„Za celý uplynulý rok nebolo ani vedenie Policajného zboru, ani príslušné špecializované útvary zo strany generálnej prokuratúry oficiálne upozornené na systémové nedostatky, ktoré dnes verejne odprezentoval na tlačovej konferencii,“ uviedli z odboru komunikácie. Poukázali tiež, že generálna prokuratúra zo zákona disponuje silnými a priamymi nástrojmi dozoru nad vyšetrovaním, môže dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia či vyžadovať nápravu. „Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo. Do dnešného dňa neobdržal Policajný zbor žiadnu písomnú výzvu, analýzu, pokyn ani kontrolný záver, na základe ktorého generálny prokurátor odprezentoval toto fakticky nepodložené verejné vyhlásenie,“ uviedli. Upozornili tiež na to, že generálna prokuratúra nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá, poukázali aj na to že špecializované policajné útvary vyšetrujú aj prípady, ktoré sú pod dozorom nezávislého orgánu v podobe európskej prokuratúry EPPO.

„Faktom však je, že generálna prokuratúra disponuje zákonnými nástrojmi na dozor, usmerňovanie aj nápravu v konkrétnych veciach. Ak by dochádzalo k systémovým zlyhaniam, mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať v reálnom čase, nie dodatočne prostredníctvom zvolanej tlačovej konferencie,“ prízvukovali z policajného prezídia. Verejné obviňovanie PZ bez predchádzajúcej odbornej komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, nepovažujú za korektné ani zodpovedné. Zavádzajúce a nepodložené vyjadrenia podľa nich jednak oslabujú políciu a jednak celkovo podkopávajú dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní.

„Boj proti korupcii si vyžaduje fakty, spoluprácu a zodpovednosť, nie verejné výčitky bez predchádzajúcej snahy o profesionálnu kooperáciu a opory v oficiálnych krokoch. Policajný zbor je pripravený viesť odbornú diskusiu o konkrétnych prípadoch a opatreniach. Odmieta však zjednodušené tvrdenia, ktoré ignorujú fakty, zákonné kompetencie a spochybňujú reálne výsledky práce polície,“ uviedli z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ. Poukázali, že polícia koná, argumentovali napríklad dnešným zásahom v okrese Topoľčany, ktorý sa týka korupcie v jednej z nemocníc. „Aj tento skutok dokazuje, že UBOK sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím systematicky a intenzívne venuje odhaľovaniu a vyšetrovaniu korupčnej trestnej činnosti nielen na najvyšších stupňoch verejnej moci, ale aj tam, kde priamo zasahuje do života občanov a bezprostredne sa ho dotýka,“ dodali z Prezídia PZ s tým, že k samotnej činnosti UBOK v prípadoch korupčnej trestnej činnosti sa vyjadria neskôr.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes na tlačovej besede hovoril aj o žalostnom stave Slovenska v boji proti korupcii. Skonštatoval, že stav je katastrofálny, pripomenul veľké novely trestných kódexov v roku 2024, na ktoré aktívne upozorňoval. Kritizoval skrátené legislatívne konanie a nemožnosť uplatniť pripomienky. GP SR pripravila aj rozsiahle pozmeňovacie návrhy, z ktorých prešli napokon iba niektoré. Dnes sa však podľa Žilinku ukazuje presne to, na čo GP SR upozorňovala a reálne dopady novely Trestného zákona sa naplno ukázali na číslach za rok 2025, keďže to bol prvý ucelený rok po tom, čo novela Trestného zákona bola v platnosti. Rok 2025 tak podľa Žilinku umožňuje zaujať celkom presné stanovisko k tomu, v akom stave sa Slovensko nachádza, ak ide o právne nastavanie a aplikáciu zo strany Policajného zboru (PZ). „Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmeny organizačnej štruktúry orgánov PZ sa nevydarili,“ vyhlásil Žilinka. Spresnil, že v roku 2025 je o 70 percent menej odstíhaných osôb než v roku 2024 a o 67 percent menej obžalovaných osôb. V porovnaní s rokom 2023 je pokles o 56 percent pri odstíhaných a 40 percent pri obžalovaných. „Musím povedať, že táto štatistika nevyjadruje nejaký kontinuálny priebežný trend znižovania počtu korupčnej trestnej činnosti. To je jednoducho skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie. Odmietam vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť. To proste nie je tak. Ten skok nemôže byť 70 percent. Toto je primárne vecou orgánov PZ, aby sa odhaľovali náležitým spôsobom takéto trestné činy,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Eštok: Kritika bez dôkazov oslabuje dôveru v právny štát  

Generálny prokurátor je neoddeliteľnou súčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní. Nie je externým pozorovateľom ani štatistom. Zo zákona disponuje právomocami dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia či vyžadovať nápravu v konkrétnych veciach.

Dnešné vyjadrenia pána Žilinku považujem za zavádzajúce, nepodložené a politicky motivované. Takýto postup neoslabuje len Policajný zbor, ale podkopáva dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní ako celok.

Zároveň považujem za legitímne položiť otázku, prečo sa Generálna prokuratúra nevenuje aktívnemu uzatváraniu závažných korupčných káuz z rokov 2020 až 2023, ktoré dodnes čakajú na jasné a presvedčivé rozhodnutia. Aj to je neoddeliteľná súčasť zodpovednosti v boji proti korupcii.

Policajti si každý deň plnia svoje povinnosti v teréne a ja za ich prácou plne stojím.