Republikánmi vedený Justičný výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu (U.S.  House Judiciary Committee) vznáša vážne obvinenia voči Európskej únii. Vo svojom príspevku zverejnenom na platforme X výbor uvádza, že európske digitálne zákony bránia slobode prejavu a spravodlivému prístupu k informáciám.

Viac ako desať rokov Európska komisia manipulovala s internetom a masívne porušovala princíp „slobody prejavu“. Toto obvinenie uvádza v správe  Justičný výbor.

Cenzúra Bruselu, dopad na USA

V príspevku uverejnenom na platforme X americký justičný výbor vysvetľuje, že európske digitálne zákony viedli k tomu, že veľké online platformy cenzurovali obsah nielen v krajinách EÚ, ale aj v USA – len aby splnili požiadavky Bruselu.

Podľa výboru sa to netýka len sporného alebo nesprávneho obsahu, ale aj informácií, ktoré sú legálne a presné.

Konkrétne sa výbor odvoláva na interné dokumenty veľkých technologických spoločností, ktoré podľa vlastných informácií boli zhromaždené na základe súdnych predvolaní. Tieto dokumenty majú dokázať, že Európska komisia roky systematicky vyvíjala tlak na platformy, aby sprísnili svoje pravidlá moderovania obsahu a uplatňovali ich jednotne na celom svete.

Základom pre to bola legislatíva „Digital Services Act“ (Zákon o digitálnych službách, DSA), ktorá bola prijatá v roku 2017.

Podľa výboru sa vplyv Európskej komisie nezameriaval na jednotlivé príspevky, ale na takzvané komunitné usmernenia platforiem (ang. Community Guidelines).

Tieto pravidlá podľa výboru stanovovali, ktoré témy, pojmy a postoje  môžu byť predmetom verejnej diskusie.  Podľa výboru ten, kto prinúti platformy zmeniť tieto pravidlá, tým mení rámec politických debát – nielen v Európe, ale na celom svete.

Podľa výboru spoločnosti vo svojich interných vyjadreniach pripustili, že Komisia „udáva tón“ a vynucuje konsenzus. Odmietnutie bolo takmer nemožné, pretože v opačnom prípade hrozili regulačné opatrenia. Z pohľadu platforiem sú osobitné národné pravidlá pre jednotlivé krajiny takmer neuskutočniteľné, preto sa zmeny väčšinou implementovali globálne – s priamymi dôsledkami aj pre používateľov v USA.

Pandémia COVID-19

Podľa výboru sú obvinenia týkajúce sa obdobia koronavírusu obzvlášť závažné. Európska komisia údajne už od roku 2020 vyzvala platformy, aby odstránili alebo obmedzili obsah, ktorý spochybňoval oficiálne informácie o pandémii a očkovacích vakcínach. Nejednalo sa pritom len o jednoznačne nepravdivé tvrdenia, ale aj o legitímne pochybnosti, kritiku alebo odlišné názory.

Výbor dospel k záveru, že Komisia využila boj proti dezinformáciám na ochranu etablovaných naratívov. Platformy boli nútené potláčať obsah, ktorý nebol v súlade s postojmi vlád alebo medzinárodných zdravotných orgánov. Táto prax bola neskôr formálne uzákonená, okrem iného prostredníctvom pravidelných stretnutí v rámci európskeho Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií v rokoch 2022 až 2024 (Code of Practice on Disinformation).

Z pohľadu výboru táto fáza predstavuje rozhodujúci krok: EÚ začala stanovovať štandardy moderovania obsahu nielen pre vlastný právny priestor, ale v podstate aj pre globálnu digitálnu diskusiu.

Digitálna cenzúra a voľby

Výbor rozširuje svoje obvinenia aj na volebné kampane. Podľa jeho informácií Komisia pred viacerými národnými voľbami v Európe naliehala na platformy, aby prísnejšie moderovali politický obsah. Interné dokumenty majú dokazovať, že po príslušných stretnutiach boli obmedzené okrem iného konzervatívne názory na témy ako migrácia alebo rodová politika, pôsobenie mužov v ženských športoch či LGBTIQ+. Bežné konzervatívne teórie, ako napríklad biologická binárnosť pohlavia, boli údajne zámerne cenzurované.

Po stretnutiach s EÚ TikTok cenzuroval „bežné konzervatívne politické vyhlásenia“ o transgenderových otázkach. Medzi ne podľa Focus patrilo aj toto vyhlásenie: „Existujú iba dve pohlavia.“

Správa sa osobitne podrobne zaoberá prezidentskými voľbami v Rumunsku. Na konci novembra 2024 tam vyhral prvé kolo volieb  Calin Georgescu, považovaný za „proruského“ kandidáta, než ústavný súd zrušil výsledok volieb pre podozrenie z nezrovnalostí vo financovaní volebnej kampane.

Výbor Kongresu USA spochybňuje, či obvinenia z ruskej vplyvovej kampane na platforme TikTok sú opodstatnené. Poukazuje na to, že TikTok informoval Európsku komisiu, že nenašiel žiadne dôkazy o koordinovanej ruskej akcii. Neskoršie správy naznačovali, že príslušná kampaň bola financovaná z Rumunska. Nakoniec sa prezidentom stal proeurópsky kandidát Nicusor Dan.

Podľa správ v médiách sa neskôr podobný obraz vynoril aj pri voľbách v Moldavsku a Poľsku. Pod tlakom Bruselu boli údajne ovplyvnené voľby v ôsmich krajinách.

Správa konkrétne menuje: Francúzsko, Holandsko (2023 a 2025), Írsko (2024 a 2025), Slovensko, Moldavsko – a Rumunsko (2024). 

Cenzúra diskusie za Atlantikom 

Výbor to vníma nielen ako európsky, ale aj ako americký problém. Keďže platformy prispôsobili svoje pravidlá globálne, ovplyvnilo to aj politický obsah v USA – napríklad počas debaty o koronavíruse alebo v predvečer prezidentských volieb v roku 2024.

Ako obzvlášť radikálny príklad výbor uvádza list eurokomisára, ktorý hrozil platforme X možnými dôsledkami, ak by sa uskutočnil živý rozhovor s Donaldom Trumpom.

Ak to zhrnieme, výbor obviňuje Európsku komisiu, že v priebehu rokov vybudovala medzinárodnú infraštruktúru na kontrolu debát v online priestore.

Cieľom EK bolo ovplyvňovať politické diskusie, volebné kampane a spoločenské debaty, ktoré sa mali odohrávať aj mimo EÚ. Podľa výboru EK využila boj proti dezinformáciám ako páku na kontrolu obsahu, ktorý bol síce legálny, ale politicky nežiaduci.

Trumpov kurz

Obvinenia zapadajú do transatlantickej politiky, ktorú USA presadzuje od začiatku druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Washington opakovane obviňoval EÚ z obmedzovania slobody prejavu, najmä v súvislosti s digitálnymi zákonmi. Európska komisia doteraz takéto obvinenia odmieta a zdôrazňuje, že jej digitálne zákony „slúžia na ochranu demokratických procesov a obmedzovanie nelegálneho obsahu“.

Obvinenia z Washingtonu by sa však mali vnímať v kontexte politického vyhrotenia situácie. Hoci sa súčasná kritika republikánskeho výboru Kongresu USA formálne zameriava na európske digitálne zákony a ich vplyv na platformy, je súčasťou zásadného sporu o slobodu prejavu, štátnu reguláciu a úlohu technologických spoločností.

Výbor v predchádzajúcich vyšetrovaniach kritizoval aj prístup amerických orgánov (vtedy ešte pod vedením Joea Bidena) k platformám počas pandémie koronavírusu. Predstavitelia technologických spoločností neskôr priznali, že v tejto fáze došlo k štátnemu tlaku v oblasti moderovania obsahu.

Vyšeterovanie Justičného výboru však ani zďaleka nekončí…

Prečítajte si tiež:

• Senátor Graham vyzval Trumpa, aby začal proces dodávok rakiet Tomahawk Ukrajine
• Francúzski prokurátori žiadajú odvolací súd, aby zachoval zákaz kandidatúry Marine Le Penovej 
• „Európsky štít demokracie“ vyvoláva obavy z kontroly voličov