Rokovací poriadok po novom: menej divadla, viac pravidiel. Ale aj viac páky

Parlament si upratal vlastné pravidlá hry. Oficiálne ide o stopky, techniku a menej sporov o postupy. Lenže do balíka v druhom čítaní vstúpil aj pozmeňovák Tibora Gašpara, ktorý už nerieši len efektivitu, ale aj disciplínu, symboly a hranice „dôstojnosti“, sankcie. A práve tam sa objavila zvláštna výhybka, ktorá si pýta odpoveď.

Keď „nulové vplyvy“ znejú ako alibizmus

V dôvodovej správe sa opakuje, že návrh má riešiť problémy aplikačnej praxe, teda nejasnosti, spory o postupy a zbytočné naťahovanie rokovaní. Inými slovami, práca zákonodarcov by mala byť efektívnejšia. Pritom oficiálne materiály navodzujú dojem, akoby zmeny nemali žiadny dopad. Vplyvy na rozpočet aj na podnikateľské prostredie majú byť „nulové“.

Takto sa to píše, keď sa nechce nič vysvetľovať. Ak nové pravidlá skrátia schôdze, obmedzia obštrukcie a znížia chaos, v realite to znamená jediné: parlament odrobí za kratší čas viac práce a za rovnaké peniaze daňovníka. Prečo úradníci tento pozitívny efekt pre platcu dane do úvahy neberú?

Prečo sa rokovací poriadok menil: stopky, technika, chaos v praxi

Dôvodová správa pomenúva problém priamo. Prax sa rozchádzala so znením zákona a rokovania sa zbytočne predlžovali. Preto prichádzajú stopky, spresnenie procesov v rozprave, úpravy technických možností v sále aj doplnenie pravidiel tam, kde vznikali výkladové spory.

Raši pre HS: Rokovací poriadok sme menili, lebo opozícii preplo. Čo robili nebolo normálne

Typický príklad sú úvodné slová navrhovateľa a spravodajcu. V materiáloch sa priznáva, že sa často „nadmerne predlžovali“, a preto sa majú časovo limitovať. Podobne sa upratuje aj procedurálna vata, keď predsedajúci nemá zbytočne odčítavať mená prihlásených rečníkov a má stačiť oznámiť ich počet.

V pôvodnom návrhu bola jedna triezva myšlienka, povoliť tabuľky a grafy, aby sa dalo debatovať faktami, nie dojmami. V dôvodovej správe sa to vyslovene chváli ako zrozumiteľnejšie pre adresátov. Nakoniec to však pozmeňovací balík z návrhu vyhodil, čo je celkom výrečná drobnosť. Keď sa na jednej strane hovorí o poriadku, na druhej sa škrtá nástroj, ktorý mohol priniesť viac vecnosti.

Tretie čítanie sa návrhom mení na čistú technickú kontrolu. Poslanec tam môže vystúpiť už len kvôli legislatívno-technickej chybe alebo aby navrhol opakovanie druhého čítania, takže priestor na posledný politický tlak v pléne sa citeľne zúži.

Viac politická ako technická sa javí aj zmena, ktorou sa členstvo vo výboroch sa viaže na stranu alebo poslanecký klub. Preložené do praxe: kto vypadne z klubu, vypadáva aj z reálneho vplyvu na parlamentnú prácu.

A napokon detail, ktorý vyzerá technicky, no má aj politický rozmer. Novela výslovne viaže audiovizuálny prenos na schôdzu výboru. Ak výbor nie je na začiatku uznášaniaschopný a schôdza sa formálne ani nezačne, prenos sa má ukončiť. Preložené do ľudskej reči: štátny stream nepobeží v momente, keď sa v miestnosti ešte len „dohaduje“ a padnú výroky, ktoré sa potom dajú vytrhnúť a použiť ako zbraň.

Pozmeňováky: menej čítania, viac zverejňovania. Ale prílepky tým nekončia

Jedna z najužitočnejších zmien sa dotýka pozmeňujúcich návrhov. Princíp je jednoduchý. Ak poslanec zverejní pozmeňovák vopred, v sále ho nemusí doslova čítať. Stačí oznámiť podanie a vecne ho odôvodniť. Ak zverejnený nie je, prednesie sa čítaním, pričom čas čítania sa nemá započítavať do rečníckeho času.

Toto je krok k poriadku, ale nie je to krok proti „prílepkom“. Prílepkom napr. súčasná vládna väčšina zrušila zákaz dovozu jadrového paliva na Slovensko, ktorý tá predošlá zaviedla.

Rokovací poriadok tu nerobí vecnú brzdu na nesúvisiace pozmeňováky. Upravuje formu a čas, nie obsahovú súvislosť. Ak teda niekto čakal, že sa parlament začne brániť tomu, aby sa cez pozmeňováky presadzovali zásadné veci z úplne iných oblastí bez riadnej verejnej diskusie, tak sa nedočkal. Politická kultúra v tejto kapitole stále stojí na jedinom: či väčšina chce hrať férovo.

Tichý paradox: zákon chce konsolidované znenie, prax ho nemá

Návrh ráta aj s tým, že k novelám sa bude prikladať informatívne konsolidované znenie dotknutých ustanovení. Je to drobnosť, ktorá znižuje priestor na chyby a zároveň zvyšuje verejnú kontrolu. Keď občan vidí zmeny v jednom texte, nie v roztrúsených bodoch, ťažšie sa s ním manipuluje.

Paradox je, že práve pri tejto novele to verejnosť v praxi stále skladá z dokumentov, nakoľko konsolidované znenie k schválenej novele zákona o rokovacom poriadku na stránkach NR SR zverejnené nie je. Trochu to pripomína vodu káže, víno pije.

Gašparov balík: disciplína, symboly a jedna zvláštna výhybka

Tu už nejde len o stopky. Dôležitý je časový rámec. Tlač 939 prešla prvým čítaním 23. septembra 2025. Do druhého čítania sa dostala až na konci januára 2026 a 29. januára 2026 prebehli hlasovania k pozmeňovákom v rámci druhého čítania, vrátane Gašparovho návrhu.

Pozmeňovací balík Tibora Gašpara sa objavil v druhom čítaní. Koalícia ním reagovala na politickú realitu posledných mesiacov, keď verejnosť sledovala, ako sa rokovacia sála mení na cirkusovú arénu. Píšťalky, transparenty, zámery prerušovať a znemožňovať vystúpenia, to všetko vytvorilo tlak na „poriadok“.

Veľké zmeny v rokovacom poriadku: „To, čo sa udialo, bol útok na demokraciu"

Najviditeľnejší nový prvok je vloženie § 9a. Zavádza povinnosť správať sa v súlade s dobrými mravmi a Etickým kódexom poslanca. Hovorí aj o formálnom oblečení a obmedzuje odev či doplnky, ktoré propagujú politickú stranu, šíria reklamu alebo sú urážlivé. Signál je jasný: menej karneval, viac inštitúcia.

Lenže Gašparov balík nekončí pri odeve. Vkladá do sály aj „tvrdé“ hranice. Zavádza sa vyhradený priestor okolo rečníckeho pultu, takzvaná diskrétna zóna, do ktorej sa bez súhlasu rečníka vstupovať nemá. Podobne sa chráni aj priestor okolo miest predsedu, podpredsedov a ďalších určených osôb. Preložené do ľudskej reči: žiadne nájazdy k pultu, žiadne postávanie pri rečníkovi, žiadne scénky v bezprostrednej blízkosti predsedajúceho. Kto chce oponovať, má oponovať slovom, nie telom.

A balík má aj zuby. Sankcia už nie je len symbolický „neospravedlnený deň“. Pri vykázaní pre rušenie poriadku sa poslanec môže pripraviť o plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili. Pri opakovaní môže prísť o ďalší mesiac. Odkaz je jednoduchý: cirkus nebude zadarmo. Lenže práve tu sa otvára otázka rovnakého metra. Ak je trest v rukách väčšiny, poriadok sa môže zmeniť na pohodlnú palicu.

Do tejto logiky zapadá aj ďalší posun. V texte sa explicitnejšie počíta s tým, že do rokovacej sály môže vstúpiť Parlamentná stráž, ak je potrebné zabezpečiť poriadok pri bezprostrednom ohrození zdravia, života alebo majetku. V krajnom prípade aj bez výzvy, ak predsedajúci nie je prítomný alebo okolnosti nedovolia výzvu urobiť. Aj to je signál. Parlament si chce nastaviť mechanizmy, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa rokovanie rozpadlo na silové divadlo. Zároveň však rastie váha rozhodovania predsedajúceho a otázka, či sa tieto páky budú používať rovnako na všetkých.

Lenže práve tu prichádza zvláštna výhybka. V pôvodnom paragrafovom znení bol bod, ktorý dopĺňal § 11 ods. 1. Funkcie vo vedení parlamentu a v jeho orgánoch mali zaniknúť nielen dňom vymenovania, ale aj „dňom vzatia do väzby“. Dôvodová správa to dokonca vysvetľuje ako doplnenie dovtedy chýbajúceho dôvodu.

Gašparov pozmeňovací návrh navrhuje okrem iného vypustiť práve tento bod. Prekvapivo. Bez vysvetlenia.

Otázka „prečo to zmizlo“ je legitímna. Ide o ustanovenie, ktoré sa dá čítať ako automatická sankcia v situácii, ktorá ešte nemusí znamenať vinu. Ak niekto hovorí o poriadku a dôstojnosti, potom vypustenie takejto veci pôsobí ako politicky citlivé rozhodnutie, ktoré si pýta jasné verejné odôvodnenie. Kým nezaznie, zostane tu podozrenie, že poriadok sa sprísňuje tam, kde je to výhodné, a zjemňuje tam, kde by mohol dopadnúť aj na vlastných.

Zlepší novela politickú kultúru?

Ak ju vnímame ako schopnosť parlamentu rozhodovať bez nekonečného naťahovania, potom áno. Stopky, jasnejšie pravidlá v rozprave, pozmeňováky bez povinného čítania, keď sú vopred zverejnené, aj zúženie tretieho čítania na technickú kontrolu, to všetko môže znamenať viac práce a menej hry na prácu.

Ak politická kultúra znamená aj to, že opozícia má priestor byť nepríjemná a väčšina má odvahu zniesť tlak, prichádza druhá rovina. „Dôstojnosť“ je slovo, ktoré vie byť argumentom aj palicou. Diskrétna zóna okolo rečníka, prísnejšie zásahy do poriadku v sále a najmä sankcia, ktorá môže bolieť aj na výplate, sú páky, ktoré sa dajú použiť korektne, ale aj účelovo. Závisí od toho, kto ich drží a či ich používa rovnako.

Politickú kultúru nezlepší paragraf sám o sebe. Zlepší ju až rovnaký meter. A ten sa v politike udržiava len vtedy, keď si ho väčšina dobrovoľne nasadí aj na seba. Inak sa z pravidiel stáva komfortný nástroj na umlčanie protivníka. Ak sa z nových pravidiel stane pohodlná palica na dnešnú opozíciu, zajtra sa tá istá palica otočí. Pri štvorročnom mandáte nevládne nikto navždy. A kto dnes kričí o porušovaní práv opozície, môže byť o dva roky ten istý, kto bude za sprísnený poriadok vďačný, keď bude v sedle.

A práve preto každé sprísnenie pravidiel stojí a padá na dôvere. Keď sa niektoré sankcie sprísňujú a iné sa potichu vytratia, verejnosť nebude vidieť poriadok. Uvidí výhodu.