Vo štvrtok bola otvorená mimoriadna schôdza Národnej rady SR, ktorá bola zvolaná na návrh opozície s jediným cieľom: odvolať predsedu vlády Igora Matoviča. Písali sme o tom aj TU.

Schôdza sa mala začať o desiatej ráno, ale bola otvorená až na druhý pokus. Koalícia schválila dvojhodinovú obednú prestávku a rokovanie aj po 19. hodine. Jej zámer bol jasný: schôdzu čo najviac naťahovať, aby prejavy opozičníkov prišli na rad až v priebehu noci, keď už tam nebudú médiá, aby občania nemuseli počúvať o tejto koalícii a jej premiérovi nepríjemné veci o tom, ako počas dlhých mesiacov najazdil na Fabii každý deň 600 kilometrov, ako deň pred daňovou kontrolou prepísal firmu na bieleho koňa, ako prespal pripitý v parlamente prikrytý kabátom, o rozobratom tlačiarenskom stroji, o stratenom účtovníctve, o tom ako ulieval dane, ale bolo to premlčané… a samozrejme, o zázrakoch okolo jeho diplomovky, o ktorej najprv tvrdil, že ju písala sestra jeho kamaráta z jeho poznámok, ale potom sa ukázalo, že sú to vlastne opísané celé state z dvoch kníh a on o tom nič nevie, ale diplomovku zverejniť odmieta, atď.

Po obednej pauze najprv vystúpil premiér, ešte pred otvorením rozpravy, aby opoziční poslanci nemohli na neho reagovať. Nabrýzgal na opozíciu a odišiel preč. Keď odchádzal, redaktorka sa ho spýtala, prečo v ten deň ešte nedal žiadny status na Facebook a on odpovedal, že dôvodu by neuverila: vraj ešte v Bruseli minul všetky mobilné dáta…

Mimochodom, vo štvrtok v parlamente chýbal poslanec Jozef Pročko, ktorý nedávno urobil medvediu službu svojmu šéfovi, keď v zápale obhajoby jeho nepoškvrneného charakteru spomenul, že sa mu Matovič už dávnejšie priznal, že s diplomovkou má problém. Lenže to je v priamom rozpore s tým, čo tvrdí pravdovravný Igor Matovič, ktorý teraz kade chodí, tade prisahá, že o svojej diplomovke nič netušil až do dňa, keď nastupoval do lietadla do Bruselu. Smeráci túto skutočnosť, samozrejme, v parlamentnej prestrelke vytiahli. Aká náhoda, že Pročko bol akurát teraz práceneschopný…

Po siahodlhom Matovičovom vystúpení nasledovali nemenej dlhé vystúpenia jednotlivých ministrov. A tak sa prvý opozičný poslanec, okrem predkladateľa Juraja Blanára, dostal k slovu až o desiatej hodine večer. Na noc potom ostalo v sále už len minimum koaličných poslancov.

Pred jedenástou, keď mal ísť povedať svoj príhovor poslanec Šipoš z OĽaNO, zablokoval rečnícky pult poslanec Mazurek a vyhlásil, že v zmysle rokovacieho poriadku je na takejto schôdzi po celý čas povinný byť odvolávaný predseda vlády, a preto on bude fyzicky blokovať rečnícky pult dovtedy, kým Matovič nepríde. Vyjadril pobúrenie nad Matovičovým arogantným konaním a dodal, že keby Matovič bol v opozícii, v tejto chvíli by robil obštrukcie presne tohto typu.

A tak Matovič musel v Trnave sadnúť do vládneho vozidla a po necelej trištvrte hodine jazdy už sedel v pléne Národnej rady a zábava mohla pokračovať. Prejavy poslancov sa skončili až pred piatou hodinou rannou. Po piatej sa hlasovalo, Matovič zostáva premiérom: zo 125 prítomných poslancov bolo za 47, proti bolo 78, nikto sa nezdržal. Ako kto hlasoval, to nájdete TU, ale štruktúra hlasujúcich je veľmi prehľadná: všetky koaličné strany boli proti návrhu Matoviča odvolať, opozícia vrátane všetkých prítomných nezávislých poslancov bola za odvolanie.

O čo vlastne komu išlo v tejto parlamentnej operete? Mnohí opoziční rečníci zdôrazňovali, že pri tomto odvolávaní vôbec nejde o nejakú hlúpu diplomovku. Omnoho podstatnejšia je mediálna vojna o obraz Igora Matoviča. Ako to teda je s ním: je to totálny klamár a egomaniacky podvodník, alebo je to ten čestný a principiálny bojovník proti zlu, ktorý kedysi len nedopatrením v zápale starostlivosti o svojich 2000 zamestnancov spravil drobný prešľap? Lenže v tejto chvíli už v skutočnosti nešlo a nejde ani o Igora Matoviča a jeho pravdovravnosť.

Naprieč parlamentom sa totiž vinie frontová línia a sily v zákopoch sú proti sebe opäť usporiadané trochu inak, než to bolo počas volieb ešte pred necelým pol rokom – a pre niekoho možno trochu prekvapujúco. Tento pokus o odvolanie premiéra vyzerá ako vopred jasná situácia, veď koalícia má pohodlnú väčšinu 95 poslancov oproti 55 opozičným. A aj to tak bolo, ibaže to už čoskoro nemusí byť celkom tak.

Kto si včera pozrel titulnú stranu Denníka N, mohol si všimnúť, že z desiatich top článkov polovica bola o Matovičovi. Prečo táto vlajková loď slovenskej liberálnej ideológie, ktorá údajne o Matovičovom probléme s diplomovkou vedela už aspoň mesiac a vytiahla ju v pre neho najnevhodnejšej chvíli, tak veľmi do neho búši?

Tvrdo globalistická skupina v OĽaNO, zastúpená ľuďmi ako Naď, Šipoš, Grendel, Čekovský, Stančík a ďalší, totiž získava v OĽaNO čoraz väčší vplyv. Prejavilo sa to už pri hlasovaní o interrupčných zákonoch, keď šestnásť konzervatívnejších poslancov OĽaNO hlasovalo za návrh ĽSNS – čo bolo celkom v zmysle koaličnej aj vnútrostraníckej dohody, že o hodnotových otázkach môžu poslanci hlasovať podľa vlastného uváženia. Liberálna úderka v OĽaNO vtedy tvrdo po nich vybehla a začala ich za to takmer šikanovať.

Atmosféra v tomto hnutí sa zmenila, pomer síl medzi liberálnym a konzervatívnym krídlom, kam patrí aj samotný Matovič, by mal byť zatiaľ približne vyrovnaný, avšak tlak liberálov narastá. Minulý týždeň z týchto kruhov prenikla informácia, že Denník N a jemu blízke liberálne krídlo v OĽaNO už vybrali náhradného premiéra, ktorým by nemal byť umiernený Eduard Heger, ale vojnový proamerický jastrab Jaroslav Naď.

Globalistické, liberalistické sily sa nikdy nezmierili s tým, že februárové voľby neotvorili cestu k moci im, ale relatívne nevypočitateľnému a relatívne konzervatívnemu Matovičovi. Palácový prevrat v OĽaNO je pre nich celkom slušnou alternatívou predčasným voľbám a možnosti vládnuť spolu s Pellegrinim. Navyše, keď teraz vidia, že verejná mienka sa mení, na výslní je liberálny Pellegrini a národný tábor je v úplnom rozklade, nemusia sa báť, že by ich plány niečo mohlo ohroziť.

A preto im tento pokus odvolať Matoviča prišiel vhod. Nie že by rátali s jeho odvolaním. Teraz ešte nie. Ale ten proces bolo treba nejako rozbehnúť a toto bol prvý krok. Pôdu treba najprv pripraviť a diplomovková estráda bola vhodnou príležitosťou.

Preto celý ten okázalý cirkus okolo toho, bolo treba celú vec riadne rozmazať – aby aj tučniaky v Patagónii vedeli, že pán čestný zase až taký čestný nie je. Časť jeho voličských preferencií teraz pôjde tam, kam treba (teda aspoň oni s tým rátajú) a atmosféra v OĽaNO poriadne zhustne. A potom bude stačiť už len málo – a nejaká zámienka sa už nájde. Napríklad niečo z Matovičovej farbistej podnikateľskej minulosti.

Ivan Lehotský