Komu sa hodila vražda Kaddáfího syna?

V Líbyi bol teda zavraždený jediný človek, ktorý mal šancu vrátiť krajinu na cestu zmierenia – syn bývalého líbyjského vodcu Saif al-Islam Kaddáfí. Pozrime sa spoločne prečo v poslednej dobe rástla jeho popularita, aké budú dôsledky tohto zločinu a komu jeho zavraždenie najviac vyhovuje?

Na Seifa al-Islama Kaddáfího zaútočili štyria neznámi páchatelia v záhrade domu, kde býval, v malom mestečku Zintan. Útočníci vypli bezpečnostné kamery, zneškodnili strážcov a zblízka zastrelili druhého syna Muammara Kaddáfího. Prokuratúra Líbye a príbuzní a spolupracovníci Saifa al-Islama potvrdili jeho smrť.

Rozpoltená krajina

V Líbyi v súčasnosti fakticky fungujú dve vlády. Jedna je takzvaná vláda národnej jednoty (PNE) v Tripolise uznávaná Organizáciou Spojených národov, ktorú vedie Abdel Hamid Dbeibah, a druhá podporovaná takzvanou Líbyjskou národnou armádou na východe krajiny v Benghází (bývalá „Tobrukská“ alebo „východná“) na čele s Usámom Hammádom. Okrem toho tu pôsobia aj početné kmeňové a regionálne skupiny.

Jedna z takýchto skupín, ktorá sa nachádzala v Zintane, bola práve nazývaná „gardou Saifa al-Islama“. Treba však poznamenať, že samotný Saif al-Islam sa snažil priamo nezúčastňovať sa bojových operácií a neopúšťal územie, kde žili kmene, ktoré mu boli lojálne. Jeho brigády dodržiavali v podstate ozbrojenú neutralitu. Miestne zdroje tvrdia, že na vražde sa mohla podieľať takzvaná ľahká brigáda 444 pod velením generálmajora Mahmúda Hamzu, ktorá v rámci PNE plní úlohu špeciálnych síl a požíva určitú autonómiu v akciách v okolí Tripolisu. Táto brigáda už bola spájaná s viacerými politickými vraždami, konkrétne s likvidáciou Abdula Ganiho al-Kikliho, vodcu takzvaného Aparátu na podporu stability – jednej z miestnych milícií, ktorá sa zúčastnila bojov o Tripolis, v máji minulého roka. Predstavitelia brigády 444 sa však poponáhľali tieto domnienky vyvrátiť.

Kaddáfího klan

Po zvrhnutí svojho otca bol práve Saif al-Islam, najstarší syn z druhého manželstva Muammara, považovaný za hlavnú politickú postavu klanu Kaddáfí. Práve Saif al-Islam, ktorý za svojho otca vykonával hlavne funkciu medzinárodného vyjednávača, sa stal hlavným predstaviteľom klanu Kaddáfího v zložitej politickej situácii krajiny. Jediný syn z prvého manželstva Muhammad bol zajatý silami tripolského vlády a po oslobodení sa s rodinou presťahoval do Ománu, kde získal štatút utečenca a vzdal sa politickej činnosti, hoci predtým bol považovaný za hlavného nástupcu svojho otca. Ďalší traja synovia Muammara boli zabití, vrátane veľmi perspektívneho najmladšieho – Hamisa, ktorý získal vojenské vzdelanie v Rusku a počas občianskej vojny v Líbyi viedol špeciálne jednotky. Ďalší dvaja synovia Muammara z druhého manželstva, Saadi a Hannibal, sa na politike a vojne nepodieľajú.

Najvyšší vojenský veliteľ líbyjskej armády zahynul pri havárii lietadla neďaleko Ankary

Saif al-Islam ako dedič Kaddáfího Saif al-Islam Kaddáfí mal v Líbyi čoraz väčší vplyv, hoci na rozdiel od svojich rivalov nemal pod svojím velením žiadnu významnú vojenskú silu a nekontroloval žiadne územie. Kedysi bol považovaný za reformne zmýšľajúceho dediča svojho otca, ktorý bol naklonený Západu, ale počas revolúcie v roku 2011 tento obraz dramaticky zmenil, keď pomáhal viesť brutálny zásah proti demonštrantom. V televíznom prejave v tom čase odsúdil demonštrantov a podporil zásah svojho otca, pričom hrozil „riekami krvi“. Tento prejav počas protestov znamenal koniec reformátora Saifa a zrod Saifa, syna Muammara Kaddáfího,“ povedal pre Al Jazeera Anas El Gomati, riaditeľ libyjského think tanku Sadeq Institute. Potom, čo povstalci v roku 2011 zajali Saifa al-Islama Kaddáfího, strávil šesť rokov v Zintane v zajatí miestnej milície.

Okruh podozrivých sa rozrastá

V dôsledku toho sa Saif al-Islam v počiatočnom období občianskej vojny stal nepriateľom všetkých skupín v Líbyi, vrátane vlády PNE v Tripolise a jej hlavného protivníka „východnej“ vlády v Tobruku. Súd v Tobruku odsúdil Seifa al-Islama na trest smrti. Bol väznený práve v Zintane a miestne skupiny blízke kmeňu al-Baraasa, ku ktorému patrila matka Seifa al-Islama, hrozili, že ho silou oslobodia a odmietali vykonať rozsudok. Nakoniec v Tobruku boli nútení vyhlásiť amnestiu, po ktorej bol Seif al-Islam prepustený. Brigády zo Zintanu prešli pod jeho kontrolu a generál Khalifa Haftar vyhlásil, že nie je nič zlé na tom, ak sa Seif al-Islam bude podieľať na líbyjskej politike a kandidovať na prezidenta. To vyvolalo ostro negatívnu reakciu v Tripolise, kde v vodcovi klanu Kaddáfího videli silného konkurenta. Vláda v Tripolise je pritom podporovaná kolektívnym Západom, ktorý trvá na tom, aby boli všetci predstavitelia klanu Kaddáfího, ako aj bývalí funkcionári líbyjskej vlády, postavení pred takzvaný medzinárodný súd.

K vražde pritom došlo menej ako týždeň po tom, ako sa 28. januára v Elyzejskom paláci v Paríži stretli Saddám Haftar, syn východného generála Khalifa Haftara, a poradcovia tripolského premiéra Abdula Hamida Dbeibaha. V nedeľu sa potom v Paríži konalo stretnutie sprostredkované Spojenými štátmi, na ktorom sa zišli vysokí predstavitelia dvoch konkurenčných líbyjských vlád, aby diskutovali o úsilí o národnú jednotu.

Existuje názor, že takéto nezmieriteľné postavenie Európanov voči Seifovi al-Islamovi súvisí s jeho ostrými vyjadreniami na adresu Francúzska. Konkrétne verejne požadoval od Paríža vrátenie všetkých peňazí, ktoré jeho otec venoval na predvolebnú kampaň prezidenta Sarkozyho. V opačnom prípade sľúbil zverejniť všetky súvisiace dokumenty, vrátane bankových. Saif al-Islam kategoricky odmietal zavedenie štátneho zriadenia v Líbyi, ktoré Európania presadili bez súhlasu OSN, čo z neho robilo prirodzeného nepriateľa vlády PNE v Tripolise. Hlavní mestskí funkcionári boli proti jeho nominácii na post prezidenta v pripravovaných voľbách, zatiaľ čo vláda Haftara a vláda v Tobruku na základe princípu „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“ podporili kandidatúru Saifa al-Islama. Okrem toho generál Haftar po neúspešnom útoku na Tripolis výrazne upravil svoju politickú pozíciu a začal hľadať spôsoby diplomatického ukončenia občianskej vojny. Navyše, s týmto krokom bolo nútené súhlasiť aj takzvané medzinárodné spoločenstvo, pretože podľa ústavy krajiny sa o prezidentský úrad môže uchádzať každý Líbyjčan bez ohľadu na svoj pôvod. V dôsledku toho vznikla situácia, v ktorej sa šance Saifa al-Islama na úspech v nadchádzajúcich prezidentských voľbách výrazne zvýšili, uvádza vo svojej analýze denník Vzgľad.

Voľby odsunuté do stratena…

Pôvodne boli voľby naplánované na rok 2018 a Saif al-Islam, ktorý sa nachádzal v zahraničí, v Tunisku, predložil svoju kandidatúru. V roku 2019 agentúra Bloomberg tvrdila, že Saif al-Islam údajne požiadal Rusko o pomoc, ale v Moskve tieto správy nepotvrdili. V tom istom období sa začalo hovoriť o Saifovi al-Islámovi ako o „najpopulárnejšom politikovi Líbye“, hoci tieto tvrdenia nie je možné potvrdiť číslami. V dôsledku ofenzívy generála Haftára na Tripolis boli voľby najskôr presunuté na rok 2019 a potom na neurčito. V roku 2021 boli voľby naplánované na december toho istého roku a Saif al-Islam opäť zaregistroval svoju kandidatúru, keď už býval v Zintane. Voľby však boli opäť odložené. V súčasnosti sú teoreticky naplánované na rok 2026, hoci presný termín ešte nie je známy. Väčšina vojensko-politických síl Líbye, s výnimkou vlády v Tripolise, sa zhodla na tom, že Saif al-Islam Kaddáfí by sa mohol stať zjednocujúcou postavou, ktorá by mohla uspieť v prezidentských voľbách a prispieť k ukončeniu občianskej vojny. Je zrejmé, že v prípade zvolenia by musel manévrovať medzi mnohými silami a jeho postava bola spočiatku vnímaná práve ako kompromisná. Vyzdvihoval sa jeho talent vyjednávača a vysoká reputácia. Okrem toho sa v Líbyi v poslednej dobe šírila nostalgia za časmi vlády jeho otca, čo tiež výrazne zvýšilo šance Saifa al-Islámu.

V Tripolise vypukli boje medzi ozbrojenými skupinami, zahynul vplyvný veliteľ

Vláda v Tripolise pritom nemala kandidáta, ktorého by mohla postaviť proti Seifovi al-Islamovi. Keďže kontrolovali len hlavné mesto a opierali sa len o podporu Európy, voľby v rozdrobenom štáte nemohli vyhrať. Vláda v Tripolise si to uvedomovala, a preto začala sabotovať prezidentské voľby, hoci s týmto termínom súhlasila už aj Misia OSN na podporu Líbye (UNSMIL). Vláda v Benghází v reakcii na to začala priamo obviňovať Tripolis zo sabotáže na základe formálnych dôvodov. „Jednou z hlavných prekážok je vláda v Tripolise, ktorá tvrdí, že voľby sa uskutočnia po prijatí ústavy,“ povedal koncom decembra minulého roka minister zahraničných vecí vlády v Benghází Abd al-Havi al-Huweidž. Zdôraznil, že Líbya musí najprv zvoliť prezidenta a nový parlament, ktorí sa už budú môcť zaoberať novou ústavou, národným zmierením a obnovou zákonov. Po zavraždení Saifa al-Islama sa otázka volieb v Líbyi opäť ocitla v slepej uličke. V Líbyi sa už otvorene hovorí, že tento zločin bol spáchaný s cieľom narušiť proces národného zmierenia a konania čestných volieb. A skutočne, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami nového vyhrotenia konfliktu, čo bude hrať do karát len európskym záujmom (nezvolenie alternatívnych vodcov). Rovnako ako intervencia NATO a smrť Kaddáfího staršieho uvrhla Líbyu do chaosu občianskej vojny, tak aj smrť jeho syna len podnieti jej pokračovanie. Zavraždenie Saifa Kaddáfího odstraňuje alternatívu k súperiacim vládam Líbye a zakorenenému politickému patu v Líbyi, tvrdia analytici.

Ani Haftar nie je mimo podozrenia

Smrť Saifa al-Islama bude mať pravdepodobne najväčší vplyv na východnej Líbyi, pretože sa tam prekrývajú záujmy stúpencov muža, ktorý kontroluje túto oblasť, vojenského veliteľa Khalifu Haftara, a Kaddáfího základne. Napriek tomuto prekrývaniu záujmov si Saif al-Islam Kaddáfí a Chalífa Haftar hlboko nedôverovali, hlavne preto, že Haftar pred desiatkami rokov dezertoval z Kaddáfího režimu a pokúsil sa o povstanie proti Muammarovi Kaddáfímu, hoci mu pôvodne pomohol dostať sa k moci. Napätie medzi Khalifom Haftarom a Saifom al-Islamom Kaddáfím vyvrcholilo v roku 2021, keď milície lojálne Haftarovi zablokovali súdne pojednávanie o odvolaní proti volebným výsledkom a stiahli sa až po demonštráciách jeho stúpencov. Rodina Kaddáfího Khalifa Haftara považovala za zradcu, pretože sa vzbúril proti Kaddáfího režimu, a mysleli si, že Haftar sa snaží napodobniť systém, ktorý vybudoval ich otec,“ povedal Gazzini. „Haftar sa vždy obával popularity, ktorú mal Saif.“ Saif al-Islam sa tak stal hrozbou pre Haftara, keďže súperili o rovnakú voličskú základňu.

Aký vplyv to bude mať na Líbyu?

Ľudia, ktorí kedysi podporovali Kaddáfího režim, sa od roku 2011 dramaticky rozdelili a mnohí bývalí lojalisti teraz pracujú v konkurenčných východných a západných mocenských štruktúrach. Zo smrti Saifa al-Islama teda zjavne budú profitovať viaceré konkurenčné skupiny v líbyjskej politike a zostáva nám len počkať, či sa dozvieme, kto stál v pozadí za jeho vraždou.  „Toto rozvíri vody, ale Líbyu nezasiahne búrka,“ povedal Gazzini pre Al Jazeera a poznamenal, že hoci je smrť Saifa al-Islama Kaddáfího významná, základná politická patová situácia v Líbyi sa po vražde pravdepodobne výrazne nezmení.