Na palube Boeingu 737 spoločnosti Royal Air Maroc Svätý Otec venoval viac ako pol hodiny tlačovej konferencii s novinármi. Hovoril o perspektívnom raste náboženskej slobody v moslimských krajinách, ale tiež o upieraní slobody svedomia lekárom pri vykonávaní eutanázie v tradične kresťanských krajinách. Vysvetlil svoj podpis vyhlásenia o Jeruzaleme spoločne s marockým kráľom ako súčasť konkrétneho dialógu.
Pápež opätovne potvrdil princíp prezumpcie neviny v súdnej kauze lyonského arcibiskupa a varoval pred vynášaním mediálnych súdov. Upozornil na hrozivé rozmery internetovej pedopornografie a zdôraznil, že v boji proti pedofílii ako zo strany štátov, tak aj zo strany Cirkvi, sú nevyhnutné obe dimenzie: ako na rovine zákona, tak na rovine duchovného zápasu. Na príkladoch z Argentíny poukázal na alibizmus spoločnosti voči sexuálnemu vykorisťovaniu mladistvých.
Prvú otázku položila marocká žurnalistka Siham Toufiki z agentúry Map: „Aké je budúce ovocie tejto návštevy pre mier vo svete a pre spolunažívanie a dialóg medzi kultúrami?“
Pápež František: „Povedal by som, že teraz sú tu kvety, a plody prídu neskôr! Ale kvety sú sľubné. Som spokojný, pretože pri týchto dvoch cestách [pozn. v Spojených arabských emirátoch a v Maroku] som mohol hovoriť o tejto skutočnosti, ktorá mi tak veľmi leží na srdci: pokoj, jednota, bratstvo. S bratmi a sestrami moslimami sme toto bratstvo spečatili v Dokumente z Abú Zabí, a tu v Maroku tým, čo sme všetci videli: sloboda, bratstvo, prijatie. Všetci ako bratia, s veľkým rešpektom. A toto je pekný „kvet“, pekný kvet spolužitia, ktorý sľubuje, že prinesie ovocie.
Nesmieme sa vzdávať! Je pravda, že ťažkosti ešte budú, bude mnoho ťažkostí, pretože, žiaľ, sú tu neústupné skupiny. Aj o tomto by som chcel jasne povedať: v každom náboženstve je vždy integralistická skupina, ktorá nechce pokročiť a žije z horkých spomienok na minulé boje a vyhľadáva skôr vojnu a zasieva strach. Videli sme, že je krajšie zasievať nádej. Zasievať nádej a ísť ruka v ruke, vždy vpred.
Videli sme, že v dialógu s vami tu v Maroku potrebujeme mosty, a máme žiaľ, keď vidíme ľudí, ktorí dávajú prednosť stavaniu múrov. Prečo máme žiaľ? Pretože tí, čo stavajú múry, skončia ako väzni múrov, ktoré stavajú. Naopak tí, čo stavajú mosty, veľmi pokročia vpred. Budovanie mostov je pre mňa niečo, čo je takmer nadľudské, pretože si to vyžaduje veľmi veľké úsilie. Veľmi ma oslovila jedna veta spisovateľa Iva Andrića v románe Most nad Drinou [pozn. dielo chorvátskeho spisovateľa z r. 1945]: hovorí, že most vytvoril Boh krídlami anjelov, aby ľudia komunikovali. Medzi vrchmi a medzi brehmi rieky, aby ľudia mohli komunikovať medzi sebou.
Most je pre ľudskú komunikáciu. Toto je nádherné, a v Maroku som to videl. Naopak múry sú proti komunikácii, sú na izoláciu a človek sa stáva ich väzňom… Takže v zhrnutí: plody nie je vidieť, ale je vidieť mnoho kvetov, ktoré prinesú plody. Poďme takto ďalej.“
Marocká novinárka z TV 2M Nadia Hammouchi sa pápeža opýtala na význam jeho stretnutia ako hlavy Katolíckej cirkvi s marockým kráľom, ktorý je zároveň náboženským predstaviteľom s titulom „Veliteľ veriacich“. Zaujímalo ju, v akom zmysle môže toto stretnutie čelných predstaviteľov posilniť dialóg a vzťahy medzi náboženstvami a kultúrami.
Pápež František: „Vždy, keď je tu bratský dialóg, je tu vzťah na rozličných úrovniach. Dovoľte mi jeden obraz: dialóg nemôže byť „laboratórny“, musí byť ľudský, a ak je ľudský, prejavuje sa mysľou, srdcom i rukami. A tak sa robia a podpisujú dohody.
Napríklad Spoločná výzva o Jeruzaleme bola krokom vpred, ktorý spravili nie predstaviteľ Maroka a predstaviteľ Vatikánu, ale urobili ho veriaci bratia, ktorí trpia, keď vidia, že toto „Mesto nádeje“ nie je ešte tak univerzálnym ako všetci chceme: židia, moslimovia a kresťania.
Všetci to chceme. A kvôli tomuto sme podpísali toto želanie: viac ako dohoda je to želanie, výzva pre náboženské bratstvo, ktoré je symbolizované tým mestom, ktoré je naplno „naším“. Všetci sme občania Jeruzalema, všetci veriaci. Páčilo sa mi aj stretnutie s niektorými náboženskými predstaviteľmi, ktorí majú úctu a túžia po dialógu. Vaši náboženskí vodcovia sú bratskí, sú otvorení, a toto je dobrodením. Pokračujme touto cestou.“