Bratislava 14. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková, TASR–Jaroslav Novák)
Poslanec Jaroslav Paška bol hosťom nedeľnej diskusnej relácie RTVS, kde sa ho moderátor okrem iného opýtal aj na perspektívu nepodareného dokumentu z dielne Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k návrhu Bezpečnostnej stratégie SR. Paška sa k tomu dnes vrátil v príspevku na sociálnej sieti, kde vysvetlil, prečo má SNS vážne výhrady k procesu jej prípravy, jej obsahu, aj procesu schvaľovania
Výhrady sa podľa jeho slov majú opierať o vecné, preukázateľné argumenty, ktoré nie je možné v prípade tak závažného dokumentu nihilizovať, zľahčovať, ani prehliadať.
K procesu prípravy tohto dokumentu uviedol: „Po vytvorení vlády v roku 2016 bola príprava stratégie zverená štátnemu tajomníkovi MZV a EZ pánovi Parízkovi. Krátko potom, čo Washington v dokumente: Departement of the Air Force, Military Construction Program, zverejnil informácie o vybudovaní amerických základní a muničných skladov na Slovensku (Malacky a Sliač), zobral koncom mája 2017 pán minister Lajčák už prakticky hotovú, poslancami NR SR odobrenú stratégiu (v ktorej nebola nijaká nepriateľská zmienka o žiadnom štáte sveta) „do svojich rúk“. Následne zaangažoval do práce na jej novej verzii pracovníka americkej Carnegie Endowment for International Peace, pána Valáška.“
Do tejto verzie, na ktorej spolupráci sa podieľal aj súčasný kandidát Kiskovej strany Za ľudí, podľa Pašku účelovo vložili negatívne hodnotenie len jedného z viacerých „hriešnikov“ medzinárodného práva, Rusko, ktoré použili ako vhodný argument pre zdôvodnenie rozmiestnenia amerických vojsk a základní na Slovensku.
Bezpečnostná stratégia je pritom zásadný vnútroštátny dokument, ktorý má definovať kľúčové princípy politiky štátu len a výlučne na prospech bezpečnosti a ochrany jeho občanov. Preto by sa na jej príprave nemal podieľať zamestnanec cudzej bezpečnostnej agentúry.
K obsahu stratégie Paška ako prvé uviedol, že „bezpečnostná stratégia musí vychádzať zo zodpovedného hodnotenia rizík a bezpečnostných pomerov doma i vo svete. Keď sa vstupná analýza neurobí objektívne, ale účelovo, vedie to zákonite k zlým záverom.“
„V časti Medzinárodný systém v bode 9 stratégie sa síce správne konštatuje, že vo svete dochádza stále častejšie k ‘porušovaniu základných princípov a noriem medzinárodného práva …’, ale už v ďalšom bode 10 je zrazu ako jediný porušovateľ medzinárodného práva, označené len Rusko…,“ poukázal na obsah dokumentu Paška a dodal, že štátov, ktoré narušili a narušujú zvrchovanosť a územnú celistvosť iných štátov, je viac.
„Preto ak pán minister označil Rusko, mal by ako rovnakých porušovateľov princípov medzinárodného práva, a teda aj potenciálnu hrozbu pre stabilitu regiónu menovať aj ďalšie štáty. Medzi nimi aj niektorých našich partnerov z NATO (napríklad USA, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzsko, alebo Turecko). Ak minister nepoužil rovnaký meter na všetkých, neprijateľným spôsobom spochybnil objektívnosť základného bezpečnostného hodnotenia regiónu, aj svojej práce,“ upozorňuje Paška.
Poslanec SNS zároveň pripomenul, že hlavným, záväzným východiskovým rámcom pre formulovanie parametrov medzinárodného a bezpečnostného prostredia má byť pre ministra Programové vyhlásenie Vlády SR, spomínaný dokument ale nikde neoznačuje žiadnu konkrétnu udalosť, ani správanie sa žiadneho štátu za zdroj destability ohrozujúcej Slovensko.
„Ministerstvo tak účelovými popismi v bode 10 stratégie (ale aj inde), orientovanými len proti Rusku, výrazne prekročilo oficiálny, štátom definovaný hodnotiaci rámec regiónu a urobilo svojvoľný, účelový a zásadný významový posun voči oficiálnemu bezpečnostnému hodnoteniu priestoru ‘na východ od Slovenska’, zakotvenom v platnom Programovom vyhlásení vlády SR, ktoré je záväzným dokumentom tak pre ministra, ako aj jeho pracovníkov,“ tvrdí Paška a dodáva, že takéto zakomponovanie hrozby z východu, implikuje aj zásadnú zmenu charakteru vnímania a správania sa Slovenska, ktoré signalizuje, že SR už nepovažuje za dostatočné svoje zakotvenie v systéme kolektívnej obrany NATO a potrebuje ďalšiu, osobitnú „garanciu bezpečnosti“, ktorou malo byť budovanie amerických vojenských základní na Slovensku.
Paška sa v príspevku vyjadril v niekoľkých bodoch aj k procesu schvaľovania tohto dokumentu. Pripomenul, že spolu s Hrnkom 11. septembra 2017 opakovane vopred upozornili štátneho tajomníka MZV a EZ pána I. Korčoka, že poslanci SNS takto pripravovaný a účelovo formulovaný dokument bez potrebnej korekcie nebudú môcť pustiť k schváleniu Národnou radou SR.
„Napriek našej požiadavke na odôvodnené, vecné korekcie dokumentu a upozorneniu na možný dôsledok odmietnutia jeho prerokovania Národnou radou SR v predloženej podobe doručil pán minister Lajčák koaličným partnerom neakceptovanú verziu Bezpečnostnej stratégie na rokovanie Vlády SR, neoboznámil členov vlády s výhradami SNS k jej zneniu a nechal ju schváliť,“ pripomína Paška.
V závere dodal, že vzhľadom na to, že obsah Bezpečnostnej stratégii SR sa nepridŕža formulácie bezpečnostnej charakteristiky regiónu definovanom platným Programovým vyhlásením Vlády SR a vyhovoval viac bezpečnostným potrebám USA, ako skutočným záujmom občanov Slovenskej republiky, požiadala SNS oprávnene o jej prepracovanie.
Tatiana Stará