Bratislava 26. apríla (TASR-OTS) – Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyčerpali z prostriedkov Operačného programu Doprava (OPD) 2007 – 2013 do 10. apríla 2013 čiastku 457.666.475,89 EUR. Zmodernizovaných bolo napríklad viac ako 52 kilometrov tratí v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Viac v rozhovore pre TASR prezradil generálny riaditeľ ŽSR Štefan Hlinka.

-Koľko peňazí ste mali na oblasť železničnej infraštruktúry vyčlenených z Operačného programu Doprava v aktuálnom programovom období 2007 až 2013? Akú sumu z nich ste doteraz zazmluvnili a koľko reálne vyčerpali?-

Z prostriedkov Operačného programu Doprava 2007 – 2013 ŽSR vyčerpali do 10. apríla 2013 sumu 457.666.475,89 EUR. Z ostatných zdrojov bolo čerpanie k tomu istému dátumu nasledovné: spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu vo výške 80.764.672,25 EUR, kapitálové transfery vo výške 67.257.936,17 EUR a vlastné zdroje (predfinancovanie záverečných 5 %) vo výške 10.199.647,37 EUR. Celkové úhrady voči dodávateľom (bez DPH) do 10. apríla tohto roku boli vo výške 615.888.731,68 EUR.

-Na čo všetko používate prostriedky z Operačného programu Doprava?-

Železnice SR sú konečným prijímateľom troch prioritných osí, a to prioritnej osi 1, 3 a 4. V prioritnej osi 1 ide o modernizáciu železničnej infraštruktúry, prioritná os 3 je zameraná na terminály intermodálnej prepravy a prioritná os 4 sa týka integrovaného dopravného systému. Prostriedky boli a sú používané na nasledovných stavbách: modernizácia koridoru VI v úseku Žilina – Krásno; modernizácia V. koridoru v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov, ktorá je rozdelená na 6 ďalších etáp, a to Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce (I. a II. etapa), Zlatovce – Trenčianska Teplá (III. etapa), Trenčianská Teplá – Beluša (IV. a V. etapa) a Beluša – Púchov (VI. etapa); realizácia zriaďovacej stanice Žilina Teplička. Samozrejme, z prostriedkov EÚ zabezpečujeme financovanie aj projektových dokumentácií na úseky železničných koridorov Krásno nad Kysucou – Čadca – štátna hranica s Českou republikou, Liptovský Mikuláš – Poprad, Poprad Krompachy, Krompachy – Kysak a Kysak Košice. Ďalej sa z eurofondov spolufinancujú aj terminály intermodálnej prepravy a IDS, pod ktoré patrí budovanie TIOP, ako aj elektrifikácií tratí napr. Bánovce – Humenné a Moldava – Košice.

-Eurofondy plánujete využiť napríklad na modernizáciu železničnej trate z Bratislavy smerom na východ Slovenska. Koľko kilometrov koľajníc ste už takto zmodernizovali? Kam sa v tomto projekte chcete dostať do konca roka 2015?-

Z predvstupových fondov, teda z Programového obdobia 2004-2006, bola zmodernizovaná trať na V. koridore v úseku Bratislava Rača – Nové Mesto nad Váhom v dĺžke takmer 92 km. Z prostriedkov Programového obdobia 2007 – 2013 bola zmodernizovaná trať v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 km, v úseku Trenčianska Teplá – Beluša v dĺžke takmer 16 km a trať na VI. Koridore v úseku Žilina – Krásno v dĺžke 18,9 km. Do konca roku 2015 plánujeme zmodernizovať trať na V. koridore po ŽST Púchov (vrátane).

-Kedy by mohla byť železničná trať na Slovensku celá zmodernizovaná na rýchlosť 160 km/h? Koľko hodín by v takomto prípade trvala cesta z Bratislavy do Košíc v porovnaní so súčasnosťou?-

Okrem uvedených stavieb pripravujeme v súčasnosti aj projektovú dokumentáciu na ďalšie úseky modernizácie koridoru V a VI, a to konkrétne: Krásno nad Kysucou – Čadca – štátna hranica ČR, Liptovský Mikuláš – Poprad, Poprad Krompachy, Krompachy – Kysak a Kysak Košice. Ide však o technicky a realizačne náročné stavby, ktoré zahŕňajú množstvo tunelov, umelých stavieb, koľajových traťových a staničných úprav. Ich realizácia je závislá aj od budúcich OPD a alokovaných objemov pre ŽSR ako konečného prijímateľa. Z toho dôvodu hovoriť o termínoch ukončenia modernizácie trate až do Košíc je ešte predčasné. Robíme však všetko pre to, aby sa nám naše priority v oblasti modernizácie koridorov podarilo riešiť v čo najkratších termínoch.

-Modernizujete v rámci Operačného programu Doprava aj železničné stanice? Ak áno, ktoré ste takto upravili a ktoré ďalšie plánujete ešte v tomto programovom období?-

Z eurofondov boli zmodernizované všetky stanice, ktoré som spomínal v predchádzajúcich odpovediach. Modernizácia železničných staníc pozostáva z modernizácie železničného spodku, železničného zvršku, vybudovania nástupíšť vrátane ich zastrešenia, podchodov, ktoré sú opatrené prvkami zabezpečujúcimi pohyb imobilných osôb (rampy a výťahy), trakčného vedenia, oznamovacích a informačných zariadení. Samotné budovy v železničných staniciach sú modernizované len v nevyhnutnom rozsahu napr. priestory na umiestnenie technológie zabezpečovacieho zariadenia. Nová staničná budova bude zrealizovaná v ŽST Púchov.

-Na čo všetko by ste chceli použiť fondy EÚ v nasledujúcom programovom období 2014 až 2020? Aký objem peňazí by ste v ideálnom prípade chceli získať?-

V roku 2014 budeme v rámci modernizácie koridorov pokračovať v realizácii stavieb, ktoré boli zahájené v priebehu Operačného programu Doprava 2007 – 2013. Ide o stavby na úseku trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov nasledovne: Zlatovce – Trenčianska Teplá v roku 2015, Trenčianská Teplá – Beluša v roku 2014, Beluša – Púchov v roku 2015 a úsek trate Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce bude ukončený v roku 2013. Čo sa týka ďalšieho Operačného programu na obdobie rokov 2014 – 2020, nie je možné špecifikovať, ktoré konkrétne stavby budú zaradené v OPD 2014 – 2020, nakoľko v súčasnosti sa pripravujú podklady ako napr. sektorová analýza či dopravná stratégia. Práve tie budú základom pre tvorbu tzv. masterplanu, čo je východiskom pre stanovenie zoznamu stavieb zaradených do OPD.

-Neuvažovali ste napríklad nad tým, že by ste eurofondy použili napríklad aj na transformáciu nepoužívaných koľají na cyklotrasy?-

ŽSR nevyužívajú túto formu, nakoľko budovanie a prevádzka cyklotrás nie je a nebude predmetom ich činnosti. Budovanie a prevádzka cyklotrás je v kompetencii obcí, miest, samosprávnych krajov, alebo záujmových združení. Ak pri modernizácii opúšťame pôvodnú trasu, a táto je využiteľná aj na vybudovanie cyklotrasy, resp. na iné aktivity, je možné ponúknuť opustené územie týmto subjektom, ktoré však samotný zámer už realizujú vo vlastnej réžii a na ich náklady, napr. aj s využitím fondov EÚ. To isté platí aj pri tratiach, na ktorých bola zrušená doprava na dráhe a prevádzka dráhy. Ako príklad možno uviesť pripravovaný prevod nevyužívanej trate Rimavská Sobota – Poltár zo ŽSR na Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 154/2013 dňa 3. apríla 2013.

UPOZORNENIE:

Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.