Môj profil 
Predplatné
Zdá sa teda, že protivojnová vakcína, ktorú zaštepila Nemecku porážka a Norimberský tribunál, už prestala fungovať. V utorok 18. 10. ministerka obrany Ursula von der Leyen vyhlásila, že Nemecko je pripravené zohrať omnoho aktívnejšiu rolu vo vojensko-technickej spolupráci v Európe. „Zmeny sú nevyhnutné. Izolácia a samoobmedzovanie nevyriešia problémy, s ktorými sa stretávame v Európe, vo svete i v našom štáte,“ povedala počas konferencie 200 najvyšších funkcionárov Bundeswehru.
Nemecko je podľa ministerky „pripravené zúčastniť sa, prevziať veľkú zodpovednosť“. Ministerstvo financií už súhlasilo so zvýšením financovania obrany do roku 2020 o 10 mld. euro, ktoré pôjdu na nákup výzbroje a početný rast armády. Rozhodnutie musí ešte schváliť Bundestag, podľa ministerky je to však len krok na ceste k naplneniu jej cieľa – dosiahnuť pre investičné programy armády 130 mld. euro v roku 2030.
130 miliárd euro nie je v porovnaní s vojenskými výdajmi USA veľa a je to 1,5 krát menej ako vynakladá armáda Číny. Je to však niekoľkonásobne viac, ako na obranu míňa Rusko a Veľká Británia. (Dnešné výdaje SRN na obranu, podľa SIPRI, činia 35 mld. euro.)
Nemecko dnes v Európe v podstate nemá problémy
Jeho podnikatelia môžu fungovať i v Alsasku-Lotrinsku, i v Sudetoch i v Sliezsku. Preto sa treba hlbšie zamyslieť nad dôvodmi Ursuly von der Leyen, ktorými opodstatnila nevyhnutnosť navýšenia rozpočtu Bundeswehru. Sú nimi „agresívne správanie Ruska, ničivá sýrska vojna a začínajúce sa konflikty v Afrike“.
Prechádzajú stáročia, no od čias prvých nemeckých cisárov sa nič nezmenilo: Berlín dúfa v revanš za mnohé vojenské porážky od Ruska, v zabezpečení si svojich záujmov na bohatom africkom kontinente a na Blízkom východe.
Nad kontinentálnou Európou už Nemecko zvíťazilo mierovou cestou, a preto nie je pochopiteľné, prečo sa odkladá idea nasadenia analogickej taktiky aj voči iným štátom sveta na úkor nárastu vojenského svalstva. Dá sa konštatovať, že bolestivá vakcína, ktorou Nemecko zaštepili v roku 1945, už prestala fungovať. Berlín je rozhodnutý opäť bojovať za svoje záujmy všetkými prostriedkami, vrátane vojenských.
V publicistike a literatúre 19. – 20. storočia sa hovorilo, že vojny – sú následok toho, že pri moci sú muži. Lenže v roku 2016 sú v Nemecku kancelárom i ministrom obrany ženy, pričom o nejakom znížení agresivity a bojovnosti ich štátu sa hovoriť nedá. Analogický obraz platí aj pre USA, ktorých Hillary Clintonová je jednoznačný „jastrab“, i o Veľkej Británii, ktorej Theresa May by sa nezdráhala použiť atómové zbrane.
A čo ak sú za všetkým predsa len USA. Veď kto v roku 1990 aktívne pretláčal myšlienku zjednotenia Nemecka napriek výhradám Francúzska a V. Británie, dávajúc záruky ZSSR, že vojská NATO sa na území NDR nerozmiestnia? Kto umožnil Bundeswehru po prvýkrát od roku 1945 zapojiť sa do bombardovania cudzieho štátu počas agresie proti Juhoslávii? Kto ignoroval a aj naďalej ignoruje všetky narastajúce nároky Berlína na úlohu superveľmoci? A nakoniec, kde sa zadržiava väčšia časť zlatých rezerv Nemecka?
Odpoveď je jednoduchá. Ak si niekto myslí, že USA sú schopné vyrábať nestabilitu len na Blízkom východe, hlboko sa mýli.
Podľa vz.ru, srspol.sk
