinciách Konžskej demokratickej republiky nekonečný konflikt. Krajina je v takej či onakej vojne už tak dlho, že konflikt sa zakorenil a udržiava sa sám od seba a celá generácia nikdy nepoznala skutočný mier.
Východné Kongo je varovaním pred tým, čo sa môže stať, keď sa vojny nechajú bez konca.
Jason Stearns sa vo svojej novej knihe The War That Doesn’t Say Its Name (Vojna, ktorá nevyslovuje svoje meno) pokúsil identifikovať príčiny pretrvávania ozbrojeného konfliktu v Kongu: Stearns uvádza presvedčivé argumenty o tom, že konflikt sa udržiava sám od seba z dôvodu roztrieštenosti ozbrojených skupín, symbiózy medzi súperiacimi ozbrojenými skupinami a vzniku tzv. vojenskej buržoázie, ktorá profituje z pokračovania konfliktu.
Táto vojenská buržoázia je relatívne malá skupina tisícov mužov v rôznych ozbrojených skupinách, ktorých spája záujem na udržiavaní konfliktu v záujme vlastného obohatenia a postavenia. Stearns píše: “Používajú násilie, aby získali hodnoty, a to tak od štátu, ako aj od obyvateľstva.” Títo muži nemajú záujem prevziať kontrolu nad štátom, ale namiesto toho si chcú “vyčleniť léna na okraji štátu”.
Títo aktéri sú motivovaní tak materiálnymi záujmami, ako aj svetonázorom, ktorý ich podnecuje k ďalšej reprodukcii konfliktu. Ako naznačuje Stearns, toto vysvetlenie pretrvávajúcich konfliktov možno použiť na pochopenie neriešiteľných vojen v iných krajinách.
Konflikt vo východnom Kongu je mimoriadne zložitý a pôsobí tam približne 120 ozbrojených skupín. Stearns je viac než kvalifikovaný na to, aby čitateľov previedol spleťou súperiacich skupín a ich sponzorov. V Konžskej demokratickej republike pôsobí už desaťročia, je zakladateľom a riaditeľom Congo Research Group a autorom knihy Dancing in the Glory of Monsters: the Collapse of the Congo and the Great War of Africa (Tanec v sláve monštier: rozpad Konga a veľká vojna v Afrike), ktorá je jeho vynikajúcim opisom histórie dvoch konžských vojen z konca 90. rokov a začiatku nového tisícročia.
V novej knihe zručne opisuje pôvod týchto predchádzajúcich vojen a dôvody obnovenia konfliktu po skončení druhej konžskej vojny.
Súčasnej vojne sa na Západe venuje len malá alebo žiadna pozornosť, ale občas dochádza k útokom a zverstvám, ktoré zvyšku sveta pripomínajú, že boje v Kongu nikdy v skutočnosti neskončili a zdá sa, že v dohľadnom čase ani neskončia. Jedným z príkladov je nedávny teroristický útok na kostol, ktorý spáchali Spojenecké demokratické sily (ADF), bývalá ugandská povstalecká skupina, ktorá sa odvtedy spojila s Islamským štátom. Hoci ADF je len jednou z desiatok ozbrojených skupín vo východnom Kongu, v poslednom čase sa jej venuje väčšia pozornosť, pretože USA ju v roku 2021 označili za zahraničnú teroristickú organizáciu a v súvislosti s tým USA dokonca vyslali časť svojich špeciálnych jednotiek, aby konžskej armáde poskytovali poradenstvo v boji proti nim.
Hnutiu 23. marca (Mouvement du 23 Mars, M23), ozbrojenej skupine podporovanej Rwandou, sa v posledných mesiacoch opäť venuje medzinárodná pozornosť. Jedným z príkladov brutality tejto skupiny je masaker 130 civilistov, ktorý M23 spáchala v novembri minulého roka. Státisíce ľudí boli vysídlené aj v dôsledku najnovších bojov a patria medzi milióny ľudí, ktorí boli v dôsledku konfliktu vysídlení.
Kvôli eskalácii konfliktu v minulom roku sa úloha Rwandy pri podnecovaní konfliktu v Kongu opäť dostáva pod prísnejšiu kontrolu aj zo strany Spojených štátov. Rastúce napätie medzi Rwandou a KDR hrozí ďalšou eskaláciou konfliktu. Len tento týždeň rwandské sily ostreľovali konžské vojenské lietadlo, ktoré podľa nich narušilo ich vzdušný priestor, a vláda v Kinshase obvinila Rwandu zo spáchania vojnového činu.
Stearns vysvetľuje, že konflikt vo východnom Kongu dnes ohrozuje miestne civilné obyvateľstvo viac, pokiaľ ide o vysídľovanie a smrť, než tomu bolo v predchádzajúcich vojnách, a to z dôvodu tejto roztrieštenosti a skutočnosti, že všetky ozbrojené skupiny majú motiváciu udržiavať vojnu donekonečna. Civilné obyvateľstvo je nútené znášať útoky a vydieranie, pretože tieto ozbrojené skupiny prevádzkujú svoje ochranné reťazce. Slabosť konžského štátu a ochota Kinshasy tolerovať pretrvávanie konfliktu sa spojili s neustálym zasahovaním rwandskej vlády, aby sa východné Kongo rok čo rok naďalej destabilizovalo.
Výsledkom je, že “vojna sa stala sociálnym stavom, výsledkom, ktorý nemusel byť zamýšľaným cieľom žiadneho z protagonistov, ale ktorý vytvoril svojich vlastných aktérov, kultúry a záujmy”.
Stearnsova kniha je dôležitým skúmaním toho, aké boli záujmy rôznych ozbrojených skupín, aby bolo možné pochopiť, prečo pokračujú v boji. Ako hovorí Stearns, “neexistuje žiadne veľké sprisahanie, ale skôr množstvo aktérov, ktorí uviazli v negatívnej rovnováhe”, motivovaní tým, čo nazýva “zvláštnou symbiózou ozbrojených aktérov”.
Stearnsova teória o pretrvávaní konfliktu vo východnom Kongu spochybňuje niektoré všeobecne rozšírené predpoklady o konflikte a mierotvorbe vo všeobecnosti. Jedným z dôležitých bodov, ktoré uvádza, je, že rýchla liberalizácia konžskej ekonomiky po uzavretí mierovej dohody slúžila na podporu nerovnosti, korupcie a konfliktu. Privatizácia nerastných a ropných zdrojov priniesla prospech niekoľkým relatívne malým skupinám a táto nová obohatená elita mohla upevniť svoju moc. Tradičný predpoklad, že hospodárska liberalizácia podporuje mier aj politické reformy, bol v KDR testovaný a ukázal sa ako veľmi nedostatočný.
Medzinárodní aktéri zohrali významnú úlohu pri umožňovaní bojujúcich strán v priebehu rokov. Platí to najmä pre medzinárodnú reakciu na pokračujúce zasahovanie rwandskej vlády vo východnom Kongu, ktoré malo podobu priamych invázií počas dvoch konžských vojen a potom podpory ozbrojených skupín v rokoch 2000, 2010 a dnes.
Spojené štáty a ďalšie západné vlády dlho ignorovali alebo ospravedlňovali rwandskú intervenciu a medzinárodná podpora Rwande pokračovala napriek stupňujúcim sa represiám a autoritárstvu rwandského prezidenta Paula Kagameho a Rwandského vlasteneckého frontu (RPF). Bidenova administratíva pri augustovej návšteve ministra Blinkena v Rwande opäť verejne uznala úlohu Rwandy pri podpore skupiny M23, ale ešte sa uvidí, či bude mať rwandská vláda nejaké dôsledky pre svoju pokračujúcu podporu tejto skupiny.
V minulosti mali USA tendenciu zasahovať do Kagameho a opakovať oficiálne rwandské popieranie, takže by bolo osviežujúcou zmenou, keby administratíva tento model porušila.
Nekonečná vojna v Kongu pokračuje, pretože bojujúce strany majú silnú motiváciu pokračovať v nej. Pre bojujúce strany sa konflikt stal cieľom sám osebe.