Môj profil 
Predplatné
“Málokto tuší, že zbankrotovať si zďaleka nemôže dovoliť každý. Vysoké poplatky na začiatku, strata zdravotnej starostlivosti či roky života na hrane prežitia. Aj taká je realita súčasného zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Jeho podmienky sú nastavené tak, že je prakticky neprístupný pre ľudí bez domova,” upozornila šéfka OZ Zuzana Pohánková. Podľa jej slov sú pritom práve dlhy častou prekážkou, ktorá bráni týmto ľuďom nájsť si prácu a dostať sa z ulice. Preto sa OZ Proti prúdu v spolupráci s Advokátmi Pro Bono Nadácie Pontis aktívne zapojili do pripomienkovania novely zákona.
OZ je presvedčené, že naša legislatíva by mala ľudí, ktorí stratili domov, podporiť, aby sa čo najrýchlejšie postavili na vlastné nohy. Napríklad aj tým, že sa zbavia všetkých svojich dlhov. V súčasnosti platný zákon podľa združenia paradoxne nie je prístupný pre ľudí bez domova, naopak, obsahuje časti, ktoré ľudom s neľahkým osudom veci ešte komplikujú. “Pri našej práci zažívame absurdné situácie, keď človek, ktorý je zamestnaný, spláca dlhy, tak nemá nárok na plnú zdravotnú starostlivosť. Je to obrovská frustrácia a rana pod pás ľuďom, ktorí sa snažia zaradiť sa do spoločnosti,” uviedla Sandra Tordová z OZ Proti prúdu.
Združenie vysvetľuje, že osobný bankrot je hovorový termín pre oddlženie. Ide o zákonnú možnosť, ako sa človek svojich dlhov, ktoré už nevládze splácať, môže zbaviť súdnou cestou. “Celý proces spolu trvá aj štyri roky. Samotné konkurzné konanie, teda rozklad majetku, v praxi trvá približne 12 mesiacov, samotné oddlženie ďalšie tri roky. Na plat môžu dlžníkovi siahnuť až do výšky 70 percent,” tvrdí OZ s tým, že dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba vtedy, ak je voči nemu vedená exekúcia. “Inými slovami, tí, ktorí splácajú svoje dlhy poctivo, strácajú motiváciu v tom aj pokračovať,” dodalo združenie.
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii má zabezpečiť, aby sa osobný bankrot stal aj na Slovensku bežným spôsobom oddlženia fyzických osôb. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) reflektuje na fakt, že exekúcie spôsobujú mnohým ľuďom problémy v pracovnom a osobnom živote. Súčasná právna úprava z pohľadu rezortu nepomáha. “Osobný bankrot dnes nie je šitý na mieru tým, ktorí ho potrebujú, ale na mieru úzkej skupiny ľudí v strednej vrstve, ktorá si ho môže dovoliť,” skonštatovala v júli ministerka. Chce preto vytvoriť rýchle a jednoduché konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady.
Rezort informoval, že Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60.000 ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich dôchodcovských dávok. Na základe porovnania z Českou republikou ministerstvo predpokladá, že počet ľudí nachádzajúcich sa v dlhovej pasci je najmenej 100.000. Kým v ČR bolo vlani podaných viac ako 32.000 žiadostí o osobný bankrot, na Slovensku využilo za toto obdobie takúto možnosť len 391 ľudí.
Návrh novely predpokladá, že dlžník, ktorý nie je schopný svoje dlhy splácať, sa ich bude môcť zbaviť dvoma spôsobmi – konkurzom alebo splátkovým kalendárom. O osobnom bankrote musí rozhodnúť súd. Pri konkurze odovzdá dlžník na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku a v stanovenom období bude vyplácať sumu, ktorú určí súd.
Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Veriteľom musí ale ostať toľko, čo by dostali, keby dlžník riešil svoj úpadok konkurzom. Ministerstvo pripomenulo, že určité pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení, napríklad výživné za maloleté dieťa, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Vzhľadom na ich povahu nie je totiž dôvod ich dlžníkovi odpúšťať.
