Bratislava 17. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Dane sa platia iba dovtedy, kým je ich výška spoločensky prijateľná
Sumu 566 miliónov eur, ktorú je potrebné nájsť pre pokles deficitu verejných financií v budúcom roku z tohtoročných 2,94 % na 2,6 % HDP, plánuje minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) získať najmä lepším výberom daní a odvodov. Ďalším zdrojom majú byť prostriedky ušetrené reformou verejnej správy ESO a zvýšením adresnosti sociálnych dávok.
“Kľúčové, čomu sa musíme venovať, je lepší výber daní a odvodov. To je to, čo je z istého pohľadu nákladov pre obyvateľstvo, pre politikov najjednoduchšie a najsprávnejšie – zlepšiť výber daní, potláčať úniky daní a všetkých tých, ktorí sa priživujú na systéme tým, že obchádzajú zákony,” uviedol po dnešnom rokovaní vlády.
K tomu aby ľudia platili poctivo dane však musí zavládnuť spoločenský konsenzus, že dane sú nastavené v správnej výške a sú používané správnym a účelným spôsobom. U nás však tento konsenzus už neexistuje. Daňové zaťaženie je príliš vysoké. Nie len čo sa týka sadzby dane, ale aj preto, že máme vysokú sadzbu dane DPH. DPH máme aj na potraviny, knihy a ďalšie veci, kde iné krajiny majú túto daň zníženú, alebo ju nemajú vôbec. Ďalej sú občania na Slovenskú dodatočne zdaňovaní, napríklad pokutovaním vodičov, čo sa prevalilo v prípade z Rimavskej Soboty, kde policajti dostali nariadené, koľko pokút majú za mesiac uložiť, alebo automatickými pokutami vo výške viac ako 300 eur za prešlé STK alebo emisnú kontrolu, bez ohľadu, na to, či vodič auto používa, alebo nie, či je na Slovenksu, alebo je dlhodobo odcestovaný. Tieto pokuty neslúžia na zlepšenie bezpečnosti premávky na cestách, ale na plátanie štátneho rozpočtu.
Výdavková časť takisto poburuje občanov. V rebríčku zostavenom Európskou úniu figurujeme medzi najchudobnejšími krajinami a cez euroval posielame svoje dane bankám na Cypre, kde je žiovotná úroveň šesť krát vyššia. Ale aj domáce transféri neprispôsobivým občanom, ktorí si z nich veľmi dobre žijú a nie sú motivovaní pracovať, nepokladajú pracujúci ľudia za správne.
Pre tieto dôvody sa dá pochybovať o tom, že by sa výber daní mohol zlepšiť. Občania, nespokojní s vlastným daňovým zaťažením a použitím peňazí, ktoré do systému vkladajú, majú skôr tendenciu špekulovať, dane optimalizovať a vyhýbať sa ich plateniu. Aj nezamestnanosť je na vysokej úrovni a preto je otázne, či bude mať kto dane platiť.
Potrebné úspory prinesie podľa Kažimíra reforma ESO, teda agenda ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Ide o upratovanie a šetrenie v oblasti štátnej administratívy. “Treťou oblasťou získania peňazí do budúcoročného rozpočtu sú sociálne dávky, ich adresnosť,” doplnil šéf rezortu financií.
Z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 z dielne ministerstva financií, ktorý by sa mal dostať na jedno z najbližších rokovaní vlády vyplýva, že deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť z tohtoročných 2,94 % na 2,6 % HDP. Na dosiahnutie tohto cieľa však ešte bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v celkovom objeme 566 miliónov eur.
V ďalších rokoch sa má podľa zverejnených východísk deficit rozpočtu ďalej znižovať na úroveň 2 % v roku 2015 a 1,3 % HDP v roku 2016, čo si vyžiada konsolidačné opatrenia v objeme necelých 970 a 940 miliónov eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má budúci rok dosiahnuť 3,337 miliardy eur, čo by bolo o 252 miliónov eur viac ako schválený deficit na tento rok. Príjmy rozpočtu majú dosiahnuť 13,696 miliardy eur a výdavky 17,033 miliardy eur.