Najstaršie teologické periodikum na Slovensku (už stý ročník) Duchovný pastier v uplynulých dňoch vyšlo v nezvyčajnom rozsahu a úprave. Vyšlo ako štvorčíslo (február, marec, apríl a máj) pod názvom: Zborník „SLOVENSKÍ BISKUPI 20. STOROČIA“.

Šéfredaktor ako editor ho zostavil z príspevkov, ktoré odzneli na historickej konferencii, ktorú organizovala Rada pre históriu Konferencie biskupov Slovenska pod vedením jej predsedu nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka, v Nitre 21. novembra 2018.

V úvode periodika je slovo biskupa, ktoré je vysvetlením dôvodu konania konferencie: „Pamätajte na svojich predstavených, ktorí Vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života a napodobňujte ich vieru“ (Hebr 13, 7).

Naozaj, naše dejiny tvorili mnohí vynikajúci ľudia; viacerým sa dostalo milosti, nielen o Kristovi svedčiť, ale za neho aj trpieť. Preto je našou povinnosťou na nich nezabúdať, ale si ich pripomínať, vracať sa k ich morálnym a duchovným odkazom, k myšlienkam a túžbam, ktoré nestihli uskutočniť, ale ktoré realizovať je naša povinnosť. Lebo z minulosti k nám aj dnes hovoria, napomínajú, pripomínajú, nútia sa zamýšľať. Veď Cirkev dnes aj každý rozumný človek sa obohacuje poznávaním histórie preveruje si svoje myslenie i konanie, a to príkladnými činmi a príkladnými ľuďmi z našej minulosti. Oni predstavujú stále mravné a duchovné hodnoty. V tomto zmysle nás vedie pohľad na biskupov, ktorí pôsobili na území Slovenska, alebo majú pôvod u nás, a ich pôsobenie bolo z rôznych príčin v inej časti sveta.

Pri dnešnej konferencii predstavíme, aspoň niekoľkých spolu s Božím služobníkom Jozefom Hlouchoum českobudejovickým biskupom, ktorý mal k Slovensku vrúcny vzťah… …konferencia chce byť základom k pripravovanému lexikónu slovenských biskupov 19. – 20. storočia. Plánujeme jeho ukončenie z príležitosti storočnice vysviacky slovenských biskupov v Nitre v roku 1921.“ Konferencia si nerobila nárok na preskúmanie života a diela všetkých biskupov, lebo je logické, že na to by bolo nutné venovať konferencii oveľa viac času, ale poodhalila množstvo zaujímavých faktov z nedávnej histórie. Stručný prehľad obsahu recenzovaného zborníka ukazuje na šírku záberu všetkých prednášajúcich. Viliam Judák vystúpil so zaujímavou prednáškou na tému: Traja nitrianski biskupi v „osmičkovom“ roku (Karol Kmeťko, Eduard Nécsey, Ján Pásztor).Dušan Kolenčík ponúkol pohľad na Význam osobnosti a diela biskupa Pavla Jantauscha.

Peter Slepčan sa venoval neustále zatracovanej osobnosti našich dejín so snahou ukázať veľký rozmer jeho vernosti Cirkvi i národu: Biskup Michal Buzalka, realizátor pontifikátu Pia XII. na Slovensku. Gabriel Brendza v prísevku Banskobystrickí biskupi Marián Blaha a Andrej Škrábik, istým spôsobom akoby reagoval na to čo teraz rezonuje na Slovensku, kto sú skutoční naj Slováci v dejinách. V línii reštaurovania portrétu iného významného Slováka pokračuje príspevkom Osobnosť spišského biskupa J. Vojtaššáka Ľuboslav Hromják. Ako v úvode otvorenia konferencie zdôraznil biskup Viliam Judák, istým spôsobom sme „adoptovali“ do slovenských dejín aj českobudejovického biskupa Josefa Hloucha, ktorého pútavým spôsobom predstavil postulátor jeho blahorečenia Martin Weis prednáškou Boží služobník Josef Hlouch, ,českobudejovický biskup. Ide o biskupa, ktorého význam v kontexte našich dejín ešte len začíname doceňovať, lebo jedinečným dielom Minutěnka ovplyvňoval niekoľko generácii kňazov na Slovensku, a tak bolo do zborníka zaradených aj niekoľko veľmi aktuálnych jeho myšlienok Z cyklu rozjímání Josefa Hloucha na mešní modlitby, ktoré vybral Martin Weis. A sú uverejnené v príspevku“ Půst s Josefem Hlouchem; Rozjímání o utrpení Páně s Josefem Hlouchem; Ježíš vítěz nad smrtí v myšlenkách Josefa Hloucha; Velikonoční poselství Božího Služebníka biskupa Josefa Hloucha. František Dlugoš v prednáške Biskupi Spišskej a Rožňavskej diecézy 20. storočia a ich zástoj v upevňovaní viery a kresťanského povedomia ľudu. ( M. Kheberich ,Š. Barnáš, F. Tondra, A. Imrich a Š. Sečka, zo Spišskej diecézy a R. Pobožný, E. Kojnok, V. Filo a S. Stolárik z Rožňavskej diecézy) ponúkol krátke medailóny biskupov z histórie, ale už aj súčasnosti Spišskej i Rožňavskej diecézy. Róbert Letz si osobitne všíma osobnosť spišského pomocného biskupa Š. Barnáša.  Emília Hrabovec, ako historička známa svojim skúmaním života a diela emigrantov, ale aj potomkov emigrantov nijako neprekvapila, že vystúpila s príspevkom Slovenskí biskupi v exile (P. Hnilica, A. Grutka, D. Hrušovský) v kontexte slovenských dejín. Osmičkový rok bol osudový aj pre Gréckokatolícku Cirkev na Slovensku. Rok 1968 priniesol jej znovuzlegalizovanie po rokoch tvrdej perzekúcie mučeníctva jej biskupov dnes už blahoslavených Pavla Petra Gojdiča a Vasila Hopku, mnohých kňazov i laikov, ako aj rok 2008, ktorý priniesol zriadenie Gréckokatolíckej archieparchie sui iuris a tak Jaroslav Coranič v rámci týchto skutočnosti priblížil na konferencii Osobnosti gréckokatolíckych biskupov Štefana Nováka a Dionýza Nyáradyho a Peter Šturák Osobnosti gréckokatolíckych biskupov Pavla P. Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopku. Editor do zborníka zaradil aj príspevok, ktorý pôvodne nebol v programe konferencie, ale zapadol svojim obsahom k predchádzajúcim príspevkom. Spolky striezlivosti v Prešovskej eparchii v rokoch 1845-1846 v období episkopátu biskupa Jozefa Gaganca od Petra Sedláka. Priestor dostal aj príspevok Martina Bošanského Zmeny v administratíve Biskupského úradu v Nitre po r. 1918. V zborníku sa nachádzajú aj krátke Životopisy autorov prác v zborníku ako aj Foto z konferencie „SLOVENSKÍ BISKUPI 20. STOROČIA“ v Nitre 21. novembra 2018.

V zborníku sú aj homílie od Tretej veľkonočnej nedele až po Šestnástu nedeľu v Cezročnom období „C“. Záver zborníka tvoria recenzie kníh, ktoré boli predstavené v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre v predvečer konania konferencie: Ľuboslav Hromjak pripravil recenyiu diela: LETZ, Róbert – LAUKO, Martin. Hlas Slovenska v kontexte slovenského samizdatu.a Daniel Dian recenzoval dielo troch absolventov Teologického inštitútu v Nitre: Šidlo Miroslav, Kotras Marek, Klinko Juraj: Trpiaci svedkovia viery. Zborník je svedkom a to veľmi výrečným o snahe všetkých historikov, ktorých príspevky sú v štvorčísle Duchovného pastiera pokračovať v reštaurovaní obrazu histórie Slovenka, nakoľko táto bola najmä v rokoch komunistickej zločineckej diktatúry prznená, zahmlievaná, ba dokonca zmazávaná, predstavovaná iba čiernobielo, a ona je farebná. Editor diela verí, že ich snaha neochabne a budú mať dostatok trpezlivých a systematicky pracujúcich nasledovníkov, ktorým sa podarí bohatú históriu života a diela významných osobností národa a Cirkvi predstaviť v plnej kráse a ukázať svetu, že si vieme poznať svoju históriu a tak náležite reagovať na slová veľkého pápeža sv. Jána Pavla II: „ Národ, ktorý nepozná svoju históriu, si nezaslúži existovať.“ A tak všetkým autorom môžeme vysloviť svoje uznanie za ich snahu, aby sme na tejto zemi ako národ mali svoje miesto, mali právo existovať.

TK KBS informoval Daniel Dian