Môj profil 
Predplatné
“Strava nemôže byť výchovný prostriedok,” vyhlásila dnes Dubovcová. Ministerstvo školstva požiadala, aby urýchlene zvýšilo vo vyhláške finančný normatív na celodennú stravu asi o euro. Na problém upozornila aj rezort financií v čase, keď pripravoval rozpočet a žiadala, aby bolo v rozpočte pre ministerstvo školstva zabezpečených dosť peňazí na zvýšenie príspevku. Od ministra financií však podľa vlastných slov nedostala odpoveď.
Dubovcová tvrdí, že problém sa týka niekoľkých stoviek detí. Osobne robila kontrolu v deviatich centrách. “Vo všetkých centrách, kde som bola, sa deti sťažovali na hlad,” hovorí verejná ochrankyňa práv. Reedukačné centrá, ktoré jedálne lístky pre deti musia poskladať z presne určenej nízkej sumy, sú podľa nej “čarodejníci”, keď to zvládajú. Príspevok na stravovanie detí od 11 do 15 rokov je 2,43 až 2,87 eura a pre deti od 15 do 18 až 19 rokov je to 2,58 eura až 3,01 eura. Deti pritom nemajú možnosť zabezpečiť si ďalšiu stravu inde, keďže v centrách bývajú.
Poslanci výboru správu ombudsmanky vzali na vedomie. Predseda školského parlamentného výboru Mojmír Mamojka (Smer-SD) nevylúčil poslanecký prieskum v centrách. “Treba niektoré veci overiť a vidieť na vlastné oči,” podotkol. Na otázku, či by sa dokázal nasýtiť za celý deň z necelých troch eur, povedal, že nie je odborník, ale o hladovaní sa podľa neho nedá rozprávať. “Keby to poctivo skonzumovali, čo som stihol vidieť, tak si myslím, že hlad je silný výraz,” uviedol Mamojka. S ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer-SD) plánuje podľa vlastných slov hovoriť o zvýšení príspevku na stravovanie detí. Ide však o interný predpis ministerstva, ktorý zákonodarcovia nemôžu priamo ovplyvniť.
Poslankyňa Smeru-SD Oľga Nachtmannová označila balíčky, ktoré doniesla ombudsmanka, za “teatrálne gesto” a poukázala na to, že suma na stravu bola nastavená v roku 2011, keď bola Dubovcová poslankyňou v parlamente a mohla sa pričiniť o jej zvýšenie.
Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na to, že úroveň vzdelávania v reedukačných centrách je nižšia než v iných školách. Nepáčia sa jej ani niektoré metódy, ktoré centrá využívajú – napríklad zatváranie detí, ktoré predtým ušli, do ochrannej miestnosti na 24 hodín, gynekologické prehliadky dievčat po návrate do centra alebo obliekanie detí, ktoré predtým porušili pravidlá, do oblečenia inej farby.
Ombudsmanka tiež dnes poukázala na to, že do špeciálnych škôl sú zaradzované nielen deti s ľahším mentálnym postihnutím, ale aj tie, ktoré nie sú pripravené na zápis. Následne potom majú problém dostať sa z takýchto škôl k vyššiemu vzdelaniu. Prevažnú väčšinu v špeciálnych školách, ktoré navštívila, tvorili rómske deti. Podľa Dubovcovej to súvisí aj s tým, že len minimum týchto detí absolvovalo predškolskú prípravu. Upozornila tiež, že tieto deti majú jazykovú bariéru, keďže mnohé nerozumejú po slovensky.
mž
.jpg)
