Opozícia v pléne ako prvý predstavila návrh na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu. Podala ho ešte v januári minulého roka. Tvrdila, že kabinet sa spreneveril svojmu sľubu plniť si svoje povinnosti v záujme občanov SR. Vládnym predstaviteľom vyčítala následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ.

Odvolávanie sa týka aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Návrh na jeho odvolanie prišiel do parlamentu ešte v decembri 2024. Opozícia žiadala v návrhu jeho odchod z funkcie pre situáciu v Policajnom zbore, ktorý sa podľa nich „rozpadá“. Ministrovi vyčítali aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), zanedbanie problému policajnej brutality či nedostatočné opatrenia voči bombovým hrozbám na školách.

Nedôveru chce opozícia vysloviť tiež ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS). Návrh na jej odvolanie podala vo februári minulého roka. Argumentovala, že Šimkovičovej chýba odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit či potrebný prehľad o rezorte. Opozícia vlani vo februári iniciovala tiež odvolávanie šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS). Odôvodňovala to tým, že Taraba rozvracia ochranu prírody, rozkladá rezortné odborné inštitúcie a zvrátil reformy národných parkov. Vyčítala mu aj spôsob informovania a postup pri iniciatíve na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec.

Návrh na odvolanie podali opozičníci aj v prípade ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Návrh doručili v marci 2025. Namietali pri tom, že Kaliňák neuviedol v majetkovom priznaní vilu v Chorvátsku, ktorú vlastní jeho manželka. Ústavný zákon podľa nich takéto zatajovanie nepripúšťa. Vysloviť nedôveru chcú tiež ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD). Odvolávanie iniciovali vlani v auguste. Dôvodom bol podľa nich tender na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Hovorili o netransparentnosti súťaže. Mala podľa nich vopred dohodnutých víťazov.

Odvolávaniu má čeliť aj šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý). Jeho odvolávanie opoziční poslanci iniciovali vlani v októbri. Kritizovali ho za slabé čerpanie eurofondov, ich zmrazenie pre mestá a obce, ale najmä za verejné obstarávanie na dodávku IT riešení pre portál slovensko.sk. Opozícia podala tiež návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi (nominant Smeru-SD). Urobila tak ešte v novembri. Za hlavný dôvod označila viaceré železničné nešťastia z uplynulého obdobia.

Opozícia postupne v pléne predstavuje návrhy na odvolanie ministrov

V pléne Národnej rady (NR) SR v stredu večer pokračuje predstavovanie návrhov na odvolanie jednotlivých členov vlády. Ako prvý vystúpil poslanec František Mikloško (KDH), ktorý predniesol návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Postupne vystupujú ďalší opoziční poslanci. Po predstavení všetkých ôsmich návrhov sa otvorí tzv. zlúčená rozprava, teda spoločná debata o všetkých návrhoch. Rokovanie pokračuje aj po 20.00 h.

Mikloško pripomenul, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde prišiel už v januári 2025 a parlament sa k rokovaniu odhodlal až po roku. Hovorí o cynizme. „Dať rokovanie až do noci v zmysle – porozprávajte sa medzi sebou do sýtosti – je cynicky trápne,“ myslí si. Pripomenul protesty v súvislosti s prijatou novelou trestných kódexov zo začiatku roka 2025. „Od začiatku bolo jasné, že touto novelou sa idu zahládzať stopy o korupcii minulých vlád, v ktorých bola zastúpená terajšia vládna koalícia,“ skonštatoval a dodal, že ďalšie protesty proti vláde sa konali po tom, čo koalícia zrušila deň pracovného pokoja v štátny sviatok 17. novembra.

Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) vyčítal jeho návštevu Číny v spoločnosti predstaviteľov totalitných diktatúr. „Politika Roberta Fica na štyri svetové strany vedie Slovensko do politickej izolácie v priestore, ktorý nám je vlastný – v EÚ,“ povedal Mikloško. Slovensko má podľa neho právo kritizovať kroky Bruselu, no ak by si chcel každý presadiť svoje videnie, znamenalo by to koniec EÚ.

Juraj Krúpa (SaS) v pléne namietal, že diskusia o odvolávaniach je spojená a o návrhoch sa nerokuje samostatne. „Vládna koalícia nás takto v podstate ochudobnila o čas,“ podotkol. Poukázal aj na to, že členovia vlády, ktorí majú odvolávaniu čeliť, neboli počas predstavovania návrhov prítomní v sále. „V minulom volebnom období tu v takomto prípade zakaždým sedeli ministri aj predseda vlády,“ pripomenul.

Július Jakab predpokladá, že do sály ani nikto z vlády nepríde. Opätovne kritizoval spôsob diskusie. Namietal presúvanie návrhov z jednotlivých schôdzí aj zlúčenie do jednej rozpravy. Označil to za neúctivé. Je to podľa neho v rozpore s demokratickými princípmi.

Tamara Stohlová (PS) v pléne vyčítala koalícii, že neumožnila otvoriť mimoriadne schôdze k návrhom na odvolanie viacerých ministrov a vlády. Kritizovala, že sa na rad dostali až teraz a navyše v zlúčenej rozprave. Svoje výhrady tlmočila aj k nočnému rokovaniu. Myslí si, že koalícia chcela naplánovaním diskusie v nočných hodinách docieliť, aby diskusiu počulo čo najmenej ľudí.