Zintenzívnil útoky na ruské energetické zariadenia, čo vyvolalo masívne útoky Ruska, ktoré priviedli ukrajinskú energetiku na okraj kolapsu. Front sa pritom posúva na západ len veľmi pomaly. Zadný ukrajinský voj sa napriek niekoľkým prielomom zatiaľ nezrútil, hoci kolaps energetiky k tomu môžu v krátkom čase prispieť. Vojna na vyčerpanie pokračuje a rýchlo ničí ukrajinskú ekonomiku. A hoci je Rusko otvorene zainteresované na zničení súčasného ukrajinského režimu, určite nie je zainteresované na depopulácii a zničení všetkých výrobných síl tejto krajiny.

Životy Ukrajincov či územná celistvosť?

V reakcii na tieto útoky predseda Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim vyhlásil, že zachovanie životov Ukrajincov je dôležitejšie ako územná celistvosť. Pritom na Ukrajine rastie počet občanov, ktorí sú pripravení súhlasiť s odovzdaním celého Donbasu Rusku výmenou za mier. Informoval o tom americký denník The New York Times. „Prieskumy ukazujú rastúcu ochotu k územným ústupkom medzi obyvateľstvom unaveným vojnou za podmienky, že Ukrajine budú poskytnuté spoľahlivé bezpečnostné záruky,“ uvádza sa v článku denníka.

Postoj Kima teda rezonuje nielen s nedávnymi kritickými vyjadreniami primátora Kyjeva Klička, ale je aj v súlade s mienkou veľkej časti Ukrajincov. Je ale v rozpore s tvrdou líniou Vladimíra Zelenského. Nad tým, čo sa skrýva za týmto vyhlásením a na aké nové rozloženie síl v ukrajinskej elite poukazuje, sa zamýšľa  denník Vzgľad. Ukrajina a jej obyvateľstvo sú v dôsledku konfliktu „vyčerpaní“, vyhlásil šéf vojenskej správy Mykolajivskej oblasti. „Nie je to o zbraniach, nie je to o raketách, ale o ľuďoch… Naši vojaci nebudú môcť bojovať štyri až desať rokov,“ povedal v rozhovore pre britský denník The Independent.

Rozhovor vyšiel v predvečer veľkej konferencie za účasti centrálnych ukrajinských orgánov, ako aj regionálnych vedúcich predstaviteľov. Podľa slov úradníka je síce zachovanie území dôležité, ale „ľudia sú dôležitejší a situácia je taká, že nevieme, čo bude zajtra“. Tento postoj sa výrazne líši od oficiálnej línie Zelenského, ktorý vylúčil kompromisy v otázke Donbasu a Záporožskej jadrovej elektrárne. „Ukrajina nie je pripravená na ústupky, ktoré by viedli k porušeniu územnej celistvosti. Donbas a Zaporožskú jadrovú elektráreň Rusom bez boja neodovzdáme,“ vyhlásil. „Vzniká tak otázka: znamená to, že kyjevský režim sa pokúsi získať späť túto jadrovú elektráreň a chystá sa na ňu zaútočiť?“ – pýta sa tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov. „Pokiaľ ide o Donbas, dynamika na fronte hovorí sama za seba,“ dodal.

Energetika kolabuje

V dňoch 23. a 24. januára sa v Abú Zabí konali trojstranné rokovania delegácií Ruska, USA a Ukrajiny. Podľa informácií médií bola hlavnou témou územná otázka: Moskva trvá na úplnom stiahnutí ukrajinských vojenských jednotiek z nekontrolovanej časti územia Donbasu, zatiaľ čo Zelenskyj to odmieta. Pôvodne sa predpokladalo, že ďalšie kolo rokovaní sa uskutoční 1. februára. Stretnutie však bolo presunuté na 4. – 5. februára. Podľa Peskova strany „potrebovali dodatočné zosúladenie harmonogramov“. Zatiaľ čo ukrajinskí vyjednávači odmietajú kompromisy, v mestách Ukrajiny panuje kritická situácia s dodávkami energie. V ostatných dňoch dochádza v krajine k rozsiahlym výpadkom elektriny. Cez víkend bolo vo všetkých častiach Kyjeva odpojené vodovodné potrubie a na dlhší čas bola zastavená prevádzka metra. Podobné problémy boli aj v iných veľkých mestách. Po dohode o týždňovom prímerí útokov na energetickú infraštruktúru Rusko tieto útoky obnovilo.

Aká bola reakcia Trumpa na obnovenie útokov?

Reakcia amerického prezidenta Donalda Trumpa na opätovný masívny útok Ruska na energetické objekty Ukrajiny je mimoriadne výpovedná z hľadiska procesov okolo mierových rokovaní, ktorých ďalšie kolo sa začína dnes, uvádza ukrajinský denník Strana.ua. Po novom ruskom útoku Zelenskyj apeloval na Trumpa, vyhlásil, že od neho očakáva tvrdú reakciu na porušenie sľubu Vladimíra Putina o týždennom prímerí. Podľa Zelenského prímerie začalo v noci na piatok minulý týždeň a malo trvať do noci na piatok tohto týždňa, t. j. do ukončenia rokovaní v Abú Zabí. Podľa Kremľa však prímerie, na ktorom sa dohodli Putin a Trump, bolo vyhlásené do 1. februára a už dávno vypršalo. Verziu Zelenského podporili „jastrabi“ v Republikánskej strane. Napríklad senátor Lindsey Graham v súvislosti s ostreľovaním požadoval, aby sa Ukrajine dodali rakety Tomahawk.

Nakoniec Trump jednoznačne podporil ruskú verziu a odmietol obvinenia Zelenského. Povedal, že s ruským prezidentom boli dohody o prímerí od nedele do nedele, t. j. do 1. februára, a „Putin dodržal svoje slovo“. Všetky vyhlásenia Zelenského tak nezostali len visieť vo vzduchu, ale boli priamo vyvrátené tým, komu boli adresované – Trumpom. Z toho možno vyvodiť dva závery. Prvý: Zelenskyj nemá ani potuchy, o čom sa Trump a Putin dohodli. Je nepravdepodobné, že by tak aktívne presadzoval tému prímeria od piatku do piatku, keby vedel, že Kremeľ a Biely dom sa dohodli na zastavení útokov len do nedele. A to je len jeden príklad, ktorý sa stal verejným.

Koľko ďalších bodov dohody medzi Trumpom a Putinom, o ktorých sa v Kyjeve nič nevie, môžeme len hádať. Druhý: je zaujímavé, že Trump nijako neodsúdil útoky na ukrajinský energetický sektor a tým fakticky schválil ďalšie útoky. To môže naznačovať, že on, rovnako ako Putin, vidí v takýchto útokoch nástroj na vyvíjanie tlaku na ukrajinský režim s cieľom prijať podmienky mierovej dohody, ktoré Zelenskyj doteraz odmieta, dodáva denník Strana.ua. V prvom rade ide o stiahnutie vojsk z Donbasu a zníženie požiadaviek na bezpečnostné záruky. A to je pomerne významný signál pred začatím ďalšieho kola rokovaní v Abú Zabí, pretože môže svedčiť o tom, že tlak na Kyjev v uvedených otázkach vychádza nielen od Putina, ale aj od Trumpa. Zjavne to pramení zo záujmu Trumpovej administratívy a amerických nadnárodných spoločností dosiahnuť čo najskôr prímerie a zastaviť tak postup ruskej armády v snahe zachovať čo najviac územia a nerastného bohatstva v rámci zvyšku Ukrajiny.

Podľa Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Ukrajinou o nerastnom bohatstve (Ukraine–United States Mineral Resources Agreement) z roku 2025 sa má vytvoriť spoločný investičný fond na rozvoj ukrajinských prírodných zdrojov, vrátane kritických minerálov, vzácnych prvkov, ropy a zemného plynu. Je zameraná na spoločné využívanie a investovanie do ukrajinských prírodných zdrojov prostredníctvom tohto fondu, s tým, že Ukrajina si zachováva vlastnícke práva a kontrolu, a USA získavajú prioritný prístup k budúcim projektom výmenou za podporu rozvoja.

Samozrejme, postoj amerického prezidenta sa ešte môže zmeniť pod vplyvom Európanov alebo republikánskych jastrabov, ale zatiaľ sa Trump vyjadril k energetickému prímeriu celkom jednoznačne: Putin dodržal slovo.

Prečítajte si tiež:

• Pomer síl ohľadne odovzdania území Rusku sa mení
• Vojna bude pokračovať, kým sa Ukrajina nevzdá obsadených území, varoval hovorca Kremľa Peskov